Harry Potter a Ohnivá čaša

Zvyšok cesty ubehol celkom príjemne. Harry by bol najradšej, keby trvala celé leto, aby nikdy neprišiel na King’s Cross... ale tento rok sa na vlastnej koži presvedčil, že čas pred nepríjemnosťami nespomalí, a tak už onedlho Rokfortský expres pristával na nástupišti deväť a tri štvrte. Na chodbách nastal zvyčajný zmätok a rozruch. Ron a Hermiona sa pretláčali popri Malfoyovi, Crabbovi a Goylovi s kuframi v rukách, Harry však zaostal pri Weasleyovcoch: „Fred, George, počkajte chvíľku.“

Dvojčatá sa otočili. Harry otvoril kufor a vytiahol výhru z Trojčarodejníckeho turnaja.

„Vezmite si to,“ strčil mešec Georgeovi do rúk.

„Čo?“ jachtal užasnutý Fred.

„Vezmite si to,“ pevne opakoval Harry. „Vezmite a pokračujte vo svojich vynálezoch. To je na obchod so žartovnými pomôckami.“

„Jemu tuším naozaj preskočilo,“ povedal Fred takmer zdesene.

„Počúvajte,“ trval na svojom Harry. „Ak si to nevezmete, hodím to do kanála. Ja to nechcem a nepotrebujem. Ale trochu smiechu by sa mi zišlo. Všetkým by sa nám zišlo smiechu. Tak sa mi zdá, že onedlho ho budeme potrebovať ešte väčšmi než doteraz.“

„Harry,“ George poťažkával mešec v rukách a šepkal, „tu musí byť aj tisíc galleónov.“

„Áno,“ uškŕňal sa Harry, „predstav si, koľko je to kanárikových krémov.“

Dvojčatá naňho civeli.

„Len nepovedzte vašej mame, odkiaľ to máte... hoci, keď tak nad tým uvažujem, možno už tak veľmi netúži, aby ste sa zamestnali na ministerstve.“

„Harry,“ začal Fred, ale Harry vytiahol prútik.

„Pozrite,“ povedal na rovinu, „buď si to vezmete, alebo vás začarujem. Naučil som sa zopár dobrých kúzel. Len mi urobte jednu láskavosť, dobre? Kúpte Ronovi nejaký iný slávnostný habit a povedzte, že je od vás.“

A odišiel z kupé prv, ako stihli niečo na to povedať, prekračujúc Malfoya, Crabba a Goyla, ktorí ešte stále ležali na zemi, poznačení zaklínadlami.

Strýko Vernon čakal za bariérou. Neďaleko neho pani Weasleyová. Len čo Harryho zbadala, pribehla k nemu, tuho ho objala a šepkala mu do ucha: „Myslím, že koncom leta ti Dumbledore dovolí prísť k nám. A píš, Harry.“

„Maj sa, Harry,“ Ron ho potľapkal po chrbte.

„Ahoj, Harry,“ lúčila sa s ním Hermiona a urobila to, čo nikdy predtým – pobozkala ho na líce.

„Harry... ďakujeme,“ zašepkal George a Fred vedľa neho energicky prikyvoval.

Harry na nich žmurkol, otočil sa k strýkovi Vernonovi a mlčky s ním odchádzal zo stanice. Nemá zmysel vopred sa trápiť, povedal si, keď nastupoval do dursleyovského auta.

Ako povedal Hagrid, čo má prísť, príde, a keď to príde, bude si s tým musieť dať rady.