Читаем Quo Vadis полностью

Kali b Piatroni byŭ peŭny, što Vinić z Lihijaj užo za bramami horadu, byŭ by adkazaŭ: «Ažaniŭsia z tvajho dazvołu j vyjechaŭ». Ale, bačačy zahadkavuju ŭsmiešku Nerona, adkazaŭ: — Tvaja pozva nie zastała jaho doma.

— Skažy jamu, što chaču jaho bačyć, — havora Neron, — dy nie zabudź jamu pryhadać, kab abaviazkova byŭ na ihryščach, dzie vystupacimuć chryscijanie.

Henyja słovy ŭstryvožyli Piatronija, bo vydavałasia jamu, što adnosiacca biespasiarednie da Lihiji. Sieŭšy ŭ lektyku, zahadaŭ niescisia jašče prytčej, čym rana. Nie jšło heta tak udała. Pierad domam Tyberyja chvalavaŭ nieŭhamonny natoŭp, pjany, jak pierš, ale nie rasspiavany dy tancujučy, tolki ŭzburany.

Zdalok danosilisia niejkija kryki, jakich Piatroni nie moh adrazu sciamić, a jany mahutnieli, rasli, až urešcie zmianilisia ŭ adzin dziki vierask: — Chryscijanie — lvom!

Statnyja lektyki dvaran łučyli siarod vyjučaha natoŭpu. Z hłybini aharełych vulic zbiahalisia štoraz novyja hramady, jakija, pačuŭšy vokryk, pačali jaho paŭtarać. Z vusnaŭ da vusnaŭ pieradavana viestku, što poscih tryvaje ŭžo ad paŭdnia, što šmat padpalvačoŭ užo złoŭlena, i chutka pa novavyviedzienych dy starych vulicach, pa zavułkach, razvalenych u hruzy, razlahaŭsia ŭdoŭž i šyr cełaha Rymu štoraz zajadlejšy vierask: — Chryscijanie — lvom!

— Bydlaty! — paŭtaraŭ z pahardaju Piatroni. — Narod hodny cezara!

I zadumaŭsia: taki sviet, zbudavany na prymusie, ludajedstvie, pra jakoje nat i barbary nie mieli paniaccia, na lichadziejstvie dy šalonaj raspuscie, nie mahčymie astojicca. Niesła ad jaho smiardziačym trupam. Na hniłoje žyccio kłała svaju cień smierć.

Nie raz havaryli pra heta nat miž samimi aŭhustyjanami, ale Piatroniju nikoli tak vyrazna nie ŭjaviłasia taja praŭda, što heny ŭvienčany voz, na jakim u postaci tryumfatara stajić Rym, vałakučy za saboju zbłytany statak narodaŭ, jedzie ŭ propasć. Žyccio svietaŭładnaha horadu vydavałasia jamu niejkim błaznockim karahodam, niejkim strachotnym vybrykam, jakomu narešcie musić ža nastać kaniec.

Razumieŭ ciapier, što adny tolki chryscijanie majuć niejkija novyja asnovy žyccia, ale dumaŭ, što chutka j sledu pa ich nie zastaniecca. A tahdy što?

Błaznocki karahod pojdzie dalej pad vierchavodstvam Nerona, a kali Nerona nie budzie, znojdziecca druhi taki samy abo horšy, bo spamiž takoha narodu i patrycyjatu ciažka, kab lepšy znajšoŭsia. Budzie novaje dzikaje bujanstva, a ŭ dadatku štoraz pluhaviejšaje i hadčejšaje. Ale ž bujanstva nie mahčymie tryvać viečna, i treba pasla jaho lehčy spać, choć by z samaje tolki zniamohi.

Dumajučy pra heta, Piatroni sam čuŭsia strašenna zmučany. Ci varta žyć i to žyć biez peŭnasci pra zaŭtrašni dzień, žyć pa toje tolki, kab hladzieć na padobnaje biazładdzie svietu? Dyk ža hienij smierci nie mienš, zrešty, pryhožy, čym hienij snu, i maje taksama kryły pry plačoch.

Lektyka zatrymałasia pierad dzviaryma domu, jakija čujny prydzvierny ŭ tym ža momancie adčyniŭ.

— Ci spadar Vinić viarnuŭsia? — spytaŭ Piatroni.

— Pierad chvilinaj, — dałažyŭ niavolnik.

— A, znača, nie adbiŭ jaje! — padumaŭ Piatroni.

I, skinuŭšy tohu, ubieh da atryjuma. Vinić siadzieŭ na trynožniku, zviesiŭšy hołaŭ amal nie da samych kaleń, trymajučy jaje ŭ dałoniach, ale, pačuŭšy vodhałas chady, padniaŭ skamianieły tvar i razjiskranyja vočy.

— Spazniŭsia? — spytaŭ Piatroni.

— Ale. Schapili jaje pierad poŭdniem.

Chvilina maŭčannia.

— Bačyŭsia z joju?

— Tak.

— Dzie siadzić?

— U Mamertynskaj viaznicy.

Piatroni zdryhanuŭsia j hladzić na Vinicija pytajučym vokam. A toj: — Nie! — kaža, sciamiŭšy. — Nie pasadzili jaje ŭ Tulijanum[70], ani nat u siaredniaj viaznicy. Padkupiŭ ja vartaŭnika, kab adstupiŭ joj svaju kamoru. Ursus lažyć la paroha j pilnuje jaje.

— Čamu ž Ursus jaje nie abaraniŭ?

— Prysłana piaćdziesiat pretoryjanaŭ, dyj Lin jamu zabaraniŭ.

— A Linus sam?

— Lin pry smierci, tamu nie ŭziali jaho.

— Što miarkuješ rabić?

— Adratavać jaje abo pamierci razam z joju. I ja vieru ŭ Chrysta.

Vinić havaryŭ nibyta spakojna, ale ŭ hołasie jahonym było niešta tak žałasnaje, što serca Piatronija skałanułasia ščyraju litasciu.

— Razumieju ciabie, — spačuvaŭ, — ale jak jaje dumaješ ratavać?

— Padkuplu vartu nasampierš, kab zascierahčy jaje ad zniavahi, a pa-druhoje, kab nie pieraškadžali joj uciačy.

— Kali heta majecca być?

— Skazali, što nie mohuć mnie vydać jaje zaraz, bo bajacca adkaznasci. Jak viaznicy pierapoŭniacca ludźmi, i kali zhubicca rachunak viazniaŭ, tady mnie jaje addaduć. Ale heta krajni vypadak! Pierš ty ratuj mnie jaje! Ty ž pryjaciel cezara! Jon ža sam mnie jaje addaŭ. Idzi da jaho j ratuj mianie!

Piatroni zamiest adkazu zaklikaŭ niavolnika i, zahadaŭšy jamu pryniesci dva ciomnyja płaščy j dva miačy, zviarnuŭsia da Vinicija: — Idučy, tabie adkažu, — kaža, — tym časam biary płašč, zbroju i pojdziem pad viaznicu. Tam daj vartaŭnikam sto tysiač sestercyjaŭ, daj dva razy j piać razoŭ bolš, aby tolki vypuscili Lihiju chutka, inakš — budzie pozna.

— Chadziem, — zhadžajecca Vinić.

Praz momant abodva jšli vulicaju.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века