Harry Potter a Fénixov rád

„Ukáž sa, ukáž sa, Harrinko!“ volala posmešne detským hlasom, ktorého ozvena sa odrážala od leštenej drevenej podlahy. „Tak prečo si išiel za mnou? Myslela som, že chceš pomstiť môjho drahého bratanca!“

„Chcem!“ vykríkol Harry a množstvo jeho prízračných dvojníkov zborovo po celej miestnosti volalo: Chcem! Chcem! Chcem!

„Áááá… ty si ho ľúbil, maličký?“

V Harrym sa zdvihla taká nenávisť, akú ešte nikdy nepoznal. Vyskočil spoza fontány a zreval: „Crucio!“

Bellatrix zvreskla, kliatba ju zrazila z nôh, ale nezvíjala sa a nekričala od bolesti ako Neville – zase stála, bez dychu, a už sa nesmiala. Harry znova skočil za zlatú fontánu. Jej protizaklínadlo zasiahlo hlavu pekného čarodejníka, tá odletela, pristála zo šesť metrov ďalej a zanechala na drevenej podlahe dlhé škrabance.

„Ešte si nikdy nepoužil neodpustiteľnú kliatbu, však, chlapče?“ kričala. Už prestala napodobňovať detský hlas. „Musíš to myslieť naozaj, Potter! Musíš naozaj chcieť niekomu spôsobiť bolesť -vychutnať to – iba spravodlivý hnev mi nadlho neublíži. Ukážem ti, ako sa to robí, áno? Dám ti lekciu…“

Harry sa pomaly posúval okolo fontány na druhú stranu, keď vykríkla: „Crucio!“ a znova sa musel zohnúť, lebo kentaurova ruka s lukom sa odtrhla a s rachotom dopadla na dlážku neďaleko hlavy zlatého čarodejníka.

„Potter, proti mne nemôžeš vyhrať!“ volala.

Počul ju, že ide doprava a usiluje sa dostať ho priamo na dostrel. Harry cúval okolo súsošia ďalej od nej, prikrčený za nohami kentaura, s hlavou na úrovni hlavy domáceho škriatka.

„Bola som a aj zostávam najvernejšou služobníčkou Temného pána. Učila som sa čiernu mágiu od neho a teraz poznám také mocné zaklínadlá, s ktorými ty, úbohé chlapča, nemôžeš súperiť ani vo sne…“

„Nehýb sa!“ skríkol Harry. Posunul sa doprava, kde stál rarášok usmievajúci sa na teraz bezhlavého čarodejníka, a keď nakukla za fontánu, zamieril jej na chrbát. Reagovala tak rýchlo, že sa ledva stihol zohnúť.

„Protego!“

Záblesk červeného svetla – jeho vlastné omračujúce zaklínadlo, sa odrazil k nemu. Harry vliezol naspäť za fontánu a jedno raráškovo ucho letelo na druhý koniec miestnosti.

„Potter, dám ti ešte jednu šancu!“ zakričala Bellatrix. „Daj mi to proroctvo – odkotúľaj ho ku mne – a možno ušetrím tvoj život!“

„No tak v tom prípade ma musíte zabiť, lebo je po ňom!“ zreval Harry, a keď to zakričal, čelom mu preletela žeravá bolesť. Jazvu mal opäť ako v ohni a pocítil nával zlosti, ktorá vôbec nesúvisela s jeho vlastným hnevom. „A on to vie!“ dodal so šialeným smiechom, ktorý sa vyrovnal Bellatrixinmu. „Váš drahý starý kamoš Voldemort vie, že je po ňom! Nebude s vami spokojný, však nie?“

„Čo? Čo to hovoríš?“ kričala a po prvý raz bolo z jej hlasu cítiť strach.

„Proroctvo sa rozbilo, keď som chcel vytiahnuť Nevilla hore schodmi! Čo myslíte, čo na to povie Voldemort?“

Jazva ho pálila a horela… od bolesti mu až slzili oči.

„KLAMÁR!“ vrieskala Bellatrix, ale za jej hnevom zaznieval strach. „TY HO MÁŠ, POTTER, A DÁŠ MI HO! Accio, proroctvo! ACCIO, PROROCTVO!“

Harry sa znovu zasmial, lebo vedel, že ju to nasrdí, ale bolesť v hlave mu narastala, až mal pocit, že mu praskne lebka. Zamával prázdnou rukou spoza jednouchého raráška a rýchlo ju stiahol, lebo k nemu letel ďalší zelený záblesk.

„Nič tam nie je!“ kričal. „Niet čo privolávať! Rozbilo sa a nikto si nevypočuje, čo hovorilo, môžete to povedať svojmu šéfovi!“

„Nie!“ vrieskala. „To nie je pravda, klameš! PANE, JA SOM SA USILOVALA, POKÚŠALA SOM SA – NETRESTAJTE MA…“

„Neplytvajte dychom!“ kričal Harry a prižmuroval oči, čo ho tak pálila jazva ako ešte nikdy. „Odtiaľto vás nepočuje!“

„Že nie, Potter?“ ozval sa vysoký chladný hlas.

Harry otvoril oči.

Na prostriedku haly sa zjavil lord Voldemort – vysoký, chudý, s hadou tvárou pod čiernou kapucňou, bielou a vyziabnutou, hľadel na Harryho červenými očami s úzkymi mačacími zreničkami a mieril naňho prútikom. Harry zmeravel, neschopný sa pohnúť.

„Takže ty si rozbil moje proroctvo?“ potichu povedal Voldemort a upieral na Harryho tie červené neľútostné oči. „Nie, Bella, on neklame… Vidím, že z jeho neschopnej mysle na mňa hľadí pravda… mesiace prípravy, mesiace námahy… a moji smrťožrúti dovolili Harrymu Potterovi, aby mi zase zmaril plány…“

„Pane, mrzí ma to, nevedela som, bojovala som proti tomu animágovi Blackovi!“ vzlykala Bellatrix a vrhla sa Voldemortovi k nohám, keď pomaly kráčal bližšie. „Pane, mali by ste vedieť…“

„Buď ticho, Bella,“ nebezpečným tónom ju umlčal Voldemort. „O chvíľu si to s tebou vybavím. Myslíš, že som prišiel na Ministerstvo mágie počúvať tvoje ufňukané ospravedlňovanie?“

„Ale, pane… on je tu… je pod…“

Voldemort si ju nevšímal.

„Už ti nemám viac čo povedať, Potter,“ povedal potichu. „Príliš často ma otravuješ. AVADA KEDAVRA!“

Harry ani len neotvoril ústa, aby sa bránil, myseľ mal prázdnu, jeho prútik bezúčelne mieril na zem.