Harry Potter a Kameň mudrcov

Vážený pán profesor Dumbledore.

Dal som Harrymu list, zajtra ideme nakupovať. Počko hrozné. Dúfam, že u vás všetko okej.

Hagrid

Hagrid odkaz zroloval, podal ho sove a tá ho schmatla do zobáka. Podišiel k dverám, otvoril ich a vyhodil sovu von do búrky. Potom sa vrátil, znova si sadol a tváril sa, akoby to, čo práve urobil, bolo také normálne ako telefonovať.

Harry sa pristihol, že má otvorené ústa, a rýchlo ich zavrel.

„Čo som to hovoril?“ opýtal sa Hagrid, no v tej chvíli strýko Vernon – tvár mal síce stále popolavú, no zdalo sa, že je veľmi nahnevaný – podišiel ku kozubu.

„Nikam nepôjde!“ vyhlásil.

Hagrid sa uškrnul.

„To by som sa teda kukol na toho mukla, čo by mu v tom bránil,“ povedal.

„Koho?“ nevydržal Harry.

„Mukla,“ vysvetľoval Hagrid, „tak vravíme ľuďom, čo nevedia čarovať. A ty máš, chlapče, smolu, že si vyrastal v rodine tých najväčších muklov pod slnkom.“

„Keď sme sa ho ujali, prisahali sme, že s tými vašimi nezmyslami raz a navždy skoncujeme,“ povedal strýko Vernon, „prisahali sme, že to z neho vytlčieme! Čarodejník, to by tak bolo!“

„Vy ste to vedeli?“ začudoval sa Harry. „Vy ste vedeli, že som – čarodejník?“

„Vedeli!“ zvrieskla teta Petunia. „Vedeli! Samozrejme, že sme to vedeli! Čím iným by si mohol byť, keď si mal za mater moju šibnutú sestru?! Aj ona kedysi dostala taký list, odišla na tú – tú školu – a každé prázdniny sa vracala domov s vreckami plnými žabích vajíčok a čajové šálky premieňala na potkany. Ja jediná som od začiatku vedela, že je strelená! Ale moja mama a otec nedali na ňu dopustiť, stále len, Lily sem, Lily tam, oni boli normálne hrdí na to, že majú v rodine čarodejnicu!“

Zasekla sa, aby sa nadýchla, a bľabotala ďalej. Zdalo sa, akoby to všetko po celé roky v sebe dusila.

„Potom sa na škole zoznámila s tým Potterom, ušla s ním, vydala sa zaňho a mali teba, hneď som vedela, že budeš určite rovnako padnutý na hlavu ako oni. Rovnako – nenormálny – a potom, teda nehnevajte sa, dá sa vyhodiť do luftu a nechá nám na krku teba!“

Harry zbledol ako krieda. Len čo sa trochu spamätal, opýtal sa: „Vyhodiť do luftu? Vraveli ste predsa, že zomreli pri autonehode!“

„PRI AUTONEHODE!“ zahučal Hagrid a vyskočil tak zúrivo, že Dursleyovci znova odcupitali do svojho rohu. „Lily a James Potterovci by v živote nezomreli pri nejakej autonehode! Neslýchané! To je škandál! Harry Potter netuší, čím sa preslávil, a pritom jeho meno pozná u nás každé malé decko!“

„Naozaj? A čo také som urobil?“ vyhŕkol prekvapený Harry.

Z Hagridovej tváre razom vyprchal hnev. Odrazu vyzeral ustráchaný.

„Toto som teda fakt nečakal,“ vzdychol si utrápene. „Keď mi Dumbledore povedal, že môžem mať problémy, netušil som, čo ma čaká. Ach, Harry, neviem, či som ja ten pravý, aby som ti to vysvetľoval – no ale predsa – nemôžeš ísť na Rokfort a nemať o ničom ani páru.“

Fľochol po Dursleyovcoch jedovatým pohľadom.

„No, najlepšie fakt bude, ak ti to poviem – nemôžem ti však povedať všetko, má to totiž háčik...“

Hagrid si sadol, niekoľko sekúnd hľadel do ohňa a potom pokračoval: „Celé to začal – muž – muž, ktorý sa volal – to je fakt hrozné, že ho nepoznáš, u nás každý vie...“

„Ako sa volá?“

„No – ak to nie je vyložene nutné, tak jeho meno radšej nevyslovím.“

„Prečo?“

„Šmária, Harry, ľudia sa ešte furt boja. Je to pre mňa ťažké, namojdušu. Vieš, bol to čarodejník, ktorý sa stal... zlým. Takým zlým, že až. Dokonca horším. Horším než horším. Volal sa...“

Hagrid preglgol, no nevydal zo seba ani slova.

„Nemôžeš to napísať?“ navrhol Harry.

„Ach – neviem, ako sa to píše. No dobre teda – Voldemort.“ Hagrid sa zachvel. „Nechci odo mňa, aby som to povedal nahlas. Takže, tento – tento čarodejník si asi pred dvadsiatimi rokmi začal zháňať parťákov. Celkom mu to išlo – daktorí sa k nemu pridali, lebo sa báli, iní túžili po moci, lebo on jej mal fakt veľa, vieš. Boli to hrozné časy, Harry. Nevedel si, komu veriť, nemohol si si ani pokecať s neznámymi čarodejmi a čarodejnicami... strašné veci sa diali, namojdušu. Mal moc nad všetkými. Jasné, že niektorí sa mu vzopreli – tých zabil. Hrozným spôsobom. Jediným bezpečným miestom bol Rokfort. Zrejme preto, že Dumbledore bol jediný, koho sa Veď-Vieš-Kto bál. Školu sa obsadiť neodvážil, teda aspoň zatiaľ nie.

No a tvoja mamka a tatko boli najlepší čarodejníci, akých som poznal. Svojho času najlepší študák a študáčka na Rokforte! Je fakt záhadou, že sa ich Veď-Vieš-Kto nepokúsil zlanáriť na svoju stranu... asi vedel, že si vážili Dumbledora a nedali by sa nahovoriť na nič nekalé.

Možno si, namojdušu, myslel, že ich presvedčí... možno sa ich len potreboval zbaviť. Skrátka, všetci vedia, že jedného dňa sa zjavil v dedine, v ktorej bývali spolu s tebou, bolo to pred desiatimi rokmi, okolo Všechsvätých. Mal si vtedy niečo vyše roka. Prišiel do vášho domu a... a...“