Читаем Quo Vadis полностью

U tłumie narodu stajaŭ i Apostał Piotr, jaki chacieŭ choć raz u žycci pabačyć cezara. Pry im była Lihija z atulenym tvaram i Ursus, siła jakoha była najpeŭniejšaju apiekaju siarod henaj raschvalavanaj dy razbujanaj chmary ludskoje stychiji. Lih uziaŭ adzin kamień z budaŭlanych matarjałaŭ sviatyni i prynios jaho pad nohi Apostału, kab, staŭšy na im, lepš było pahladać. Cižba spačatku bočyłasia, bo Ursus biesceremonna raspichaŭ jaje mahutnymi rukami, moŭ karabiel — vody, a jak ubačyła jaho, padymajučaha kamień, jakoha nie mahło čatyroch asiłkaŭ-rabotnikaŭ skranuć z miejsca, kryčma dziviłasia: «Macte!»[50] — čutno było navokał. Až voś nadjechaŭ cezar. Siadzieŭ na vozie, padobnym da bałdachinu, ciahnuła jaho šesć biełych idumyjskich, zołatam kavanych, vohiraŭ. Voz mieŭ znarok baki adkrytyja, kab hladzielniki dobra bačyli cezara. Mahło na im zmiascicca niekalki asob, ale, žadajučy ŭvahu sciahnuć tolki na siabie, Neron jechaŭ praz horad sam, mieŭ tolki ŭ nahach dvuch maleńkich vyradkaŭ-karłaŭ. Byŭ ubrany ŭ biełuju tuniku i amietystavuju tohu, ad jakoje padaŭ siniavaty vodblesk na jahonaje abličča. Na hałavie mieŭ łaŭrovy vianok. Ad času vyjezdu ŭ Nieapal značna patłuscieŭ. Razliŭsia tvar, padvojiŭsia j advis padbarodak, a asadžanyja pad samym nosam vusny ciapier zusim vydavalisia vykrajenymi pad samymi nozdrami. Hrubaja šyja była, jak zaŭsiody, akručana šaŭkovaj chustkaj, siudtut papraŭlaŭ jaje pukataju biełaju rukoju, abrosłaju na pierahibie rudavym vałossiem, jakoha epilataram nie davaŭ vyryvać, kab nie spryčynić praz heta, jak jamu tałkavali, dryhoty ŭ palcach dy nie ŭtrudnić ihry na lutni. Biazdonnaje pustahonstva malavałasia na jahonym tvary, niasiłle j nudasnasć. Naahuł byŭ heta tvar strachotny j błaznocki. Jedučy, kidaŭ hałavoju na abodva baki, žmuračy vočy j nasłuchoŭvajučy, bačna, jak jaho vitajuć. Vitała jaho bura vopleskaŭ: «Žyvie boski cezar, impieratar! Vitaj, pieramožnik! Vitaj, Apałonie, niezraŭniany synie Apałona!» Słuchajučy henych słoŭ, usmichaŭsia, ale čas ad času prabiahała jamu pa tvary jak by chmara, bo rymskaja vulica była zjadlivaja, kuslivaja i ŭ pačucci stychijnaje siły dazvalała sabie na kpiny j dacinki navat vialikim tryumfataram, takim, jakich istavietna lubiła j šanavała. To ž kaliś nat samomu Juliju Cezaru kryčała pry tryumfalnym ujezdzie ŭ Rym: «Hramadzianie, chavajcie žony, jedzie łysy raspust!» Strašennaje siabielubstva Nerona nie znosiła pryhanaŭ i naruhi, a prymiež taho z razbujanaje hramady niesłasia: «Rudabarody! Rudabarody!.. Kudy viazieš svaju vahnistuju baradu? Bajišsia, musi, kab Rym ad jaje nie zahareŭsia?» I tyja, što kryčali, nie ŭciejali taho, što žart ichni kryje ŭ sabie złaviesnaje praroctva. Cezara nie nadta hnievali padobnyja prytyčki, tym bolš, što barady nie nasiŭ, bo daŭno ŭžo achviaravaŭ jaje ŭ załatym kuferku kapitalinskamu Jovišu. Inšyja z-za kučaŭ kamienniaŭ i zrubu sviatyni kryčali: «Matricida![51] Neron! Orestes! Ałkmieon!», a inšyja: «Dzie Aktavija?!», «Addaj purpuru!» A na jedučuju tut ža za im Papieju kryčali: «Flava coma!»[52] — nazovam hetym bescili vuličnic. Muzykalnaje vucha Nerona chapała j takija vokličy, tady prykładaŭ da voka svoj paliravany šmarahd, jak by chočučy złavić pozir kam dy zapamiatać tych, što tak kryčali. Takim čynam zor jahony zatrymaŭsia na Apostale, stajačym na kamiani. Praz momant dvuch tych čałaviek hladzieła samadruh na siabie, a nikomu ni z taho važnaha pachodu, ni z taje chmary hladzielnikaŭ nie pryjšło ŭ hołaŭ, što pazirajuć na siabie ŭ henaj chvilinie dva vaładary ziamli, z jakich adzin chutka minie, by son kryvavy, a druhi, toj starac, adziahnuty prastačaju lacernaju, abyjmie na viečnaje vaładannie sviet i horad.

Prajechaŭ cezar, a tut ža za im vaśmioch afraŭ praniesła pyšnuju lektyku, u jakoj siadzieła znienavidžanaja narodam Papieja. Prybrana była, jak i Neron, u amietystavaje akryccio, z hrubym słajom kasmietyki na tvary, nieparušnaja, zadumanaja, suchadušnaja, vyhladała moŭ jakoje bostva, adnačasna pryhožaje j złoje, niesienaje, jak u pracesiji. U slady za joj ciahnuła cełaja sustań mužčynskaje j žanočaje słužby dy ceły aboz z pryborami da vyhodaŭ i strojaŭ. Sonca dobra ŭžo schiliła z paŭdnia, jak začaŭsia prajezd aŭhustyjanaŭ — svietazarny, mihatlivy, pałyskajučy, by vuž, biaskoncy provad. Lanivy Piatroni, spahadna vitany narodam, zahadaŭ niescisia ŭ lektycy razam z svajoju, padobnaju da bahini, niavolnicaj; Tyhelin jechaŭ u karecie, ciahnuli jaje małyja koniki, prystrojenyja ŭ biełyja j čyrvonyja pieryny.

Bačyli jaho, jak siud-tut padymaŭsia na vozie i, vyciahajučy šyju, cikavaŭ, ci chutka cezar zahadaje jamu pierasiesci da siabie. Spamiž inšych narod vitaŭ vopleskami Licynijana Pizona, smiecham — Vitelija, svistam — Vatynija. Licynija j Lekana, konsułaŭ, prapusciŭ abyjakava, ale Tulija Senecyja, jaki padabaŭsia narodu niaviedama čamu, i Viestyna publika pravodziła vopleskami. Cezarava svita była biazlikaja.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века