Читаем Quo Vadis полностью

Chiłonu zaraz u dumkach zviŭsia kaŭtun, što byccam rabota jahonaja daremnaja: Ursus ni za što nie advažycca zabić Hłaŭka ani sioje nočy, ani jakoje inšaje. Ale paciašaŭsia zaraz druhim vysnavam z navuki starca, mienavita: što i Hłaŭk nie zabje jaho, choć by jaho napatkaŭ dy paznaŭ. Vinić užo pierastaŭ dumać, što ŭ navucy starca niama ničoha novaha, tolki pytaŭ siabie: što heta za boh? što za navuka? dy što za ludzi? Usio, što čuŭ, nie moh sudumać u svajoj hałavie. Vydavałasia heta jamu niečuvanaju navinoju. Usviedamiŭ sabie, što kali b, naprykład, zachacieŭ pajsci za henaj navukaj, dyk musiŭ by adračysia svajich dumak, zvyčajaŭ, charaktaru, cełaj daciapierašniaj natury i ŭsio heta spalić da popiełu, a vyekipavacca zusim novym žycciom, natchnicca zusim novaj dušoju. Navuka, jakaja nakazvała jamu lubić partaŭ, siryjcaŭ, hrekaŭ, jehipcian, hałaŭ i brytanaŭ, vybačać vorahaŭ, płacić im za zło dabrom dy lubić ich, pakazałasia jamu šalonaju, adnačasna, adnak, mieŭ pračuccio, što ŭsio ž u samaj toj adčajnasci josć niešta mahutniejšaje, čym uva ŭsich dahetulašnich filazofijach. Dumaŭ: z pryčyny adčajnasci josć jana nievykanalnaj, a z pryčyny nievykanalnasci — boskaj. Jahonaja duša adpichvała jaje, a počuvy padkazvali jamu, što raschodzicca ad jaje, by ad nivy kviacistaje, niejki ŭpajajučy pach, jakoha davoli pakaštavać raz, kab zabyć pra ŭsio ŭ žycci, moŭ u tym kraji lotafahaŭ, a tolki ab im latucieć. Zdavałasia jamu, što niama ŭ joj ničoha rečajisnaha, i adnačasna nie mienš zdavałasia, što rečajisnasć biez jaje josć niečym takim kvołym, što nie varta nat ab joj dumać. Razharnulisia pierad im niejkija prastory, ab jakich i nie hadaŭ, niejkija chmary. Toj mahilnik pačaŭ vydavacca jamu zbiahoviščam adčajduchaŭ, ale taksama i miejscam tajomnym, strachotnym, dzie, moŭ na mistyčnym łohvie, rodzicca štoś dasiul niebyvałaje. Uprytamniaŭ sabie ŭsio, što ad pieršaje chviliny kazaŭ starac ab žycci, praŭdzie, lubovi, ab Bohu, i dumki jahonyja aslaplaŭ blask, padobna jak małanka aslaplaje vočy. Jak usie ludzi, žyccio jakich pieratvaryłasia ŭ adno połymia pochaci, hladzieŭ na heta ŭsio praz spiektr kachannia da Lihiji, pry bliskach henaj małanki ŭbačyŭ jasna adnu reč: kali Lihija josć na mahilniku, kali pryznaje hetuju navuku, słuchaje i biare ŭ serca, dyk nikoli nie staniecca jahonaj kachankaj.

Pieršy raz ad taje chviliny, kali spatkaŭ jaje ŭ Aŭłaŭ, Viniciju pryjšła hadka, što kali b i ŭdałosia jaje adsiul vyrvać, dyk i tak nie zdabudzie jejnaje dušy. Ničoha padobnaha raniej nie prychodziła jamu ŭ hołaŭ, dyk ciapieraka nie moh sabie ŭjavić, bo heta była dumka padsviedamaja abo chutčej niejkaje mutnaje pračuccio niaŭdačy. Pračnułasia ŭ im tryvoha, jakaja vomih zmianiłasia ŭ buru hnievu na chryscijan ahułam, a na starca ŭ asobnasci. Toj rybak, jakoha na pieršy pahlad ličyŭ prastakom, napaŭniaŭ jaho ciapier žacham i pradstaŭlaŭsia jamu ciapier by jaki tajemny fatum, rašajučy jahonuju dolu surova i trahična.

Fosar znoŭ padkinuŭ smalakoŭ u ahoń, u pinijach viecier prycich, połymia padymałasia roŭnym tanklavym vastryjom da zornaha nieba, a starac, nahadaŭšy ab smierci Chrysta, pačaŭ dalej tolki ab im havaryć. Prysutnyja suniali dychannie, nastała jašče bolšaja cišynia, čym nadoječy, takaja, što, zdajecca, biccio sercaŭ było čuvać. Čałaviek heny vidavočyŭ! Raskazvaŭ tak, što kab i vočy zakryŭ, dyk kožny momant žyvy ŭ pamiaci bačyŭ by dalej. Raskazvaŭ, jak, viarnuŭšysia z-pad kryža, prasiedzieli z Janam dva dni j dzvie nočy ŭ viačerniku biez ježy i biez snu ledź žyvyja, poŭnyja žurby, tryvohi j sumnivaŭ, z balučymi hałavami ad dumak, što jon pamior. O, ciažka było, ciažka! Nastaŭ užo dzień treci, i sviatło abialiła mury, a jany ŭsio abodva z Janam siadzieli pad scianoju biez rady i nadzieji. To zmoryć ich son (bo i noč pierad pakutaju taksama była biassonnaja), to budziacca znoŭ dy pačynajuć biedavać nanava. Až voś pakazałasia sonca, prybiahaje Maryja z Mahdali — z zamioršym ziachanniem, z razviejenymi kosami dy z krykam: «Zabrali Vučyciela!» Jany heta, sarvaŭšysia, davaj biehčy na toje miejsca. Jan, jak małodšy, dabieh pieršy, ubačyŭ hrob parožny i nie smieŭ uvajsci. Ažno jak stoŭpilisia ŭsie troje pry ŭvachodzie, jon, što raskazvaje im heta, uvajšoŭ i bačyć na kamiani posciłku j abvivačy, a cieła niama.

Dyk apanavaŭ ich strach, bo dumali, što ŭziali Chrysta faryzeji, i viarnulisia damoŭ z bolšym jašče sumam. Pasla pryjšli inšyja vučni i narabili lamantu, to ŭsie razam, kab lepiej učuŭ ich Hospad, to pa čarzie. Zamior u ich duch, spadziavalisia bo, što jon adkupić Izraela, a tut voś treci ŭžo dzień, jak pamior, dyk nie razumieli, čamu Ajciec pakinuŭ Syna, až horkim žyccio rabiłasia, tak ciažkaj była taja markota.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Вечер и утро
Вечер и утро

997 год от Рождества Христова.Темные века на континенте подходят к концу, однако в Британии на кону стоит само существование английской нации… С Запада нападают воинственные кельты Уэльса. Север снова и снова заливают кровью набеги беспощадных скандинавских викингов. Прав тот, кто силен. Меч и копье стали единственным законом. Каждый выживает как умеет.Таковы времена, в которые довелось жить героям — ищущему свое место под солнцем молодому кораблестроителю-саксу, чья семья была изгнана из дома викингами, знатной норманнской красавице, вместе с мужем готовящейся вступить в смертельно опасную схватку за богатство и власть, и образованному монаху, одержимому идеей превратить свою скромную обитель в один из главных очагов знаний и культуры в Европе.Это их история — масшатабная и захватывающая, жестокая и завораживающая.

Кен Фоллетт

Историческая проза / Прочее / Современная зарубежная литература
Александр Македонский, или Роман о боге
Александр Македонский, или Роман о боге

Мориса Дрюона читающая публика знает прежде всего по саге «Проклятые короли», открывшей мрачные тайны Средневековья, и трилогии «Конец людей», рассказывающей о закулисье европейского общества первых десятилетий XX века, о закате династии финансистов и промышленников.Александр Великий, проживший тридцать три года, некоторыми священниками по обе стороны Средиземного моря считался сыном Зевса-Амона. Египтяне увенчали его короной фараона, а вавилоняне – царской тиарой. Евреи видели в нем одного из владык мира, предвестника мессии. Некоторые народы Индии воплотили его черты в образе Будды. Древние христиане причислили Александра к сонму святых. Ислам отвел ему место в пантеоне своих героев под именем Искандер. Современники Александра постоянно задавались вопросом: «Человек он или бог?» Морис Дрюон в своем романе попытался воссоздать образ ближайшего советника завоевателя, восстановить ход мыслей фаворита и написал мемуары, которые могли бы принадлежать перу великого правителя.

А. Коротеев , Морис Дрюон

Историческая проза / Классическая проза ХX века