Harry Potter a Fénixov rád

Vzbĺkol koniec prútika a čarovným svetlom osvetlil chodbu. Harry zažmurkal. Ľudia sa tlačili dolu pri schodoch, uprene naňho hľadeli, ba niektorí naťahovali krk, aby lepšie videli.

Najbližšie stál Remus Lupin. Hoci bol ešte dosť mladý, vyzeral unavene a nezdravo, mal viac šedivých vlasov, než vtedy, keď sa s Harrym lúčili, a habit mal ešte zaplátanejší a ošúchanejší. No aj tak sa na Harryho široko usmieval a Harry sa usiloval napriek šoku jeho úsmev opätovať.

„Och, vyzerá tak, ako som si myslela,“ vyhlásila čarodejnica a so svietiacim prútikom v zdvihnutej ruke. Zdalo sa, že je zo všetkých najmladšia, mala bledú srdcovitú tvár, tmavé žiarivé oči a krátke vlasy krikľavofialovej farby, odstávajúce na všetky strany. „Čau, Harry!“

„Teraz to chápem, Remus,“ povedal plešatý čierny čarodejník v úzadí – mal hlboký, pomalý hlas a v jednom uchu zlatý krúžok, „vyzerá presne ako James.“

„Okrem očí,“ ozval sa chrčivým hlasom striebrovlasý čarodejník vzadu. „Lilliných očí.“

Divooký Moody, ktorý mal dlhé šedivé vlasy a z nosa mu kus chýbal, nerovnakými prižmúrenými očami podozrievavo hľadel na Harryho. Jedno oko mal malé, tmavé a striehnuce, druhé veľké, okrúhle a oceľovomodré – čarovné oko, ktorým videl cez steny, dvere i dozadu vlastnej hlavy.

„Si si istý, že je to on, Lupin?“ zavrčal. „To by bolo pekné, keby sme priviedli nejakého smrťožrúta, ktorý vzal na seba jeho podobu. Mali by sme mu položiť nejakú otázku, na ktorú vie odpovedať iba skutočný Potter. Ibaže by mal niekto so sebou Veritaserum.“

„Harry, akú podobu má tvoj Patronus?“ spýtal sa Lupin.

„Jeleňa,“ nervózne odvetil Harry.

„To je on, Divooký,“ potvrdil Lupin.

Uvedomujúc si, že všetky oči hľadia naňho, Harry schádzal dolu schodmi a zastrkoval si prútik do zadného vrecka džínsov.

„Nestrkaj si tam ten prútik, chlapče!“ zreval Moody. „Čo keby sa zapálil? Aj lepší čarodejníci, než si ty, prišli o zadok!“

„Koho poznáte, kto prišiel o zadok?“ so záujmom sa spýtala Divookého Moodyho žena s fialovými vlasmi.

„Na tom nezáleží, len si nedávaj prútik do zadného vrecka!“ zavrčal Moody. „To je jedno zo základných pravidiel bezpečného zaobchádzania s prútikmi, ale dnes oň už nikto nedbá.“ A zamieril do kuchyne. „Videl som to,“ dodal podráždene, keď žena prevrátila oči k stropu.

Lupin podal Harrymu ruku.

„Ako sa máš?“ spýtal sa a pozorne si ho prezeral.

„D-dobre…“

Harry nemohol uveriť, že je to skutočnosť. Štyri týždne nič, ani najmenší náznak, že by ho chceli vziať z Privátnej cesty, a odrazu si tu len tak v dome stojí celá hŕba čarodejníkov, ako by toto bol dlho pripravovaný plán. Pozrel na ľudí okolo Lupina a všetci naňho uprene hľadeli. Cít il sa nesvo j, lebo štyri dni sa ne česal.

„Som rád… máte šťastie, že tu Dursleyovci nie sú…“ zamumlal.

„Že šťastie, ha!“ vyprskla žena s fialovými vlasmi. „To ja som ich odlákala, aby nám nezavadzali. Poslala som im muklovskou poštou list, že sa dostali do užšieho výberu v celoštátnej súťaži o najlepšie udržiavaný trávnik pred domom. Práve teraz majú namierené na odovzdávanie cien… alebo si to aspoň myslia.“

Harry si na chvíľku predstavil tvár strýka Vernona, keď sa dozvie, že nijaká celoštátna súťaž o najlepší trávnik neexistuje. „Tak teda odchádzame, však?“ spýtal sa. „Kedy?“

„Takmer vzápätí,“ povedal Lupin. „Čakáme iba na signál, že cesta je voľná.“

„Kam ideme? Do Brlohu?“ s nádejou sa vyzvedal Harry.

„Nie, nie do Brlohu,“ odvetil Lupin a ukázal Harrymu na kuchyňu. Skupinka čarodejníkov ho nasledovala a všetci si Harryho stále zvedavo obzerali. „To by bolo priveľmi riskantné. Hlavný stan sme si rozložili na neodhaliteľnom mieste. Chvíľu to trvalo…“

Divooký Moody sedel za kuchynským stolom a upil si zo svojej príručnej fľašky. Čarovné oko sa mu krútilo na všetky strany a prezeralo si množstvo kuchynských prístrojov Dursleyovcov.

„Toto je Alastor Moody, Harry,“ pokračoval Lupin, ukazujúc na Moodyho.

„Áno, ja viem,“ rozpačito odvetil Harry. Zdalo sa mu čudné, keď ho predstavovali niekomu, o kom si myslel, že ho už rok pozná.

„A toto je Nymphadora…“

„Nevolaj ma Nymphadora, Remus,“ prerušila ho mladá bosorka a striaslo ju, „som Tonksová.“

„Nymphadora Tonksová, ktorá je radšej, keď ju volajú priezviskom,“ dokončil Lupin.

„Aj vy by ste boli radšej, keby vám vaša matka dala meno Nymphadora,“ zahundrala Tonksová.

„A toto je Kingsley Shacklebolt.“ Ukázal na vysokého čierneho čarodejníka, ktorý sa uklonil. „Elphias Doge.“ Čarodejník s chrčivým hlasom Lupinovi prikývol. „Dedalus Diggle…“

„My sme sa už stretli,“ zapišťal popudlivý Diggle a pustil fialový cylinder.

„Emmeline Vanceová.“ Čarodejnica dôstojného vzhľadu so smaragdovozeleným šálom naklonila hlavu. „Sturgis Podmore.“ Čarodejník s hranatou bradou a hustými slamovožltými vlasmi žmurkol. „A Hestia Jonesová.“ Od hriankovača mu zakývala ružovolíca čiernovlasá čarodejnica.

Pri predstavovaní Harry každému nemotorne kývol hlavou. Radšej keby sa pozerali na niečo iné než naňho. Mal pocit, akoby ho uviedli na javisko. Bol zvedavý, prečo ich je tam toľko.