Harry Potter a Ohnivá čaša

„Karkarov ju neriadil,“ prehovoril chrapľavý hlas. „On bol len vo svojej kajute a nechal to na nás.“

Krum sa prišiel rozlúčiť s Hermionou.

„Mohla by si na slovíčko?“ požiadal ju.

„Och... áno... áno,“ prikývla Hermiona a tvárila sa trochu rozpačito, keď sa za Krumom predierala pomedzi študentov.

„Radšej sa ponáhľaj!“ kričal za ňou Ron. „Koče tu budú každú chvíľu.“

Koče však nechal na Harryho a naťahoval krk ponad davy žiakov, aby dovidel na Kruma s Hermionou a zistil, čo robia. Vrátili sa veľmi rýchlo. Ron pozrel na Hermionu, ale jej tvár neprezrádzala nič.

„Mal som Diggoryho rad,“ povedal Krum Harrymu. „Všdy bol ku mne sdvorily, všdy. Aj keď som bol z Durmstrangu – s Karkarovom,“ dodal a zamračil sa.

„Máte už nového riaditeľa?“ spýtal sa Harry. Krum pokrčil plecami. Podal Harrymu ruku tak ako Fleur a potom potriasol aj Ronovou. Ron vyzeral, akoby zvádzal nejaký vnútorný boj. Krum sa už poberal, keď vyhŕkol: „Môžeš mi dať autogram?“

Hermiona sa odvrátila a usmievala sa na koče bez záprahov, keď sa Krum, ktorý sa tváril prekvapene, ale vďačne, podpísal Ronovi na pergamen.

Počasie na spiatočnej ceste do King’s Cross bolo celkom opačné ako v septembri pri príchode do Rokfortu. Na oblohe nebolo jediného obláčika. Harrymu, Ronovi a Hermione sa podarilo zohnať kupé iba pre seba. Kvíka znova prikryli Ronovým slávnostným habitom, aby prestal v jedom kuse húkať, Hedviga driemala s hlavou pod krídlom a Krivolab sa chúlil na voľnom sedadle ako veľký oranžovohnedý kožušinový vankúš. Tu sa Harry, Ron a Hermiona rozprávali oveľa voľnejšie než celý predchádzajúci týždeň. Harry mal pocit, akoby ho Dumbledorov záverečný prejav na rozlúčkovej hostine odblokoval. Už natoľko netrpel, keď o tom rozprával. Siahodlhé úvahy, čo asi Dumbledore podniká, aby zastavil Voldemorta, prerušili, až keď čarodejnica priviezla obed.

Hermiona si po obede šla uložiť peniaze do školskej tašky a vytiahla z nej Denného Proroka. Harry pozrel na noviny a nebol si celkom istý, či naozaj chce vedieť, čo sa tam píše, ale Hermiona, ktorá zachytila jeho nedôverčivý pohľad, ho upokojovala: „Nič tam nie je. Presvedč sa, naozaj tam nie je vôbec nič. Kontrolujem to každý deň. Po tretej úlohe uverejnili iba malý článoček o tom, že si vyhral turnaj. Cedrica ani nespomenuli. Nič tam o tom nie je. Ak chceš vedieť môj názor, Fudge ich prinútil mlčať.“

„Ritu nikdy neumlčí,“ poznamenal Harry. „A už vôbec nie v takomto prípade.“

„Ó, Rita sa od tretej úlohy neozvala,“ povedala Hermiona čudne priškrteným hlasom. „Vlastne,“ pokračovala a hlas sa jej trochu triasol, „Rita Skeeterová istý čas nebude písať vôbec nič. Ak len nechce, aby som to na ňu zradila.“

„O čom hovoríš?“ nechápal Ron.

„Zistila som, ako odpočúvala súkromné rozhovory,“ rýchlo vysvetľovala Hermiona.

Harry mal pocit, že Hermiona už celé dni umiera od túžby, aby im to mohla povedať, ale vzhľadom na všetky tie strašné udalosti sa ovládla.

„Ako to robila?“ spýtal sa Harry okamžite.

„Ako si to zistila?“ civel na ňu Ron.

„To ty si mi vlastne vnukol nápad, Harry.“

„Ja? A ako?“ spýtal sa zmätene.

„Ploštice,“ odvetila Hermiona spokojne.

„Ale veď si povedala, že tie nefungujú...“

„Nie elektronické ploštice. Nie, viete... Rita Skeeterová,“ Hermione sa víťazoslávne zachvel hlas, „je neregistrovaný animágus. Môže sa premeniť...“

Hermiona vytiahla z tašky malý uzavretý sklený pohár.

„...na chrobáka.“

„Žartuješ!“ vyhŕkol Ron. „Nemohla si... ona nie...“

„Ale je,“ spokojne odvetila Hermiona, ukazujúc im pohár.

V pohári si medzi vetvičkami a listami hovel veľký tučný chrobák.

„To vôbec... ty si strieľaš...“ šepkal Ron a zdvihol pohár bližšie k očiam.

„Nie, nestrieľam,“ usmievala sa Hermiona od ucha k uchu. „Chytila som ju v nemocničnom krídle na podokenici. Pozrite sa bližšie a uvidíte, že okolo tykadiel má presne takú kresbu, ako tie hlúpe okuliare, čo nosí.“

Harry sa prizrel a videl, že má pravdu. A na voľačo si spomenul.

„Á, teraz mi to došlo! Tej noci, keď Hagrid rozprával madam Maxime o svojej matke, liezol po soche nejaký chrobák!“

„Presne tak,“ prikývla Hermiona. „A Viktor mi vytiahol chrobáka z vlasov po tom našom rozhovore pri jazere. A ak sa nemýlim, Rita sedela pod oknom učebne veštenia v ten deň, keď ťa rozbolela jazva. Celý rok si tu poletovala a hľadala príbehy.“

„Keď sme vtedy videli Malfoya pod stromom...“ začalo pomaly dochádzať Ronovi.

„Áno, rozprával sa s ňou, mal ju v dlani,“ potvrdila Hermiona. „Samozrejme, že o tom vedel. Tak robila všetky tie úžasné interview so Slizolinčanmi. Im bolo jedno, že koná nelegálne, hlavne, že jej mohli nahovoriť tie nehanebnosti o nás a o Hagridovi.“

Hermiona zobrala Ronovi pohár a usmiala sa na chrobáka, ktorý za sklom nahnevane bzučal.

„Povedala som jej, že ju pustím až v Londýne. Pohár som zabezpečila kúzlom, je nerozbitný, a ona sa preto nemôže transformovať. Celý rok však nesmie vytiahnuť to svoje brko. Uvidíme, či sa zbaví zlozvyku písať o ľuďoch podlé lži.“

Hermiona sa spokojne usmievala a odložila pohár do tašky.

Dvere kupé sa otvorili.