Harry Potter a Fénixov rád

„No, čas beží,“ energicky vyhlásil Fred a vstal. „Musíme s Georgeom a Leem kúpiť ešte isté veci citlivého charakteru. Uvidíme sa neskôr.“

Skupina sa po dvojiciach, po trojiciach rozchádzala. Čcho si pred odchodom dlho zapínala tašku a dlhý závoj tmavých vlasov jej zakrýval tvár, ale kamarátka stála vedľa nej s prekríženými rukami a cmukala, takže Čcho nezostávalo iné, iba odísť s ňou. Vo dverách sa Čcho obzrela a Harrymu zakývala.

„No myslím, že to prebehlo celkom dobre,“ spokojne zhodnotila schôdzku Hermiona, keď o chvíľu s Harrym a Ronom vyšli z Kančej hlavy do jasného slnečného svetla. Harry a Ron si niesli fľašky s pivom.

„Ten Zacharias je ale protivný,“ začal Ron a mračil sa na vzdialenú Smithovu postavu pred nimi.

„Ani mne sa veľmi nepáči,“ priznala sa Hermiona, „ale počul ma, keď som sa o tom rozprávala s Erniem a Hannah pri bifľomorskom stole, a zdalo sa, že chce naozaj prísť, tak čo som mohla povedať? Ale vlastne, čím viac ľudí, tým lepšie – no Michael Corner a jeho kamaráti by neboli prišli, keby nechodil s Ginny…“

Ronovi, ktorý dopíjal posledné kvapky ďatelinového piva zabehlo a vyprskol si z neho na predok habitu.

„ČO?“ vyhŕkol zlostne a jeho uši teraz pripomínali kus surovej hovädziny. „Ona chodí s… moja sestra chodí… ako to myslíš – s Michaelom Cornerom?“

„No myslím, že on a jeho kamaráti prišli preto – teda, zjavne mali záujem zdokonaľovať sa v obrane, ale keby Ginny povedala Michaelovi, čo sa deje…“

„Kedy to… kedy ona…?“

„Zoznámili sa na vianočnom plese a dali sa dokopy na konci roka,“ pokojne odpovedala Hermiona. Zabočili na hlavnú ulicu a ona sa zastavila pri Skriptusovom obchode s brkami, kde mali vo výklade vyložené pekné kúsky z bažantích pier. „Hmmm… zišlo by sa mi nové brko.“

Vošla do obchodu a Harry a Ron šli s ňou.

„Ktorý bol Michael Corner?“ nazlostene sa spytoval Ron.

„Ten tmavý,“ povedala Hermiona.

„Nepáčil sa mi,“ ihneď vyhlásil.

„No to je prekvapenie,“ zahundrala.

„Ale ja som si myslel, že Ginny sa páči Harry,“ Ron kráčal vedľa Hermiony popri rade bŕk v medených kalamároch.

Hermiona súcitne pozrela naňho a pokrútila hlavou.

„Ginny sa Harry páčil, ale už pred mesiacmi to vzdala. Niežeby ťa nemala rada,“ láskavo dodala Harrymu a prezerala si dlhé čiernozlaté brko.

Harry mal ešte plnú hlavu toho, ako mu Čcho zakývala na rozlúčku, preto nepovažoval tú tému za takú zaujímavú ako Ron, ktorý sa až triasol od rozčúlenia, ale zrejme mu vďaka tomu došlo čosi, čo si až doteraz neuvedomoval.

„Takže preto teraz rozpráva?“ spýtal sa Hermiony. „Predtým predo mnou nikdy nerozprávala.“

„Presne tak,“ prikývla Hermiona. „Áno, myslím, že si vezmem toto…“

Šla k pokladni, zaplatila pätnásť siklov a dva knuty, a Rona pritom mala stále za pätami.

„Ron,“ povedala prísne, keď sa otočila a stúpila mu na nohu, „práve pre toto ti Ginny nepovedala, že chodí s Michaelom. „Vedela, že by si to zle znášal. Tak to, prosím ťa už staň omieľať dookola.“

„Ako to myslíš? Kto to zle znáša? Ja nič neomieľam,“ mrmlal si Ron popod nos celou cestou.

Hermiona pozrela na Harryho a prevrátila oči, a kým Ron stále nadával na Michaela Cornera, potichu sa vyzvedala. „A keď už hovoríme o Michaelovi a Ginny, ako je to s tebou a Čcho?“

„Ako to myslíš?“ rýchlo sa spýtal Harry.

Mal pocit, akoby v ňom stúpala vriaca voda, akoby zvnútra horel a v tom chlade ho pálila tvár. Bolo to tak vidieť?

„No nemohla predsa od teba odtrhnúť oči, či nie?“ pousmiala sa Hermiona.

Harry si doteraz nikdy neuvedomil, aká je Rokville krásna dedina.

17 Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťštyri

Harry bol po celý víkend taký šťastný, ako nebol za celý školský rok. Väčšinu nedele s Ronom doháňali zameškané úlohy a hoci sa to sotva dalo nazvať zábavou, vonku sa ešte naposledy ujalo vlády jesenné slnko, takže namiesto toho, aby sa krčili nad stolom v klubovni, zobrali si úlohy von a hoveli si v tieni veľkého buka na brehu jazera. Hermiona, ktorá už, samozrejme, všetky úlohy stihla urobiť, si zobrala von vlnu a začarovala pletacie ihlice, takže sa mihali a štrngali vo vzduchu vedľa nej a plietli ďalšie klobúky a šály.

Vedomie, že robia niečo navzdory Umbridgeovej a ministerstvu, a to, že on zohráva kľúčovú úlohu v tejto vzbure, dávalo Harrymu príjemný pocit zadosťučinenia. V duchu si premietal sobotňajšiu schôdzku – všetci tí ľudia prišli za ním, aby ich učil obranu proti čiernej mágii… a ako sa tvárili, keď počuli o niektorých činoch… a Čcho pochválila jeho výkon v Trojčarodejníckom turnaji – vedomie, že všetci títo ľudia ho nepovažujú za čudáka, ale za niekoho, koho možno obdivovať, ho natoľko povzbudilo, že v pondelok ráno mal stále dobrú náladu napriek tomu, že ho čakali najneobľúbenejšie predmety.

S Ronom cestou zo spálne preberali Angelinin nápad, že by v ten večer na metlobalovom tréningu skúšať nový manéver nazývaný Leňochodí záves, preto si až v polovici klubovne všimli niečo nové, čo už pritiahlo pozornosť malej skupinky ľudí.