Читаем Quo Vadis полностью

I prymknuŭ pavieki, bo znoŭ apanavała jaho asłablennie. Lihija adyjšłasia, ale praz momant viarnułasia i, prystupiŭšysia blizka, nachiliłasia nad im, kab pierakanacca, ci spić. Vinić adčuŭ jejnuju blizkasć i, raspluščyŭšy vočy, usmichnuŭsia, a jana pałažyła lahieńka na ich ruku, jak by maniłasia schilić jaho da snu. Tady aharnuła jaho bolšaja raskoša, ale adnačasna pačuŭsia bolš chvorym. I tak było sapraŭdy. Noč užo była ŭpoŭni, a razam z joju pryjšła j macniejšaja haračka.

Z henaj pryčyny nie moh zasnuć i vadziŭ za Lihijaju vačyma, dzie tolki jana paviarnułasia. Čas ad času zapadaŭ u niejkuju niemarasć, u katoraj čuŭ i bačyŭ usio navokał, ale miašałasia ŭ joj rečajisnasć z sonnymi marami. Mrojiłasia jamu, naprykład, byccam stajić na niejkim apusciełym mahilniku sviatynia, by vieža, jakoj Lihija josć sviatarkaj. Jon nie spuščaŭ z jaje vačej, bačyŭ jaje z lutniaju ŭ ruce, usiu ŭ sviatle, padobnuju da tych uschodnich sviatarak, što piajali načny himn na słavu miesiaca. Jon sam padymaŭsia z vialikaju natuhaju pa krutych schodach, kab złavić jaje, za im poŭz Chiłon, zvoniačy zubami sopałachu i dakarajučy: «Nie rabi hetaha, spadaru, bo heta sviatarka, za jakuju Jon pomscicca…» Vinić nie viedaŭ, chto byŭ toj Jon, nie razumieŭ, što jdzie rabić sviatakradstva, dyk strašenna bajaŭsia, ale jak dajšoŭ da balustrady na ščycie viežy, pry Lihiji nahła zjaviŭsia Apostał srebnabarody j skazaŭ: «Nie padymaj na jaje ruki, bo jana maja». Jak heta skazaŭ, pajšli razam z joju miesiačnym sviatazarnym šlacham, by darohaju da nieba, a jon pačaŭ prasić, kab i jaho ŭziali z saboju. Hetta pračnuŭsia, acvierazieŭ i pačaŭ hladzieć. Vohnišča na vysokim čaranie tliłasia słabiej, ale krychu jašče asviatlała prysutnych, jakija siadzieli pry ahni, hrejučysia, bo noč była siadravaja, a chata davoli chałodnaja. Vinić bačyŭ, jak ziachali paraju. Usiaredzinie siadzieŭ Apostał, pry kaleniach jahonych na nizkim usłončyku Lihija, dalej Hłaŭk, Myryjam, Krysp, a z kraju — z adnaho boku Ursus, z druhoha Nazarka, Myryjamin syn, pryhožy padletak z daŭhimi čornymi vałasami, spadajučymi jamu až na plečy.

Lihija słuchała, hledziačy na Apostała, dyj usie byli nachileny da jaho, a jon niešta havaryŭ. Vinić tryvožna ŭhladaŭsia. Pryjšło na dumku, što ŭ haračcy adčuvaŭ praŭdu, što toj stary prybyš z dalokich staron sapraŭdy zabiraje jamu Lihiju i viadzie ŭ niaznanuju darohu. Byŭ peŭny, što starac tałkuje ab im, moža daradžvaje, jak jaho z joju razłučyć, bo zdavałasia Viniciju niepraŭdapadobnaju rečču, kab chto ŭ henaj chvilinie ab čym inšym moh havaryć, dyk, natužyŭšy ŭsiu prytomnasć, pačaŭ prysłuchoŭvacca hutarcy Piatra.

Ale abmyliŭsia, bo Apostał havaryŭ znoŭ ab Chryscie.

— Jany tolki hetym imiem žyvuć! — padumaŭ sabie Vinić.

Stary muž raskazvaŭ ab pajmanni Chrysta: — Pryjšła rota j Kajfašavy słuhi, kab Jaho spajmaci. Zbaŭca spytaŭ ich, kaho šukajuć, adkazali: «Jezusa Nazarenskaha!» A jak skazaŭ im: «Ja Jezus!» — papadali na ziamlu, nie smiejučy padniać na Jaho ruki, i až tolki pasla paŭtornaha pytannia schapili Jaho.

Tut Apostał pierapyniŭsia i, vyciahnuŭšy da ahniu ruki, skazaŭ: — Była siadravaja noč, jak siannia, ale zakipieła ŭva mnie kroŭ, vychapiŭ ja mieč na abaronu i adsiek vucha słuzie archisviatara. I byŭ by ja baraniŭ jaho bolš, čym žyccio svajo, kab nie suniaŭ mianie: «Ułažy, — kaža, — mieč tvoj u pochvu. Jak ža čary, jakuju daŭ mnie Ajciec, nie picimu?..» Tady spajmali j zviazali Jaho… Heta skazaŭšy, zakryŭ dałoniami tvar i zmoŭk, chacieŭ, bač, pierad dalejšym apaviadanniem pakanać nataŭp uspaminaŭ. Ursus, nie mohučy vytrymać, sarvaŭsia, papraviŭ na prypiaku kačarhoju ahoń, až iskry sypnuli załatym daždžom, i połymia streliła žyviej, pa čym, sieŭšy, adazvaŭsia: — Što było b užo, toje było b — ech!..

Ale nahła chapiŭsia za jazyk, bo Lihija pakazała palec na vusnach. Sop tolki, by kavaloŭ miech, vidać było buru ŭ jahonaj dušy, bo choć zaŭsiody hatovy byŭ całavać stopy Apostała, adyž taho adnaho prastupku ŭ dušy nie moh stravić: nu chaj by chto tak ot pry im padniaŭ ruku na Spasa, chaj by jon byŭ z im taje nočy, oj palacieła b pierje i z vajaroŭ, i z Kajfašavych pasłušnikaŭ! I až slozy nakacilisia na vačach i z žalu, i z dušeŭnaje kałamiesicy, bo z adnaho boku, — dumaje, — nie tolki sam baraniŭ by Zbaŭcu, ale šče sklikaŭ by lihaŭ jamu na pomač, chvataŭ, małajcoŭ; a z druhoha — što, kali b heta zrabiŭ, akazaŭ by niepasłuchmianasć Zbaŭcy i pieraškodziŭ by adkuplenniu svietu.

Tamu nie moh ad sloz paŭstrymacca.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века