Читаем Quo Vadis полностью

Jedziem taksama i da Beneventu padziŭlać šavieckija raskošy Vatynija, adtul pad apiekaj boskich bratoŭ Aleny — u Hrecyju. U sabie samym zaciemiŭ ja adnu reč: miž šalonymi stanovišsia šalonym, a prynamś pačynaje smakavać šały-bały. Hrecyja i padarožža z tysiačami cytraŭ, niejki tryŭmfalny karahod Bakcha siarod uvienčanych mirtovaj zielenniu, vinahradavym lisciem nimfaŭ i bachantak, vazy z zaprežanymi tyhrysami, kraski, tyrsy, vianki, vokličy «evoe!», muzyka, paezija j vopleski Hełady, usio heta dobraje, ale my tut hadujem jašče smialejšyja zamysły. Nam zamaniłasia stvaryć niejkuju bajkovuju dziaržavu palmaŭ, sonca, paeziji dy pieratvoranaje rečajisnasci, pieratvoranaha ŭ raskošu žyccia. Nam chočacca zabyć pra Rym, a centr svietu ŭfundavać niedzie miž Hrecyjaj, Azijaj i Jehiptam, žyć žycciom nie ludskim, ale žycciom bahoŭ, nie viedać budzionščyny, błukacca ŭ załatych halarejach u ciani purpurovych viatruhaŭ pa Archipiełahu, być Apałonam, Ozyrysam i Baalem u adnej asobie, ružavieć moŭ zaranica, soncam załacicca, miesiacam sierabrycca, vaładaryć, piajać i snić… I ci pavieryš, ja, što maju jašče na sestercyju rassudku, a na asa tołku, paddajusia henym fantazijam-mrojam. Paddajusia tamu, što, kali heta ŭsio niemahčymaje, dyk prynamsi vielizarnaje j niezvyčajnaje… Takaja bajkovaja impieryja snom kaliś patomkam našym vydavałasia b. Pakolki Vienus nie prybiarecca ŭ postać Lihiji abo choć takoje niavolnicy, jak Eŭnika, dy pakolki nie prycharošyć jaho mastactva, dyk žyccio samo josć nikčemnym, pustym i časta maje abličča małpy. Ale Rudabarody nie ažycciović svajich pomysłaŭ choć by j dziela taho, što ŭ toj bajkovaj dziaržavie paeziji i Ŭschodu nie pavinna być miejsca na zdradu, podłasć i smierć, a ŭ im pad vidam paeta siadzić marny kamiedyjant, durnavaty furman i nikčemny tyran. Dušym ludziej, kali nam čym-niebudź zavadžajuć. Biedny Tarkvat Syłanus josć užo cieniem. Padrezaŭ sabie žyły pierad niekalkimi dniami. Lekan i Licynij prymajuć kansułat sa stracham, stary Trazej nie pazbiehnie smierci, bo smieje być česnym. Tyhelin i dahetul nie moža vystaracca dla mianie zahadu, kab padrezaŭ sabie žyły.

Ja, bač, patrebny jašče nie tolki jak arbitr elehancyi, ale jak čałaviek, biez jakoha rady i hustu mahła b niaŭdacca ekspiedycyja ŭ Achajju. Časta, adnak, dumaju, što raniej ci pazniej musicimie na hetym skončycca, i ci viedaješ, pra što tady raschodzicca: kab Rudabarodamu nie dastałasia taja mirenskaja čara, jakuju ty znaješ dy lubuješ. Kali padčas smierci maje budzieš pry mnie, dyk addam jaje tabie, a kali budzieš daloka, dyk pabju jaje. Byvaj zdaroŭ i najmi Kratona, bo inakš druhi raz tabie vydziaruć Lihiju. Jak pierastanie tabie być patrebny Chiłanid, pryjšli jaho mnie, dzie budu. Moža, zrablu z jaho druhoha Vatynija, i mo mužy konsulstva dy sienatary buduć jašče dryžać pierad im, jak dryžać pierad tamtym rycaram-drataŭkaju. Jak znojdzieš Lihiju, daj mnie znać, achviaruju za vas paru lebiedziaŭ i hałuboŭ u tutejšaj kruhłaj sviatyni Vieniery. Bačyŭ ja raz u snie Lihiju na tvajich kaleniach, šukajučuju tvajich całunkaŭ. Pastarajsia, kab heny son spraŭdziŭsia. Chaj ža nieba tvajho nie zasnoŭvajuć chmary, a kali j zasnujuć, dyk chaj majuć koler i pach ružaŭ. Byvaj zdaroŭ!»

<p>XIX</p>

Tolki što skončyŭ Vinić čytać, jak u biblijateku ŭsoŭvajecca cicha niespadziavany Chiłon, bo słužba mieła zahad puščać jaho ŭ kožnuju paru dnia j nočy.

— Chaj boskaja maci tvajho kryvičesnaha prodka Eneja budzie miłasciva tabie tak, jak mnie byŭ miłascivy boski syn Maji.

— Heta znača?.. — spytaŭ Vinić, zryvajučysia ad stała, pry jakim siadzieŭ.

Chiłon padniaŭ hołaŭ i kaža: — Eŭryka!

Małady patrycyj uzhareŭsia tak, što praz daŭžejšuju chvilinu nie moh słova pramović.

— Bačyŭ jaje? — spytaŭ narešcie.

— Bačyŭ Ursusa, spadaru, i hutaryŭ z im.

— I viedaješ, dzie schavalisia?

— Nie, dominie. Chto inšy mo praz samaje siabielubstva daŭ by vid lihu, što zhadaŭ, chto jon taki, abo pačaŭ by vypytvać, dzie žyvie, i dastaŭ by kuksača, ad jakoha ŭsie ziamnyja stravy stalisia b niamiłymi, abo ŭzbudziŭ by niedavier vialihura i spryčyniŭ by toje, što taje ž samaje nočy pašukali b inšaha schovišča. Hetaha ja nie zrabiŭ. Davoli mnie viedać, što Ursus pracuje ŭ młynara kala Emporyjuma, jaki zaviecca Demas, tak, jak tvoj vyzvolnik, a davoli mnie hetaha tamu, što ciapier kožny tvoj nadziejny čałaviek mahčymie pajsci jahonym sledam i vysledzić ichniaje schovišča. Ja prynošu tabie tolki peŭnasć, spadaru, što kali Ursus tut, dyk i boskaja Lihija josć u Rymie, i druhuju viestku: sianniašniaje nočy napeŭna jana budzie ŭ Ostryjanumie… — U Ostryjanumie? Dzie heta? — pierapytaŭ Vinić, žadajučy mabyć zaraz biehčy na toje miejsca.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века