Harry Potter a Fénixov rád

Na druhý deň bola cesta domov v Rokfortskom exprese dosť rušná. Najprv Malfoy, Crabbe a Goyle, ktorí očividne celý týždeň čakali na príležitosť zaútočiť mimo dosahu učiteľov, sa pokúsili prepadnúť Harryho vo vlaku na ceste z toalety. Možno by bol ich útok úspešný, nebyť toho, že si nevedomky vybrali miesto útoku rovno pred kupé s členmi DA, ktorí cez sklo videli, čo sa deje, a do jedného sa vrhli Harrymu na pomoc. Kým Ernie Macmillan, Hannah Abbottová, Susan Bonesová, Justin Finch-Fletchley, Anthony Goldstein a Terry Boot dokončili množstvo zaklínadiel a kúzel, ktoré ich Harry naučil, Malfoy, Crabbe a Goyle sa podobali trom obrovským slimákom natlačeným do rokfortskej uniformy a Harry, Ernie a Justin ich vyložili na batožinovú policu a nechali ich tam.

„Musím povedať, že sa už teším, ako sa bude tváriť Malfoyova mamka, keď jej synáčik vystúpi z vlaku,“ poznamenal Ernie spokojne a hľadel, ako sa Malfoy nad ním zamrvil. Ernie mu nemohol zabudnúť to poníženie, keď za svojho krátkeho pôsobenia v Inkvizičnej čate strhol Bifľomoru body.

„Ale Goylova mamka sa určite poteší,“ vyhlásil Ron, ktorý prišiel prešetriť, čo znamenal ten rozruch. „Teraz vyzerá oveľa lepšie… Mimochodom, Harry, práve prišiel vozík s jedlom. Keby si niečo chcel…“

Harry sa ostatným poďakoval a vrátil sa s Ronom do ich kupé, kde nakúpil veľkú kopu kotlíkových koláčikov a tekvicových pirohov. Hermiona zase čítala Denného Proroka, Ginny vypĺňala kvíz v Sršni a Neville hladkal Mimbulus mimbletoniu, ktorá za ten rok kus podrástla a teraz si pod jeho dotykom potichu pohmkávala.

Harry a Ron väčšinu cesty strávili pri čarodejníckom šachu, pričom im Hermiona čítala úryvky z Proroka. Teraz bol plný článkov o tom, ako zahnať dementorov, o pokusoch ministerstva vystopovať smrťožrútov, a hysterických listov, v ktorých pisatelia tvrdili, že videli lorda Voldemorta práve v ten deň ráno prechádzať popred ich dom.

„Ešte sa to poriadne nezačalo,“ zachmúrene si vzdychla Hermiona a poskladala noviny. „Ale už to dlho nepotrvá…“

„Hej, Harry,“ potichu ho upozornil Ron a kývol k oknu na chodbu.

Harry sa obzrel. Okolo prechádzala Čcho s Mariettou Edgecombovou, ktorá nosila kuklu. Na chvíľku sa ich pohľady stretli. Čcho sa začervenala a išla ďalej. Harry znova pozrel na šachovnicu práve vo chvíli, keď Ronov jazdec vyháňal jedného z jeho pešiakov.

„Čo je vlastne medzi vami dvoma?“ potichu sa spýtal Ron.

„Nič,“ po pravde odvetil Harry.

„Ja… ehm… počula som, že s niekým chodí,“ opatrne sa zapojila Hermiona.

Harry s prekvapením zistil, že táto informácia sa ho vôbec nedotkla. Akoby časy, keď chcel na Čcho zapôsobiť, patrili dávnej minulosti, ktorá sa ho už netýka. Takýto pocit mal pri mnohých veciach, po ktorých túžil pred Siriusovou smrťou… Týždeň, čo uplynul odvtedy, ako videl Siriusa naposledy, mu pripadal oveľa, oveľa dlhší, akoby sa ťahal cez dva vesmíry – jeden, v ktorom bol Sirius, a ten druhý bez neho.

„Tak si z toho v pohode vonku, kamoško,“ rozhodne vyhlásil Ron. „Teda, musím uznať, že vyzerá celkom dobre, ale myslím, že ty by si chcel niekoho trochu veselšieho.“

„S niekým iným je asi dosť veselá,“ pokrčil plecami Harry.

„Mimochodom, s kým teraz chodí?“ spýtal sa Ron Hermiony, ale odpovedala mu Ginny.

„S Michaelom Cornerom.“

„S Michaelom… ale…“ Ron sa otočil na sedadle a pozrel na ňu. „Ale s tým si chodila ty!“

„Už nie,“ rezolútne povedala Ginny. „Nepáčilo sa mu víťazstvo Chrabromilu nad Bystrohlavom, bol z toho strašne namrzený, tak som mu dala kopačky a on sa utekal utešovať k Čcho.“ Koncom brka sa zamyslene poškriabala po nose, prevrátila Sršeň hore nohami a kontrolovala si odpovede. Ron sa tváril veľmi spokojne.

„No, vždy som si myslel, že je to tak trochu idiot,“ poznamenal a postrčil svoju kráľovnú k Harryho roztrasenej veži. „Dobre si urobila. Len si nabudúce vyber niekoho lepšieho.“

Pritom čudne ukradomky pozrel na Harryho.

„Už som si vybrala Deana Thomasa. Čo povieš, je lepší?“ len tak mimochodom prehodila Ginny.

„ČO?“ zreval Ron a prevrátil šachovnicu. Krivolab sa vrhol za figúrkami a Hedviga s Kvíkom im nad hlavami nahnevane pišťali a húkali.

Pred stanicou King's Cross vlak spomalil. Harry si pomyslel, že nikdy z neho nevystupoval s väčšou neochotou. Dokonca sa na chvíľku zamyslel nad tým, čo by sa asi stalo, keby odmietol vystúpiť a zostal tu tvrdohlavo sedieť až do prvého septembra, keď by ho zaviezol naspäť do Rokfortu. Napokon vlak zastal, Harry zložil Hedviginu klietku a ako zvyčajne pripravil sa vyvliecť kufor na nástupište.

Keď kontrolór lístkov naznačil Harrymu, Ronovi a Hermione, že je bezpečné prejsť cez čarovnú bariéru medzi nástupišťami deväť a desať, na druhej strane ho čakalo prekvapenie – vítala ho tam skupinka ľudí, ktorých vôbec nečakal.