Harry Potter a Fénixov rád

„Môžem vám pomôcť, pani profesorka?“ spýtala sa Umbridgeová profesorky McGonagallovej tým najjedovatejším sladkastým tónom.

Profesorke McGonagallovej sa do tváre nahrnula krv.

„Pomôcť?“ zopakovala priškrteným hlasom. „Ako mi chcete pomôcť?“

Profesorka Umbridgeová vošla do kancelárie, stále s tým odporným úsmevom na tvári.

„No, myslela som si, že by ste možno ocenili trochu autority navyše.“

Harryho by vôbec neprekvapilo, keby profesorke McGonagallovej vyleteli z nozdier iskry.

„V tom prípade ste sa mýlili,“ odvetila a otočila sa Umbridgeovej chrbtom. „A vy dvaja počúvajte dobre. Je mi jedno, ako vás Malfo y provokoval, a je mi jedno, či urazil aj celú vašu rodinu, ale vaše správanie bolo nehorázne a obaja budete týždeň po škole! Nepozerajte tak na mňa, Potter, zasluhujete si to! A keď ešte niekedy niektorý z vás…“

„Ehm, ehm.“

Profesorka McGonagallová zavrela oči, akoby sa modlila, aby ju neopustila trpezlivosť, a znovu sa otočila k Umbridgeovej.

„Áno?“

„Myslím, že si zasluhujú oveľa väčší trest, než zostať po škole,“ povedala Umbridgeová a usmievala sa ešte väčšmi.

Profesorka McGonagallová náhle otvorila oči.

„Ale, nanešťastie,“ povedala a pokúsila sa usmiať aj ona, čo spôsobilo, že vyzerala, akoby sa jej zasekla čeľusť, „myslím, že tu platí, čo si myslím ja, pretože patria do mojej fakulty, Dolores.“

„Lenže ja sa domnievam, Minerva,“ vyškierala sa profesorka Umbridgeová, „že rozhodujúci je tu môj názor, ako sama zistíte. Tak kde to máme? Kornelius to práve poslal…“ skoro falošne sa zasmiala, kým sa hrabala v kabelke, „teda, pán minister to práve poslal… ach, áno…“

Vytiahla kus pergamenu, rozvinula ho, nafúkane si odkašľala a začala čítať.

„Ehm, ehm… Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťpäť.“

„Zase ďalší!“ zvolala profesorka McGonagallová prudko.

„Veru áno,“ usmievala sa Umbridgeová. „Vlastne vďaka vám, Minerva, som zistila, že potrebujeme ďalší dodatok… Pamätáte sa, vtedy, keď som nechcela dovoliť, aby sa znovu utvoril chrabromilský metlobalový tím, a váš názor prevážil nad mojím, lebo ste s tým išli za Dumbledorom, a ten trval na tom, že tímu musíme dovoliť hrať? To som nemohla nechať tak. Okamžite som sa spojila s ministrom a celkom so mnou súhlasil, že k právomociam vrchného inkvizítora musí patriť aj rušenie privilégií študentov, inak by mal menšiu autoritu ako obyčajní učitelia! A teraz vidíte, však, Minerva, že som mala pravdu, keď som sa pokúšala zabrániť chrabromilskému tímu, aby sa znovu sformoval. Strašná prchkosť… vlastne, takto znie náš dodatok… ehm, ehm… ‚Vrchný inkvizítor bude mať odteraz zvrchovanú právomoc nad všetkými trestami, opatreniami a odoberaním privilégií študentov Rokfortu a právomoc meniť takéto tresty, opatrenia a odoberanie privilégií, ktoré prípadne nariadia ostatní členovia učiteľského zboru. Podpísal Kornelius Fudge, minister mágie, nositeľ Merlinovho rádu prvej triedy atď, atď…‘“

Zvinula pergamen a vložila si ho naspäť do kabelky.

„Takže si myslím, že musím týmto dvom navždy zakázať, aby hrali metlobal,“ povedala, hľadiac z Harryho na Georgea.

Harry cítil, ako sa mu ohnivá strela zúrivo trepoce v hrsti.

„Zakázať nám?“ opakoval a jeho hlas znel čudne vzdialene. „Hrať… navždy?“

„Áno, pán Potter, doživotný zákaz by vám mal pomôcť,“ potvrdila Umbridgeová a úsmev sa jej čoraz väčšmi rozťahoval po tvári, keď videla, akú námahu Harry vynakladá, aby pochopil, čo povedala. „Vám a tuto pánovi Weasleymu. A aby to bolo bezpečné, myslím, že zastavíme činnosť dvojčaťu tohto mladého muža – keby ho spoluhráči neboli držali, určite by bol na mladého pána Malfoya zaútočil aj on. Chcem, samozrejme, aby ste im zhabali metly. Budú v bezpečí mojej pracovne, aby som si bola istá, že zákaz nikto neporuší. Ale nechcem, aby ste si mysleli, že postupujem neprimerane, pani profesorka,“ pokračovala a otočila sa k profesorke McGonagallovej, ktorá teraz stála nehybne akoby ju vytesali z ľadu, a hľadela na ňu. „Zvyšok tímu môže hrať ďalej, lebo u nikoho z nich som známky násilia nepostrehla. Tak teda… želám vám príjemné popoludnie.“

A tváriac sa nanajvýš spokojne, odišla z miestnosti, v ktorej zavládlo zdesené ticho.

„Zákaz,“ duto opakovala Angelina neskoro večer v klubovni. „Zákaz. Sme bez stíhača a bez odrážačov… čo, prepána, budeme robiť?“

Vôbec nemali pocit, že ten zápas vyhrali. Všade, kam sa Harry pozrel, videl nespokojné a nahnevané tváre a celé družstvo ochabnuto sedelo okolo ohňa, všetci okrem Rona, ktorého nevideli od konca zápasu.

„Je to také nespravodlivé,“ otupene hovorila Alicia. „A čo Crabbe, ktorý hodil odrážačku po hvizde? Zakázala hrať aj jemu?“

„Nie,“ nešťastne oznámila Ginny. Ona i Hermiona sedeli vedľa Harryho, každá z jednej strany. „Dostal iba písomný trest. Počula som, ako sa Montague pri večeri z toho smeje.“

„A že zakázala hrať aj Fredovi, ktorý nič neurobil!“ pohoršovala sa Alicia a päsťou si búchala do kolena.