Harry Potter a Fénixov rád

Takže to znamená, že niekde nablízku musí byť aj Červochvost… a, pravdaže, Harry ho vzápätí zbadal: malého chlapca s vlasmi myšacej farby a špicatým nosom. Bol očividne nervózny, obhrýzal si nechty, díval sa na svoj pergamen a šúchal nohami po zemi. Občas s nádejou vrhol pohľad na susedov papier. Harry ho chvíľu pozoroval, potom sa zasa obrátil k Jamesovi, ktorý si teraz čarbal na útržok pergamenu. Nakreslil ohnivú strelu a obkresľoval písmená L. E. Čo znamenali?

„Brká odložiť, prosím!“ zapišťal profesor Flitwick. „To znamená, že aj vy, Stebbins! Zostaňte, prosím, sedieť, zozbieram vaše pergameny. Accio!“

Vyše stovky pergamenov vyletelo do vzduchu a mierilo rovno do vystretých rúk profesora Flitwicka, až ho zrazili z nôh. Niekoľkí sa zasmiali. Dvaja študenti vpredu vstali, chytili profesora pod lakte a zdvihli ho.

„Ďakujem… ďakujem,“ lapal dych profesor Flitwick. „Výborne. Tak a všetci môžete ísť.“

Harry pozrel na svojho otca, ktorý rýchlo prečiarkol zdobené L. E., vyskočil, strčil si brko a papier do tašky, prehodil si ju na chrbát a čakal na Siriusa.

Harry sa obzrel a kúsok od neho zbadal Snapa, pomedzi stoly smeroval k dverám do vstupnej haly, stále zahĺbený do papiera s otázkami. S okrúhlymi plecami, a predsa hranatý kráčal nervóznym krokom, ktorý pripomínal pavúka, a mastné vlasy mu poskakovali okolo tváre.

Skupinka džavotajúcich dievčat oddelila Snapa od Jamesa, Siriusa a Lupina, a keď sa Harry strčil medzi ne, mohol Snapa stále sledovať, pričom naťahoval uši, aby počul Jamesa a jeho priateľov.

„Páčila sa ti otázka číslo desať, Námesačník?“ spýtal sa Sirius vo vstupnej hale.

„Zgustol som si,“ energicky vyhlásil Lupin. „Uveďte päť znakov, ktoré identifikujú vlkolaka. Vynikajúca otázka.“

„Myslíš, že si napísal všetky znaky?“ spýtal sa James predstieraným úzkostlivým tónom.

„Myslím, že áno,“ vážne odpovedal Lupin, keď sa pripojili k zástupu študentov hrnúcich sa cez bránu von na slnko. „Po prvé -sedí na mojej stoličke. Po druhé – nosí moje oblečenie. A po tretie -volá sa Remus Lupin.“

Jediný Červochvost sa nesmial.

„Ja som napísal tvar nosa, zrenice očí a chumáčovitý chvost,“ povedal nervózne, „ale nevedel som si na nič iné spomenúť…“

„Ako môžeš byť taký tupý, Červochvost,“ podráždene sa spýtal James. „Každý mesiac máš predsa pred sebou vlkolaka…“

„Tichšie,“ prosil Lupin.

Harry sa nervózne obzrel. Snape za zdržiaval blízko nich, stále zahĺbený do papiera – ale toto je Snapova spomienka a Harry si bol istý, že ak by sa rozhodol ísť opačným smerom, nemohol by sledovať Jamesa s ostatnými. Nesmierne mu však odľahlo, keď James a jeho traja priatelia šli po trávniku k jazeru a Snape za nimi očividne nevedel, kam ide. Harry sa držal kúsok pred ním a podarilo sa mu sledovať aj Jamesa a ostatných.

„Podľa mňa bola tá písomka malina,“ počul Siriusa. „Prekvapilo by ma, keby som nedostal vynikajúcu.“

„Aj mňa,“ pridal sa James. Strčil ruku do vrecka a vytiahol brániacu sa ohnivú strelu.

„Odkiaľ ju máš?“

„Potiahol som ju,“ ľahostajne povedal James. Začal sa hrať s ohnivou strelou, nechal ju vždy pol metra odletieť a znova ju chytil. Mal vynikajúce reflexy. Červochvost ho užasnuto sledoval.

Zastali v tieni toho istého buka pri jazere, kde si Harry, Ron a Hermiona raz v nedeľu uvelebení v tráve dokončovali domáce úlohy. Harry sa znova obzrel a s potešením videl, že Snape sa usadil do trávy v hustom tieni kríkov. Stále bol pohrúžený do papiera s otázkami, a tak si Harry tiež sadol na trávu medzi buk a kríky a sledoval štvoricu pod stromom. Slnečné svetlo sa oslepujúco odrážalo na hladine jazera, na brehu sedela skupinka rozosmiatych dievčat, tiež práve prišli z Veľkej siene, vyzuli sa a chladili si nohy vo vode. Lupin vytiahol knihu a čítal. Sirius pozoroval študentov roztrúsených na trávniku a vyzeral dosť povýšenecky a unudene, ale veľmi príťažlivo. James sa stále hral s ohnivou strelou a nechával ju o dlet ieť ďalej a ďalej, vždy mu skoro unikla, ale zakaždým ju v poslednej chvíli chytil. Červochvost ho sledoval s otvorenými ústami. Zakaždým, keď sa Jamesovi podaril obzvlášť ťažký chmat, Červochvost zhíkol a zatlieskal.

Po piatich minútach sa Harry čudoval, prečo James nepovie Červochvostovi, aby sa ovládal, ale tomu sa zrejme tá pozornosť páčila. Harry si všimol, že jeho otec si stále strapatí vlasy, akoby ich náročky nechcel mať upravené, a tiež pokukoval po dievčatách pri vode.

„Odlož to, prosím ťa,“ požiadal ho nakoniec Sirius, keď sa Jamesovi podarilo šikovne strelu chytiť a Červochvost mu volal na slávu, „lebo sa Červochvost dociká od vzrušenia.“

Červochvost trochu zružovel, ale James sa uškrnul.

„Ak ti to ide na nervy,“ súhlasil a strčil si ohnivú strelu do vrecka. Harry mal pocit, že Sirius je jediný, kvôli komu by sa James prestal predvádzať.

„Nudím sa,“ vyhlásil Sirius. „Škoda, že nie je spln.“

„O tom sa ti môže iba snívať,“ zamračil sa Lupin spoza knihy. „Ešte máme transfiguráciu a ak sa nudíš, vyskúšaj ma. Tu máš,“ a podával mu knihu.

Ale Sirius odfrkol. „Nepotrebujem sa pozerať na tie sprostosti. To všetko viem.“