Harry Potter a Kameň mudrcov

Nepochybne najnudnejšou hodinou boli dejiny mágie, jediný predmet, ktorý vyučoval duch. Profesor Binns bol veľmi starý už v čase, keď kedysi dávno zaspal raz v zborovni pred kozubom. Na druhý deň vstal, že ide učiť, a zabudol si telo. Binns neprestajne čosi mrmlal a žiaci si ostošesť zapisovali mená a dátumy a stále si plietli Emerica Diabolského s Uricom Podivínskym.

Profesor Flitwick, ktorý učil čarovanie, bol malý, drobný čarodejník, ktorý musel stáť na kope kníh, inak by nevidel ponad stôl. Na prvej hodine vyvolával žiakov podľa abecedy, a keď zavolal Harryho meno, ustrašene zhíkol a viac ho nebolo.

Profesorka McGonagallová bola celkom iná ako ostatní. Harry mal pravdu, keď si myslel, že sa s ňou neradno zahrávať. Bola prísna a veľmi múdra, no priateľsky s nimi debatovala len do chvíle, kým sa nezačala ich prvá spoločná hodina.

„Transfigurácia je jedno z najkomplexnejších a najnebezpečnejších kúziel, aké sa na Rokforte vyučujú,“ povedala. „Toho, kto bude na mojich hodinách vyrušovať, okamžite pošlem preč a už sa sem ani nemusí vracať. Berte to ako výstrahu.“

A potom premenila lavicu na prasa a zase naspäť. Na všetkých to urobilo veľký dojem a už sa nevedeli dočkať, kedy začnú s premieňaním aj oni, no čoskoro pochopili, že ešte veľa vody pretečie, kým sa naučia premieňať nábytok na zvieratá. Najskôr celú večnosť písali veľmi zložité poznámky, potom dostal každý zápalku a mal ju premeniť na ihlu. Do konca hodiny sa viditeľná zmena so zápalkou podarila len Hermione Grangerovej; profesorka McGonagallová ukázala celej triede, aká je jej ihla lesklá a špicatá, a odmenila Hermionu jedným zo svojich vzácnych úsmevov.

Zo všetkého najviac sa celá trieda tešila na obranu proti temným silám, no hodiny profesora Quirrella boli úplným výsmechom. Celá učebňa smrdela cesnakom a každý vravel, že Quirrell tým chce odplašiť upíra, ktorého stretol v Rumunsku a ktorý by sa mal v týchto dňoch objaviť a uniesť ho. Svojim žiakom povedal, že turban, čo nosí, dostal od jedného afrického princa ako dôkaz vďaky za to, že oslobodil jeho krajinu od otravného zombiho, no tí mu tú historku príliš neverili. Seamus Finnigan sa totiž profesora dychtivo spýtal, ako toho zombiho zahnal, a Quirrell v tej chvíli očervenel a rozhovoril sa o počasí. Všimli si i to, že okolo turbana sa vznáša čudný pach – weasleyovské dvojčatá boli presvedčené, že aj v ňom má napchatý cesnak, aby ho chránil, kamkoľvek sa pohne.

Harrymu padol kameň zo srdca, keď zistil, že za ostatnými príliš nezaostáva. Veľa žiakov pochádzalo z muklovských rodín a podobne ako on, ani oni doteraz netušili, že sú čarodejníci a čarodejnice.

Preberali takú haldu učiva, že dokonca ani takí žiaci ako Ron príliš nevytŕčali.

Piatok bol pre Harryho a Rona veľkým dňom. Konečne sa im podarilo prísť na raňajky do Veľkej siene bez toho, aby zablúdili.

„Čo dnes máme?“ opýtal sa Harry Rona, keď si posýpal ovsenú kašu cukrom.

„Dve hodiny elixírov so Slizolinom,“ povedal Ron. „Snape je šéfom Slizolinu. Každý vraví, že vždy nadŕža svojim – aspoň sa presvedčíme, či je to pravda.“

„Keby tak McGonagallová nadržala nám,“ povzdychol si Harry. Profesorka McGonagallová bola vedúcou Chrabromilu, no to jej nebránilo v tom, aby im deň predtým nenaložila kopec úloh.

A vtom prišla pošta. Harry si už na to zvykol, no hneď prvý deň pri raňajkách utrpel obrovský šok – do Veľkej siene vtedy z ničoho nič vletela asi stovka sov, tie vytrvalo krúžili nad stolmi, kým nenašli svojich majiteľov, a potom im do lona púšťali listy a balíčky.

Harrymu nepriniesla Hedviga doposiaľ nič. Niekedy priletela, chvíľu mu ďobala do ucha, uždibla si kúsok hrianky a odletela s ostatnými školskými sovami späť do sovej voliéry. Dnes ráno sa však zniesla medzi nádobku s lekvárom a cukorničku a položila Harrymu na tanier list. Harry ho hneď otvoril. Bolo tam hrozným škrabopisom napísané:

Čauko Harry,

V piatok poobede tuším nemáš nič, nedošiel by si okolo tretej ku mne na čaj? Nech trocha pokecáme, aký si mal týždeň. Pošli odpoveď po Hedvige.

Hagrid

Harry si požičal Ronovo brko, na opačnú stranu listu napísal Určite prídem, uvidíme sa popoludní a Hedviga s ním odletela.

Ešte že sa Harry mohol tešiť na čaj u Hagrida, pretože čosi také strašné, ako bola hodina elixírov, dosiaľ nezažil.

Počas uvítacieho banketu nadobudol Harry dojem, že profesor Snape ho nebude mať rád. Na konci hodiny elixírov však vedel, že sa mýlil. Snape ho nielenže nemal rád – on ho priam nenávidel.

Hodina elixírov sa konala v jednom z hradných žalárov. Bolo tam chladnejšie ako hore v hrade a človek by sa tam cítil stiesnene aj vtedy, keby na stenách neviseli zaváraninové poháre, v ktorých plávali zvieratá v liehu.

Snape rovnako ako Flitwick začal hodinu tým, že vyvolával mená žiakov, a, podobne ako Flitwick, sa pri Harryho mene zastavil.