Читаем Quo Vadis полностью

Vidovišča zatraciła ŭsiaki vid rečajisnasci, a zmianiłasia jak by ŭ šalony taniec kryvi, jak by ŭ strašennaje snišča, jak by ŭ prakudnuju dzikuju krozu zbitaha z hłuzdu rozumu. Miera była pierabranaja. Siarod ryku, vyccia i skovytu ŭ roznych punktach na łavach razlahaŭsia razdzirajučy spazmatyčny rohat žančyn, siły jakich urešcie nie datrymali. Ludziam stała žudasna. Tvary pachmurnieli. Pačali adzyvacca hałasy: «Hodzie! Davoli!»

Ale zviarjo lahčej było ŭpuscić na arenu, jak zahnać nazad. Cezar znajšoŭ, adnak, sposab supakajennia areny, jaki byŭ razam i novym dzivam dla cikaŭnych. Uva ŭsich prachodach pamiž łavak zjavilisia hurtki čornych statnych numidaŭ z łukami ŭ rukach. Narod zdahadaŭsia, što majecca być, i pryvitaŭ ich entuzijastyčna, a jany padyjšli da obrubu i, pryłažyŭšy streły k ciacivam, pačali pranizvać imi tabuny zviaroŭ. Było heta sapraŭdy novaje vidovišča. Tanklavyja čornyja fihury pierahinalisia ŭzad, napružvajučy hnutkija łuki i puskajučy strała za strałoju. Varčannie ciacivaŭ i svist piarestych kancoŭ streł miašalisia z vycciom zviarja i krykami podzivu hladzielnikaŭ. Vaŭki, miadzviedzi, pantery i ludzi, jakija zastalisia jašče žyvymi, pokatam padali adno kala druhoha. Tam-siam leŭ, pačuŭšy strału ŭ baku, kidaŭsia nahła i zajadła capaŭ zubami, kab schapić i schreščyć dreŭca. Inšyja skavytali z bolu. Drabniejšaja dzičyna, pierapudziŭšysia, haniałasia navoslep pa arenie, biła myzami ŭ kraty, a streły prymiež taho vurčali j vurčali ŭsciaž, pakul usio, što žyło na arenie, nie lehła ŭ apošnich podryhach kanannia. Tady ŭbiehli na arenu sotni cyrkavych niavolnikaŭ z rydloŭkami, łapatami, tačkami, kašami da vynosin valajučahasia słunnia, miaškami z piaskom. Adny płyli za druhimi, i na ŭsim kruhoviščy zakipieła rabota. Borzda vypratvali trupy, kroŭ, kał, pierakapali, zraŭnavali i pasypali hrubym słojem sviežaha piasku. Pasla čaho ŭbiehli amurki, rassiavajučy listki ružaŭ, lilejaŭ i ŭsialakaha kviaccia. Zapalili znoŭ kadzilnicy i zniali vielaryjum, bo sonca ŭžo było davoli nizka. Publika, pierahladajučysia zdziŭlenymi vačyma, pytałasia, što za vidovišča jašče čakaje jaje siannia.

Nu i čakała takoje, jakoha nichto nie spadziavaŭsia. Cezar, jakoha praz niejki čas nie vidać užo było na podyjumie, raptam pakazvajecca na ŭkviečanaj arenie ŭ purpurovym płaščy i załatym vianku. Dvanaccacioch spievakoŭ z cytrami ŭ rukach idzie za im, a jon, trymajučy srebnuju lutniu, vystupaje važnym krokam na siaredzinu i, schiliŭšysia niekalki razoŭ hladzielnikam, padyjmaje vočy ŭ nieba i stajić praz momant, by čakajučy natchniennia.

Pasla kranuŭ struny j pačaŭ piajać:

O, pramianisty Lety synie!Uładaru Tenedu, Kiłły, Chryzy!Ty, majučy ŭ łascy adzinyIlijonu sviaty hrad,Moh jaho na hnieŭ Achaji zdaćI sciarpieć, kab ałtary sviatyja,Što pilnujuć tvaje česci,Zliła trajanskaja kroŭ!K tabie ŭzdymajuć starcy ruki,Puskalnik strełaŭ srebnałuki,K tabie i matčyna luboŭSsyłała čaru sloz,Kab nad ich dziećmi litasć mieŭ.I skały b rastapili tvoj hnieŭ,A ty ad skały byŭ mienš čuły,Sminteju, na ludski bol!..

Piesnia pierachodziła pavoli ŭ žałasnuju, poŭnuju bolu elehiju. U cyrku zrabiłasia niamaja cišynia. Praz chvilinu cezar, sam rasčuleny, piajaŭ dalej:

Ty forminhi boskaje zvonamZhłušyŭ sercaŭ lamant i kryk,Kali voka šče siannia rasicca,Niby kvietka, dy tolki slazoj,Čujučy taje piesni ton,Što z truny popieł padymajeU dzień pažohi j złybiady…Sminteju, dzie ty byŭ tady?..

Tut zadryžeŭ jamu hołas, i zaslazilisia vočy. Rasa sloz pakazałasia taksama j na vačach viastałak, narod doŭhi čas maŭčaŭ, pakul zahrymieŭ doŭhaju buraju vopleskaŭ.

Prymiež taho, zvonku, praz adčynienyja dla pravietryvannia vamitoryi, danosiŭsia hrukat vazoŭ, nahružanych kryvavymi astankami chryscijan — mužčyn, žančyn, dziaciej, — kab vyviezci ich u strašennyja jamy, tak zvanyja «putykuły».

A Apostał Piotr uchapiŭsia abieruč za svaju biełuju dryžačuju hałavu i kazaŭ sabie ŭ duchu: «Hospadzie! Ŭsiespadaru! Kamu Ty addaŭ uładu nad svietam? I šče chočaš załažyć pasad svoj u hetym horadzie?!»

<p>LVII</p>
Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века