Читаем Quo Vadis полностью

Lepiej jon scieraže henaje dzieŭki, čym Cerbier piekła. Dyk chaj jaho toje piekła hłynie! Nie chaču z im zavodzicca. Zanadta kascisty. Ale što ž tut rabić? Stałasia reč strašennaja. Kali jon tamu Kratonu pałamaŭ kosci, dyk i duša Vinicijeva skihlić užo tam niedzie nad henym domam, čakajučy chaŭturaŭ. Na Kastara! Adyž heta patrycyj, pryjaciel cezara, Piatronijeŭ svajak, uładar viedamy ŭ cełym Rymie dy vajskovy trybun. Smierć jahonaja nie ŭvojdzie im nasucha… Ot kab, naprykład, daniesci ŭ aboz pretaryjanam abo vihiłam?..

Tut zamoŭk i pačaŭ nadumoŭvacca, a pa chvilinie kaža: — Hora mnie! Chto ŭvioŭ jaho ŭ heny dom, kali nie ja?.. Jahonyja niavolniki i vyzvolniki viedajuć, što ja da jaho prychodziŭ, a niekatoryja nat viedajuć, z jakoju metaj. Što budzie, jak zapadozrać mianie, byccam ja naŭmysna pakazaŭ jamu toj dom, dzie spatkała jaho smierć? Choć by pakazałasia potym u sudzie, što jaje nie chacieŭ, usio roŭna skažuć, što ja jaje spryčyniŭ… Adyž heta patrycyj, nie, nie vykručusia ad kary. Nu a kab moŭčki ŭciok z Rymu niedzie daloka — budzie šče bolšaje padazrennie.

I tak i hetak było drenna. Raschodziłasia ŭžo tolki pra toje, kab vybrać mienšaje licha. Rym byŭ vialikim horadam, adnak Chiłon kiemiŭ, što moža być jamu ŭ im ciesna. Kožny bo inšy moh by prosta pajsci da prefiektu vihiłaŭ, raskazać, što stałasia, i, choć by pała na jaho padazrennie, čakać spakojna sledstva. Ale cełaja minuŭščyna Chiłona była takaja, što ŭsiakaje bližejšaje znajomstva budź z prefiektam haradskim, budź z prefiektam vihiłaŭ musiła b ubłytać jaho ŭ pavažnyja turboty dy adnačasna apraŭdać usialakija padazrenni, jakija mahli b tolki ŭlezci ŭ hołaŭ uradaŭcam.

Z druhoha boku, uciačy — heta značyć ucviardzić Piatronija ŭ pierakananni, što Vinicija zdradzili j zamardavali patajnoju zmovaju. Adyž Piatroni byŭ čałaviek mahutny, na zahad jakoha hatova była palicyja cełaj dziaržavy i jaki biessumniŭna pastaraŭsia b znajsci vinavatych choć by na kraji svietu. Adnak ža pryjšło ŭ hołaŭ, ci nie paspiašacca prosta da jaho dy ci b nie zviascić jamu, što stałasia. Tak!

Heta byŭ najlepšy sposab. Piatroni byŭ čałaviekam apanovanym, i Chiłon prynamś moh mieć nadzieju, što choć vysłuchaje jaho da kanca. Piatroni, jaki viedaŭ spravu ad pačatku, chutčej uvieryŭ by ŭ niavinnasć Chiłona, čym prefiekty.

Ale pierš čym isci da jaho, treba było b daviedacca napeŭna, što stałasia z Vinicijem. Chiłon ža hetaha nie viedaŭ. Bačyŭ, praŭda, liha, skradajučahasia da rečki z ciełam Kratona, ale i ŭsiaho tolki. Vinić moh być zabitym, ale moh być i ranienym abo schoplenym. Ciapier voś tolki pryjšło ŭ hołaŭ Chiłonu, mo chryscijanie peŭna nie advažylisia b zabić tak dastojnaha čałavieka, aŭhustyjanina i vysokaha ŭradaŭca vajskovaha, bo taki prastupak moh by vyklikać na ich pierasled. Było praŭdapadobniejšym, što jany zatrymali jaho hvałtam, kab dać čas Lihiji znoŭ schavacca ŭ novym miejscy.

Dumka heta krychu ŭliła Chiłonu ŭ dušu lhi.

— Kali toj lihijski smok nie razdzior jaho ŭ pieršym paryvie, tady žyvie, a kali žyvie, tady sam pasviedčyć, što nie było nijakaje zdrady, a tady ničahusieńka mnie nie pahražaje, tolki — o, Hiermiesie, spadziavajsia znoŭ dzvioch jałavic! — adkryvajecca pierada mnoju novaje pole… Mahu dać znać adnamu z vyzvolnikaŭ, dzie maje šukać haspadara, a ci jon pojdzie da prefiektu, ci nie, heta ŭžo jahonaja sprava, kab tolki mnie nie tre było da jaho jsci… Mahu taksama pajsci da Piatronija i spadziavacca ŭznaharody… Šukaŭ Lihiju, ciapier šukacimu Vinicija, a pasla znoŭ Lihiju. Treba, adnak, spiarša daviedacca, ci žyvie, ci zabity.

Tut pryjšło jamu ŭ hołaŭ, što jon ža ŭnačy moh by pajsci da Demasa, piekara, i spytać pra heta Ursusa. Ale dumku hetu jak bač adahnaŭ. Lepiej być dalej ad Ursusa. Moh słušna dumać, kali Ursus nie zabiŭ Hłaŭka, dyk, vidać, pierascierahli jaho chryscijanskija staršyny, jakim vyjaviŭ svoj namier, što hena sprava niačystaja i što maniŭsia jaho nabuchtoryć da hetaha jaki-niebudź zdradnik. Dyj samy ŭspamin ab Ursusie vyklikaŭ dryhoty ŭ Chiłona. Pastanaviŭ viečaram padasłać tudy Eŭrycyja, dzie zdaryŭsia heny vypadak. Tym časam tre było pažyvicca, vykupacca j adpačyć. Biassonnaja noč, daroha da Ostryjanuma i ŭcioki z Zatybra sturbavali jaho sapraŭdy.

Adna reč paciašała jaho ŭvieś čas: mienavita, dva tyja kapšuki ad Vinicija, što dastaŭ u jahonym domie i ŭ darozie z mahilnika. Dyk z uvahi na henuju paciašajučuju akaličnasć dy na niadaŭnija pieražyvanni pastanaviŭ bolej padjesci i vypić lepšaha vina, čym zaŭsiody.

I dačakaŭšysia ŭrešcie pary adčyniennia viniarniaŭ, vykanaŭ pastanovu tak akuratna, što zabyŭsia j pra vannu. Bolš za ŭsio chaciełasia jamu spać, i son zmaryŭ jaho da taho, što ledź vałoksia da svajho pamieškannia na Subury, dzie čakała jaho kuplenaja na Vinicijevy hrošy niavolnica. Tam, uvajšoŭšy da ciomnaha, by lisava nara, kubikuluma, rynuŭsia na pasciel i zasnuŭ adrazu jak kamień.

Pračnuŭsia až tolki viečaram, a viarniej, zbudziła jaho niavolnica, kličučy, kab ustavaŭ, niechta bo jaho šukaje i choča z im bačycca ŭ nieadkładnaj spravie.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века