Читаем Quo Vadis полностью

Praŭda, svietačy rabilisia štoraz vyrazniejšyja. Praz momant vidać było nat užo j połymia. Nihier pačaŭ žahnacca j malicca. Prymiež taho, pasumny karahod prysunuŭsia bližej i ŭrešcie, zraŭniaŭšysia z sviatyniaj Libityny, zatrymaŭsia. Piatroni, Vinić i Nihier prylehli maŭkliva da kapca, nie ciamiačy, što heta abaznačaje. Ale tamtyja spynilisia tolki dziela taho, kab paabviazvać sabie tvar i vusny dy zabiaspiečycca hetak ad smurodu, jaki pry samych putykułach byŭ nievynosny, pasla padniali nošy j pajšli dalej. Adna tolki truna zatrymałasia nasuprać sviatyńki. Vinić pryskočyŭ da jaje, a za im Piatroni, Nihier i dvuch brytanskich niavolnikaŭ z lektykaj. Ale nie paspieli dabiehčy, jak z ciemry dalacieŭ da ich balučy hołas Nazara: — Spadaru! Pieraniesli jaje razam z Ursusam u Eskvilinskuju viaznicu… My niasiem niabožčyka! A jaje schapili pierad poŭnačaj!

Piatroni, viarnuŭšysia damoŭ, byŭ zachmurany, moŭ bura, i nie sprabavaŭ nat paciašać Vinicija. Bo razumieŭ, što pra vybaŭlennie Lihiji z Eskvilinskaha padziamiełla niama čaho j latucieć. Zdahadvaŭsia, što praŭdapadobna dziela taho pieraniesli jaje, kab nie pamierła ad epidemiji, dy kab nie razminułasia z pryznačanym joj amfiteatram. Ale heta jakraz byŭ dokaz, što pilnujuć jaje bolš rupna, čym inšych. Piatroniju škada było da hłybini dušy i jaje, i Vinicija, ale aprača taho markociła jaho i taja dumka, što ŭrešcie ŭ žycci spatkała jaho niaŭdača, što pieršy raz byŭ pieramožany ŭ baraćbie.

— Fartuna byccam kpić z mianie, — hadaŭ sabie, — ale bahi pamylajucca, kali dumajuć, što ja zhadžusia na takoje, naprykład, žyccio, jak jahonaje.

I ŭstaviŭ vočy ŭ Vinicija, jaki taksama hladzieŭ na jaho, vytraščyŭšysia.

— Što z taboju? Ty maješ haračku? — pytaje Piatroni.

A toj adkazvaje niejkim dziŭnym, pryhnoblenym i pavolnym, hołasam, by chvoraje dzicia: — A ja vieru, što Jon moža mnie jaje viarnuć.

Nad horadam kanali apošnija raskaty hromu.

<p>LVIII</p>

Trochdzionny doždž — vyklučnaja zjava ŭ Rymie padčas leta, dy jašče časta pierapadajučy, nasupierak pryrodnamu paradku, nie tolki dniom i viečaram, ale i ŭnačy, hrad… Usio heta zmusiła pierarvać vidoviščy.

Pradviaščali niaŭradžaj na vinahrad, a kali adnaho papaŭdnia piarun rastapiŭ na Kapitoli bronzavuju statuju Cerery, zahadana achviary ŭ sviatyni Joviša Salvatora[81]. Sviatary Cerery raspuscili viestki, byccam hnieŭ bahoŭ abrušyŭsia na horad z pryčyny niadbajlivaha vykanannia karaŭ na chryscijan, dyk natoŭpy pačali damahacca, kab chutčej vykarystana pahodu dy pryspiešana ihryščy, i radasć aharnuła ŭvieś Rym, kali ŭrešcie abvieščana, što pasla trochdzionnaje piarervy ludus znoŭ raspačniecca.

Tym časam ustalavałasia i dobraje nadvorje. Amfiteatr ad svitu da nočy byŭ povien ludziej, a cezar prybyŭ raz taksama raniej z viastałkami j dvaranami. Vidovišča mieła raspačacca baraćboju chryscijan mižsobku, jakich pieraapranali za hładyjataraŭ dy davali ŭsialakuju zbroju, užyvanuju fachovymi baraćbitami da začepnaha j abaronnaha boju. Ale tut byŭ promach: chryscijanie pakidali na piasok sietki, viły, dzidy j miačy, a zamiest bojki pačali ŭzajemna abnimacca i zaachvočvacca da pieratryvannia ŭsich pakutaŭ i smierci. Hłybokaja abraza i aburennie apanavała narod. Adny abvinavačvali ich za maładušnasć i trusasć, druhija cvierdzili, što byccam nie chočuć bicca naŭmysna praz nianavisć da narodu dy dziela taho, kab nie dać jamu zadavalniennia z svaje mužnasci. Urešcie na zahad cezara vypuscili na ich sapraŭdnych hładyjataraŭ, jakija klenčučych i biezabaronnych vysiekli ŭmih.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века