Читаем Quo Vadis полностью

Zaskryhitali žaleznyja kraty; u ciomnych lochach razlahłosia znanaje pahukvannie mastyhoforaŭ: «Na piasok!», i ŭ adnoj chvilinie arena zaludniłasia hramadami, kazaŭ by, sylvanaŭ, pakrytych kasmatymi skurami. Usie biehli chutka i, vybiehšy na siaredzinu areny, padali na kaleni adzin pry druhim z padniesienymi ŭharu rukami. Publika dumała, što heta prośby pra litasć, i, razjušanaja takoju trusasciu, pačała barabanić nahami, svistać, zapuskać parožnim suddziom ad vina, abhładanymi kostkami i raŭci: «Zviaroŭ na ich! Zviaroŭ!..» Až voś stałasia niešta niečakanaje: z siaredziny kasmataje hramady padyjmajucca spiavajučyja hałasy, i ŭ toj ža chvilinie zazvinieła piesnia, jakuju pieršy raz pačuŭ rymski cyrk: Christus regnat!.. Zumieŭsia narod. Chryscijanie piajali z vačyma, uzniesienymi da vielaryjuma. Vidać było zbialełyja abliččy, ale jak by natchnionyja. Usie zrazumieli, što ludzi tyja nie prosiać litasci i nie bačać pierad saboju, kazaŭ by, ni cyrku, ni narodu, ni sienatu, ni cezara. «Christus regnat!» — razlahałasia štoraz hučniej, a ŭ łaŭkach ad nizu až da samaje hary miž šerahami hladzielnikaŭ nie adzin pytaŭ siabie: što heta dziejecca dy što tam za Chrystus, jaki ŭładaryć u piesni tych ludziej, idučych na smierć? Adkryvajecca inšaja krata, i na arenu vybiehła z dzikim impetam i brachanniem cełaja zhraja sabak: pałavych vializnych małosaŭ z Piełapanezu, pałasatych psoŭ z Piryniejaŭ i padobnych da vaŭkoŭ kundlaŭ z Hibierniji, vyhaładžanych naŭmysna, z zapaŭšymi bakami dy kryvavymi ziekrami. Vyccio j skavyt napoŭnili ŭvieś amfiteatr. Chryscijanie, skončyŭšy piesniu, stajali nieparušna na kaleniach, moŭ skamianiełyja, paŭtarajučy tolki ŭ adzin hołas: «Pro Christo!

Pro Christo!» Psy, niucham paznaŭšy ludziej pad zviarynymi skurami i zdziŭlenyja ichniaj nieparušnasciu, nie asmialalisia adrazu na ich kidacca; adny ŭspinalisia na scieny łožaŭ, jak by chacieli dabracca da publiki, druhija biehali naŭkoła, zajadła brešučy, moŭ haniali jakoha nieviadomaha zviera. Aburyŭsia narod. Zahrymieli, zaraŭli pa-zviarynamu, zabrachali pa-sabačamu dy pačali ckavać tysiačy hałasoŭ. Amfiteatr zatrossia ad vierasku. Razdražnionyja sabaki to pačynali daryvacca da klenčačych, to adskakvać, laskajučy zubami, až urešcie adzin małos užorsia kłykami ŭ plačo ŭklenčanaje spieradu žančyny i zhrob jaje pad siabie. Tady dziesiatki ich kinulisia ŭ siaredzinu hramadki achviar. Nataŭp pierastaŭ kryčać, kab pryhladacca z bolšaju ŭvahaj. Siarod vyccia i charkatni čutny jašče byli žałasnyja hałasy mužčynskija j žanočyja: «Pro Christo! Pro Christo!», i na arenie zmitusiłasia-skłubiłasia ŭsio: sabaki, ludzi j trupy. Kroŭ płyła ručajami z parazdziranaha cieła. Voń kryvi i rastrybušanaha nutra zahłušyła arabskija pachnidły i napoŭniła ŭvieś cyrk. U kancy vidny byli tolki dzie-nidzie paasobnyja ŭklenčanyja asoby, na jakich vomih kidalisia razjušanyja sabaki.

Vinić, jaki padčas vybiahannia chryscijan na scenu ŭstaŭ i adviarnuŭsia ŭ bok Apostała, kab pakazać jaho fosaru, sieŭ znoŭ i siadzieŭ z abliččam čałavieka miortvaha, pazirajučy šklanymi vačyma na strašennaje vidovišča. Spačatku bajaŭsia, što fosar moh pamylicca, i Lihija, moža, znachodzicca miž achviarami, dyk adrancvieŭ całkam, ale jak pačuŭ hałasy «Pro Christo!», jak hlanuŭ na pakuty hetulkich achviar, jakija, pamirajučy, davali sviedčannie svajoj praŭdzie i svajmu Bohu, avałodała im inšaje pačuccio, pranizvajučaje najstrašniejšym bolem, adnak nieadstupnaje, kali padumaŭ, što Chrystus pamior u pakutach, dy što za Jaho pamirajuć voś tysiačy, i liecca mora kryvi, dyk adna bolej kropla ničoha nie značyć, i hrech nat damahacca miłasernasci. Henaja dumka łunała na jaho z areny, prajmała jaho razam z jenkam pamirajučych i z pacham ichniaje kryvi. Adnakava ž maliŭsia i paŭtaraŭ zasmahšymi vusnami: «Chryscie! Chryscie! I tvoj Apostał molicca za jaje!» Pasla pryjšło zatłumlennie, straciŭ prytomnasć. Dzie jon?

Zdavałasia jamu tolki, byccam kroŭ na arenie šumić i burlić, padyjmajecca i vypłyvaje z cyrku na ŭvieś Rym. Dyj amal ničoha bolš nie čuŭ, ni vyccia sabak, ni vierasku ludziej, ni homanu aŭhustyjan, jakija nahła pačali kryčać: — Chiłon abamleŭ!!!

— Chiłon abamleŭ! — paŭtaryŭ Piatroni, zviartajučysia ŭ bok hreka. A toj sapraŭdy samleŭ i siadzieŭ bieły, by pałatno, z zadziortaju nazad hałavoju i šyroka raziaŭlenymi vusnami, padobny da trupa.

U toj samaj chvilinie pačali vypichvać novyja abšytyja ŭ skury achviary na arenu. I henyja taksama klenčyli borzda razmolenaj hramadkaj, ale zmardavanyja sabaki nie chacieli na ich kidacca. Ledź niekalki z ich kinulisia na najbližejšyja achviary, astatnija ž, pakłaŭšysia, ziachali, vyvaliŭšy jazyk. Tady niezadavoleny narod, ale ŭpojeny kryvioju j rasšaleły, pačaŭ dracca z niejmaviernaj siłaj: — Lvoŭ! Lvoŭ! Vypuscić lvy!..

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века