Harry Potter a Fénixov rád

„Mňa nedostaneš!“ zavrčal strýko Vernon. „Viem, že mimo toho blázinca, ktorý nazývaš školou, ho používať nesmieš!“

„Z toho blázinca ma vyhodili,“ povedal Harry. „Takže si môžem robiť, čo chcem. Máš tri sekundy. Jeden, dva…“

V kuchyni sa rozľahlo ohlušujúce TRESK! Teta Petunia zvreskla, strýko Vernon zakričal a uhol sa, a po tretí raz ten večer Harry hľadal zdroj hluku, ktorý nespôsobil on. Zbadal ho ihneď: omráčená sova plamienka s rozšuchoreným perím sedela vonku na podokenici po zrážke so zatvoreným oknom.

Nevšímajúc si zmučený výkrik strýka Vernona „SOVY!“, Harry prebehol kuchyňu a jedným trhnutím otvoril okno. Sova otrčila nohu, ku ktorej bol priviazaný malý pergamen, otriasla si perie a odletela v tom okamihu, ako si Harry vzal list. Trasúcimi sa rukami Harry otvoril druhú správu, napísanú náhlivo a s čiernymi machuľami.

Harry, Dumbledore práve prišiel na ministerstvo a usiluje sa to všetko dať do poriadku. NEOPÚŠŤAJ STRÝKOV A TETIN DOM. UŽ VIAC NEČARUJ. NEODOVZDAJ PRÚTIK.

Artur Weasley

Dumbledore sa usiluje dať to všetko do poriadku… čo to má znamenať? Akú moc má Dumbledore, aby prekonal Ministerstvo mágie? Tak teda je šanca, že by sa mohol vrátiť na Rokfort? V Harryho hrudi vyrástol maličký výhonok nádeje, ktorý takmer vzápätí zadusil strach – ako môže neodovzdať prútik bez čarovania? Bude musieť bojovať so zástupcami ministerstva a ak to urobí, bude mať šťastie, ak sa vyhne Azkabanu, o vylúčení ani nehovoriac.

V hlave mu vírili myšlienky… môže ujsť a riskovať, že ho ministerstvo zatkne, alebo sa ani nepohnúť a čakať, kým ho tu nájdu. Oveľa viac ho lákalo prvé riešenie, ale vedel, že pán Weasley má na srdci jeho dobro… a napokon, Dumbledore už vyriešil horšie situácie, než je táto.

„Dobre, rozmyslel som si to,“ vyhlásil Harry, „zostávam.“

Sadol si za kuchynský stôl oproti Dudleymu a tete Petunii. Zdalo sa, že Dursleyovcov zaskočilo jeho náhle rozhodnutie. Teta Petunia vrhla zúfalý pohľad na strýka Vernona. Žila na jeho fialovom spánku pulzovala ešte väčšmi než inokedy.

„Od koho sú všetky tie prekliate sovy?“ zavrčal.

„Tá prvá bola z Ministerstva mágie, že ma vylučujú,“ pokojne odvetil Harry. Napínal sluch, či zvonka nepočuje nejaké zvuky, pre prípad, že by sa blížili zástupcovia ministerstva, a okrem toho bolo jednoduchšie a tichšie, ak odpovedal na otázky strýka Vernona, než aby strýko zase zúril a reval. „Tá druhá bola od otca môjho priateľa Rona, ktorý pracuje na ministerstve.“

„Ministerstvo mágie?“ zreval strýko Vernon. „Ľudia ako ty vo vláde? Och, tým je vysvetlené všetko, všetko, nečudo, že krajina ide dolu vodou.“

Keď Harry neodpovedal, strýko Vernon naňho zagánil a potom vyprskol: „A prečo ťa vylúčili?“

„Lebo som čaroval.“

„Aha!“ zreval strýko Vernon a tresol päsťou po chladničke, ktorá sa otvorila, vypadlo z nej niekoľko Dudleyho nízkokalorických tyčiniek a na zemi sa polámali. „Takže priznávaš! Čo si urobil Dudleymu?“

„Nič,“ odvetil Harry trochu menej pokojne. „To som nebol ja…“

„Bol,“ neočakávane zamrmlal Dudley a strýko Vernon a teta Petunia okamžite mávali rukami na Harryho, aby ho umlčali a obaja sa skláňali nad Dudleyho.

„Pokračuj, synček,“ pobádal ho strýko Vernon. „Čo urobil?“

„Povedz nám to, miláčik,“ šepkala teta Petunia.

„Mieril na mňa prútikom,“ mumlal Dudley.

„Áno, mieril, ale nepoužil som ho…“ nahnevane začal Harry.

„MLČ!“ zrevali strýko Vernon a teta Petunia jednohlasne.

„Pokračuj, synak,“ opakoval strýko Vernon a fúzy sa mu nahnevane triasli.

„Všetko stmavlo,“ chrapľavo pokračoval Dudley a triasol sa. „Všetko bolo tmavé. A potom som počul… také veci. V hlave.“

Strýko Vernon a teta Petunia si vymenili absolútne zdesené pohľady. Ak ich najneobľúbenejšou vecou na svete bolo čarovanie, po ktorom tesne nasledovali susedia, čo porušovali zákaz polievania väčšmi než oni sami, tak ľudia, čo počuli nejaké hlasy, sa nachádzali úplne naspodu ich rebríčka. Zjavne si mysleli, že Dudley prichádza o rozum.

„Aké veci si počul, chrobáčik?“ šeptom vyhŕkla teta Petunia biela ako krieda a so slzami v očiach.

Zdalo sa však, že Dudley nie je schopný to vysloviť. Znovu sa zachvel a pokrútil veľkou plavovlasou hlavou. Napriek otupujúcej hrôze, ktorá ovládla Harryho od príchodu prvej sovy, zmocnila sa ho zvedavosť. Dementori spôsobujú, že človek v duchu znova prežíva najhoršie okamihy svojho života. Čo si musel vypočuť rozmaznávaný, starostlivo opatrovaný Dudley, ktorý ostatných terorizoval?

„Ako to, že si spadol, synček?“ spýtal sa strýko Vernon neprirodzene tichým hlasom, akým by možno hovoril pri posteli ťažko chorého.

„Po-potkol som sa,“ roztrasene povedal Dudley. „A potom…“

Ukázal na svoju mohutnú hruď. Harry mu rozumel. Dudley si spomínal na lepkavý chlad, ktorý mu zaplavil pľúca, keď z neho vyciciavali nádej a šťastie.

„Hrozné,“ zachrčal Dudley. „Chlad. Strašný chlad.“