Harry Potter a Polovičný princ

„Ale áno, počul!“ odvetil premiér. „Mimochodom, stalo sa to hneď tu za rohom. Noviny si na tom zgustli: Zlyhanie práva a zákona premiéroví pod nosom…“

„A ako keby to všetko nestačilo,“ vzdychol si Fudge sotva premiéra počúvajúc, „celé mesto je plné dementorov a napádajú ľudí zo všetkých strán…“

Kedysi za šťastnejších čias by premiér tejto vete nerozumel, no teraz bol múdrejší.

„Myslel som si, že dementori strážia väzenie v Azkabane,“ namietol opatrne.

„Strážili,“ unavene odpovedal Fudge. „Ale už nestrážia. Opustili väzenie a pridali sa k Tomu-Koho-Netreba-Menovať. Nebudem predstierať, že to pre nás nebol úder.“

„Nehovorili ste mi,“ začal premiér s narastajúcim zdesením, „že sú to tvory, ktoré vysávajú z ľudí nádej a šťastie?“

„Presne tak. A množia sa. To spôsobuje všetku tú hmlu.“

Premiéroví sa podlomili kolená a klesol na najbližšiu stoličku. Pri predstave, že po mestách a dedinách poletujú neviditeľné tvory a šíria zúfalstvo a beznádej medzi jeho voličmi, ho chytali mdloby.

„Fudge – musíte niečo urobiť! Ako minister mágie nesiete zodpovednosť!“

„Drahý pán premiér, dúfam, že si naozaj nemyslíte, že po tom všetkom som ešte minister mágie? Pred tromi dňami ma prepustili! Celá čarodejnícka verejnosť sa už dva týždne dožadovala mojej rezignácie. Za celé obdobie môjho pôsobenia ešte nikdy neboli takí jednotní!“ konštatoval Fudge a statočne sa pokúsil o úsmev.

Premiér na okamih stratil reč. Napriek rozčúleniu z toho, do akého postavenia sa dostal, súcitil so zošúvereným mužom usadeným na stoličke oproti nemu.

„Je mi to veľmi ľúto,“ povedal napokon. „Môžem niečo urobiť?“

„Je to od vás veľmi láskavé, pán premiér, ale nedá sa robiť nič. Dnes večer ma sem poslali, aby som vás informoval o najnovších udalostiach a predstavil vás svojmu nástupcovi. Myslel som si, že tu už bude, ale pravdaže, momentálne je veľmi zaneprázdnený, keď sa toho toľko deje.“

Fudge pozrel na podobizeň škaredého mužíčka v dlhej kučeravej striebornej parochni, ktorý sa špičkou brka vŕtal v uchu.

Portrét zachytil Fudgeov pohľad a povedal: „O chvíľku bude tu, len čo dopíše list Dumbledorovi.“

„Želám mu veľa šťastia,“ povedal Fudge a po prvý raz z jeho slov zaznievala trpkosť. „Ja som za uplynulé dva týždne písal Dumbledorovi dva razy denne, ale nepohol som s ním. Keby chcel chlapca presvedčiť, možno by som ešte… nuž, hádam bude Scrimgeour úspešnejší.“

Fudge očividne ukrivdene zmĺkol, no ticho takmer okamžite prerušil portrét, ktorý zrazu prehovoril strohým oficiálnym hlasom.

„Premiéroví muklov. Žiadosť o stretnutie. Naliehavé. Láskavo ihneď odpovedzte. Rufus Scrimgeour, minister mágie.“

„Áno, áno, dobre,“ nesústredene pritakával premiér a takmer ani brvou nepohol, keď sa plamene v ohnisku kozuba znovu zazelenali, vyšľahli a uprostred nich sa zjavila druhá vrtielka a plamene vypľuli ďalšieho čarodejníka na starožitný koberec. Fudge vstal a po chvíľkovom zaváhaní premiér urobil to isté. Hľadel, ako sa nový návštevník vystiera, oprašuje si dlhý habit a obzerá sa okolo seba.

Premiér si v prvej chvíli pomyslel, že Rufus Scrimgeour vyzerá ako starý lev. Hnedožltú hrivu a huňaté obočie mu zdobili strieborné pásy, za okuliarmi s kovovým rámom svietili prenikavé žltkasté oči a hoci pri chôdzi trochu krivkal, pohyboval sa s istou eleganciou silného neskrotného tvora. Na prvý pohľad pôsobil dojmom bystrého a húževnatého človeka a premiér si pomyslel, že chápe, prečo spoločenstvo čarodejníkov v týchto ťažkých časoch pri voľbe vodcu uprednostnilo Scrimgeoura pred Fudgeom.

„Dobrý večer,“ zdvorilo pozdravil premiér, podávajúc mu ruku.

Scrimgeour mu ju krátko potriasol a pohľadom premeriaval miestnosť, potom spod habitu vytiahol prútik.

„Fudge vám všetko porozprával?“ spýtal sa, zamieril k dverám a prútikom klepol po kľúčovej dierke. Premiér počul, ako šťukla zámka.

„Ech… áno,“ odvetil. „Ale ak dovolíte, bol by som radšej, keby sme neboli zamknutí.“

„A ja by som bol radšej, keby nás nevyrušovali,“ stručne odvetil Scrimgeour, „a nesledovali,“ dodal, ukázal prútikom na okná a závesy sa zatiahli. „Dobre teda. Som zaneprázdnený človek, takže poďme na vec. V prvom rade musíme prebrať otázku vašej bezpečnosti.“

Premiér sa vystrel do svojej plnej výšky a odpovedal: „So svojou bezpečnosťou som úplne spokojný, ďakujem veľmi…“

„No ale my nie sme,“ prerušil ho Scrimgeour. „Pre muklov by to bola biedna perspektíva, keby ich premiér podľahol vplyvu imperiusa. Nový tajomník vo vašej vonkajšej kancelárii…“

„Kingsleyho Shacklebolta sa nemienim vzdať, ak to chcete navrhnúť!“ zanietene vyhlásil premiér. „Je veľmi výkonný, urobí dvakrát toľko práce ako ostatní…“

„To preto, že je čarodejník,“ povedal Scrimgeour bez najmenšieho náznaku úsmevu. „Tohto vysokokvalifikovaného aurora vám pridelili na ochranu.“

„No tak moment!“ zvolal premiér. „Nemôžete mi len tak nasadiť svojich ľudí do úradu. Ja rozhodujem, kto bude pre mňa pracovať…“

„Myslel som si, že ste so Shackleboltom spokojný,“ chladne poznamenal Scrimgeour.

„Musím povedať, že som, bol som…“

„Tak potom to nie je problém, či áno?“