Harry Potter a Fénixov rád

Hagrid mal vlasy zlepené zrazenou krvou a ľavé oko také opuchnuté, že tvorilo iba štrbinku uprostred fialovo-čiernej hrče. Tvár a ruky mal dorezané, niektoré rany mu ešte stále krvácali, a pohyboval sa opatrne, takže Harry mal podozrenie, že má zlomené rebrá. Bolo jasné, že práve prišiel domov, lebo na chrbte stoličky visel hrubý cestovný plášť a o stenu za dverami bol opretý taký batožisko, že by sa doň vmestilo aj niekoľko detí. Hagrid, dva razy vyšší než obyčajný človek, teraz krivkal k ohňu a postavil naň medenú kanvicu.

„Čo sa ti stalo?“ spytoval sa Harry, kým Tesák poskakoval okolo nich a pokúšal sa oblízať im tváre.

„Šak hovorím, že ništ,“ vytrvalo opakoval Hagrid. „Chcete čaj?“

„Tak von s tým! Ty teda vyzeráš!“ komentoval Ron.

„Hovorím vám, že mi ništ neni,“ trval na svojom Hagrid, vystrel sa a na všetkých sa usmieval, ale pritom sa chvíľami strhával. „Prisámvačku, tak som rád, že vás troch zásek vidím. Jaké boli prázdniny?“

„Hagrid, teba niekto napadol,“ nedal sa Ron.

„Naposledy hovorím, že to ništ neni!“ rozhodne vyhlásil Hagrid.

„Hovoril by si, že to nič nie je, keby sa niektorý z nás zjavil s tvárou dosekanou ako fašírka?“ spytoval sa Ron.

„Mal by si ísť za madam Pomfreyovou, Hagrid,“ radila mu vystrašená Hermiona, „niektoré rany vyzerajú nepekne.“

„Ja si poradím, jasnačka?“ zahriakol ju Hagrid.

Šiel k obrovskému drevenému stolu, ktorý stál na prostriedku chalupy, a strhol z neho utierku. Pod ňou ležal krvavý kus surového mäsa so zelenkastým odtieňom.

„Hádam to nejdeš jesť, Hagrid?“ Ron sa naklonil bližšie. „Podľa mňa by si sa z toho otrávil.“

„To tak má vyzerať, šak je to mäso z draka,“ vysvetľoval Hagrid. „A nemám ho na jedenie.“

Chytil plát a plesol si ho na ľavú stranu tváre. Po brade mu stekala zelenkavá krv a on spokojne zastonal.

„Je to lepšie. Viete, pomáha to, aby to neštípalo.“

„Tak nám konečne povieš, čo sa ti stalo?“ spýtal sa Harry.

„Nemôžem, Harry. Prísne tajné. Keby som vám to povedal, stálo by ma to viac ako len moju robotu.“

„Zbili ťa obri, Hagrid?“ potichu sa spýtala Hermiona.

Hagridovi vykĺzlo dračie mäso spomedzi prstov a čvachtavo sa mu zošmyklo na prsia.

„Obri?“ opakoval Hagrid a zachytil rezeň prv, než sa mu skĺzol až k opasku, a znova si ho plesol na tvár. „Kto tu hovoril o obroch? S kým ste sa vyprávali? Kto vám povedal, že som bol… kto povedal, že ja… há?“

„Dovtípili sme sa,“ ospravedlňovala sa Hermiona.

„To vážne?“ spýtal sa Hagrid a prísne na ňu hľadel okom, ktoré nebolo zakryté mäsom.

„Bolo to… viac-menej jasné,“ poznamenal Ron. Harry prikývol.

Hagrid sa na nich mračil, potom odfrkol, hodil rezeň zase na stôl a šiel ku kanvici, ktorá už pískala.

„Teda také decká, jako ste vy traja, som jakživ nevidel, niekedy viete viac, jako by ste mali,“ hundral a nalial vodu do troch šálok pripomínajúcich vedrá. „Nemyslite si, že vás za to chválim. Hovorí sa tomu aj, že ste všeteční. Do šeckého strkáte nosy.“

Ale mykalo mu bradou.

„Takže si bol hľadať obrov?“ spýtal sa Harry a uškŕňal sa.

Hagrid pred každého postavil čaj, sadol si, zase si vzal rezeň a plesol si ho na tvár.

„Áno, tak je,“ zabručal.

„A našiel si ich?“ ticho sa spýtala Hermiona.

„Aby som povedal pravdu, tých nie je ťažké nájsť. Viete sú dosť veľkí.“

„Kde sú?“ chcel vedieť Ron.

„V horách,“ odvetil Hagrid neurčito.

„Tak prečo na nich muklovia…?“

„Ale natrafia na nich, ibaže ich smrť sa potom vždycky pripíše nehode, neviete?“

Trochu si napravil plát mäsa tak, aby zakrýval tie najhoršie rany.

„Ale no tak, Hagrid, povedz nám, čo si tam robil!“ vyzýval ho Ron. „Porozprávaj nám, ako ťa napadli obri, a Harry ti môže porozprávať, ako ho napadli dementori…“

Hagridovi zabehol čaj a zároveň pustil mäso a po celom stole sa rozprskli sliny, čaj a dračia krv a Hagrid kašľal, prskal a rezeň sa zošmykol a pleskol na zem.

„To ako, že ťa napadli dementori?“ zavrčal Hagrid.

„Nevedel si o tom?“ s vyvalenými očami sa ho spýtala Hermiona.

„Vôbec neviem, čo sa tu robilo, odkedy som odišiel. Šak som mal tajné poslanie, nie? Nechcel som, aby kade-tade za mnou lietali sovy. Prekliati dementori. To myslíš vážne?“

„Áno, zjavili sa v Malých Neradostniciach a zaútočili na mňa a na môjho bratanca a potom ma Ministerstvo mágie vylúčilo—“

„ČO!?“

„—a musel som ísť na výsluch a tak ďalej, ale najprv nám ty povedz o obroch.“

„Vylúčili ťa?“

„Povedz nám, ako si trávil leto ty, a potom ti poviem ja.“

Hagrid zazeral naňho jedným otvoreným okom. Harry jeho pohľad opätoval a tváril sa nevinne, ale rozhodne.

„No tak dobre,“ rezignovane prikývol.

Zohol sa a vytiahol dračí rezeň Tesákovi z papule.

„Och, Hagrid, to je nehyg…“ začala Hermiona, ale Hagrid si už znova pričapil mäso na napuchnuté oko.

Potom sa posilnil ďalším dúškom čaju a povedal: „Vydali sme sa na cestu hneď, jako sa skončil školský rok…“

„Tak teda madam Maxime išla s tebou?“ skočila mu do reči Hermiona.