Читаем Quo Vadis полностью

— Tak, ojča. Heta naš mahilnik, miž darohami Salaryja i Namentana. Ci ž ty nie viedaješ ničoha pra navučannie tam Vialikaha Apostała?

— Nie byŭ praz dva dni doma, dyk nie atrymaŭ ad jaho viestki, dyj nie viedaju, dzie toj Ostryjanum, niadaŭna bo ž pryjechaŭ z Karyntu, dzie apiakujusia chryscijanskaju hminaju… Ale tak josć! Kali Chrystus daŭ tabie takoje natchniennie, pojdzieš, synku, unačy da Ostryjanuma, tam znojdzieš miž bratami Hłaŭka i zabješ jaho, viartajučysia nazad u horad, za heta buduć adpuščany tabie ŭsie tvaje hrachi. A ciapier pach z taboju!..

— Ojča… — Nu što, słuha Baranka?

Na tvary rabotnika sieła ciažkaja zaduma. Niadaŭna voś zabiŭ čałavieka, a moža j dvuch, a navuka Chrystova zabaraniaje zabojstva. Nie zabiŭ ich, praŭda, dziela ŭłasnaje abarony, bo i heta nie možna! Nie zabiŭ, barani Boža, dziela nažyvy… Biskup sam daŭ jamu na pomač bratvu, ale zabivać nie dazvoliŭ, jon ža zabiŭ niechacia, bo pakaraŭ jaho Boh siłaju vialikaju… I ciapier voś ciažka pakutuje… Inšyja piajuć pry žornach, a jon, niebaraka, usio dumaje pra svoj hrech, pra abrazu Baranka… Kolki jon užo vymaliŭsia, kolki vypłakaŭ sloz! Kolki razoŭ pieraprašaŭ Baranka! I dahetul pačuvajecca hrešnym. A ciapier znoŭ voś abiacaŭ zabić zdradnika… Jano mo j dobra! Ułasnuju bo kryŭdu tolki možna prabačać, dyk zabje jaho choć by na vačach usich bratoŭ i siostraŭ, jakija ŭzaŭtra buduć u Ostryjanumie. Ale chaj Hłaŭka pierš asudziać staršyny hminy, biskup ci Apostał. Zabić nie ciažka, a zabić zdradnika navat i miła, by voŭka ci miadzviedzia, ale što, kali zabju nievinavataha?

Jak ža brać na sumlennie novy hrech, novuju abrazu Baranka?

— Na sud niama času, moj synie, — vyrašyŭ Chiłon, — bo zdradnik prosta z Ostryjanuma pojdzie da cezara ŭ Ancyjum abo schavajecca ŭ taho patrycyja, jakomu słužyć; daju voś tabie znak, pa zabojstvie Hłaŭka pakažaš jaho ci biskupu, ci Vialikamu Apostału, a jany bahasłavicimuć tvoj učynak.

Skazaŭšy heta, dastaŭ hrašavik, vyskrab nažom na sestercyi znak kryža i addaŭ jaho rabotniku.

— Vo prysud na Hłaŭka i znak tabie. Pakažy tolki, zrabiŭšy svajo, biskupu, dyk adpuscić tabie i hetaje i tamtyja zabojstvy.

Rabotnik vyciahnuŭ ruku, ale, uspomniŭšy nadta jašče sviežaje papiaredniaje zabojstva, žachnuŭsia, niebaraka.

— Ojča, — adazvaŭsia, byccam molačy, — niaŭžo biareš na svajo sumlennie hety ŭčynak, niaŭžo sam ty čuŭ Hłaŭka, jak pradavaŭ bratoŭ?

Chiłon skiemiŭ, što tre dać niejkija dokazy, vykazać jakija-niebudź prozviščy, inakš bo ŭ dušu asiłka zalezie sumniŭ. I naraz prydatnaja dumka mihnuła ŭ hałavie.

— Słuchaj, Urban, — kaža, — ja žyvu ŭ Karyncie, ale rodam ja z Kos, i tut, u Rymie, vuču Chrystovaju navukaju adnu słužnicu z majich staron, jakaja zaviecca Eŭnika. Słužyć jana jak viestyplika ŭ adnaho cezaravaha pryjaciela, niejkaha Piatronija. Voś ža ŭ adnym domie čuŭ ja, jak Hłaŭk padručaŭsia vydać usich chryscijan dyj aprača taho abiacaŭ inšamu cezaravamu zavušniku, Viniciju, znajsci jamu miž chryscijanami dziaŭčynu… Tut zamoŭk i hlanuŭ, zdziŭleny, na žarnamoła, u jakoha vočy zaharelisia raptam by ŭ zviera, a tvar nachmuryŭsia dzikim hnievam i złosciu.

— Što tabie? — spytaŭ sopałachu.

— Ničoha, ojča. Zabju Hłaŭka ŭzaŭtra!..

Hrek zmoŭk, pasla, uziaŭšy za plačo rabačaja, adviarnuŭ jaho na blask miesiaca dy pačaŭ uvažna pryhladacca. Vidavočna sumniavaŭsia ŭ dušy, ci vyciahvać ad jaho bolej, ci zadavolicca tym, što vydabyŭ. U kancy svomaja asciarožlivasć pieramahła. Uzdychnuŭ hłyboka raz i druhi dy, pałažyŭšy znoŭ dałoń na hałavie asiłka, spytaŭ važnym dabitnym hołasam: — Tabie na chroscie dali imia Urban?

— Tak, ojča.

— Nu dyk pax tabie, Urbanka!

<p>XVIII</p>

Piatroni da Vinicija: «Drenna z taboju, carissime! Vienus, mabyć, skałamuciła ŭ tabie počuvy, adabrała rozum, pamiać i dar dumki ab usim, što nia josć kachanniem. Pračytaješ kaliś svoj adkaz na moj list, a dzivicimiešsia, jak tvoj rozum achaładzieŭ ciapieraka da ŭsiaho, što nia josć Lihijaj, jak jon povien jaje, la jaje biezustanku snuje, moŭ toj karšun nad zdabyčaju. Na Pałuksa! Šukaj jaje chutčej, bo inakš, kali ahoń ciabie nie stravić na popieł, zmienišsia ŭ jehipskaha sfinksa, što, zakachaŭšysia, jak kažuć, u bladuju Izis, ahłoch na ŭsio sabie, sprykryŭ i čakaje tolki nočy, kab uhladacca ŭ kachanku kamiennymi vačyma.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века