Harry Potter a Polovičný princ

„To, že ti neverím, Snape, a ty to veľmi dobre vieš!“

Narcisse vyletel z úst zvuk podobný vzlyku a zakryla si tvár rukami. Snape odložil pohárik na stôl, oprel sa v kresle, ruky si položil na bočnice a usmieval sa na zamračenú Bellatrix.

„Narcissa, myslím, že by sme si mali vypočuť, čo má Bellatrix na srdci, lebo to ledva udrží. Ušetrí nás to únavného prerušovania. Tak teda pokračuj, Bellatrix,“ vyzval ju Snape. „Prečo mi neveríš?“

„Mám sto dôvodov!“ povedala nahlas a prešla spoza gauča a tresla pohár na stôl. „Čím mám začať? Kde si bol, keď Temný pán padol? Prečo si sa nikdy nepokúsil nájsť ho, keď zmizol? Čo si robil celé tie roky, keď si žil pekne v teplučku u Dumbledora? Prečo si zabránil Temnému pánovi získať Kameň mudrcov? Prečo si sa hneď nevrátil, keď sa Temný pán znovuzrodil? Kde si bol pred pár týždňami, keď sme bojovali o proroctvo pre Temného pána? A prečo, Snape, je Harry Potter ešte stále nažive, keď ti bol päť rokov vydaný na milosť?“

Zmĺkla a hruď sa jej rýchlo dvíhala a klesala a do líc sa jej nahrnula krv. Narcissa za ňou sedela bez pohnutia s tvárou skrytou ešte stále v dlaniach.

Snape sa usmieval.

„Kým ti odpoviem – ó, áno, Bellatrix, odpoviem ti! Môžeš moje slová zopakovať ostatným, ktorí si šepkajú za mojím chrbtom a donášajú falošné historky o mojej zrade Temnému pánovi! Kým ti odpoviem, dovoľ, aby som sa ťa opýtal aj ja. Naozaj si myslíš, že Temný pán mi nepoložil všetky tieto otázky? A naozaj si myslíš, že keby som mu nevedel uspokojivo odpovedať, sedel by som teraz tu a rozprával sa s tebou?“

Zaváhala.

„Viem, že ti verí, ale…“

„Ty si myslíš, že sa mýli? Alebo že som ho nejako oklamal? Podviedol Temného pána, najväčšieho čarodejníka, najdokonalejšieho znalca legilimencie, akého videl svet?“

Bellatrix nepovedala nič, ale po prvý raz vyzerala trochu zmätene. Snape to ďalej nerozvádzal. Znovu chytil pohárik, odpil si a pokračoval: „Spytuješ sa, kde som bol, keď Temný pán padol. Bol som tam, kde mi kázal – na Rokfortskej čarodejníckej škole, lebo chcel, aby som sledoval Dumbledora. Predpokladám, že vieš, že to miesto som vzal na príkaz Temného pána.“

Takmer nebadateľne prikývla a potom otvorila ústa, no Snape ju predbehol.

„Spytuješ sa, prečo som sa ho nepokúšal nájsť, keď zmizol. Pre tú istú príčinu, pre akú sa ho nepokúšali nájsť Avery, Yaxley, Carrowsovci, Greyback, Lucius,“ trochu naklonil hlavu k Narcisse, „a mnohí iní. Bol som presvedčený, že je s ním koniec. Nie som na to hrdý, mýlil som sa, ale je to tak… Keby nám, čo sme v tej chvíli stratili vieru, nebol odpustil, zostalo by mu veľmi málo prívržencov.“

„Bol by mal mňa!“ vášnivo vyhlásila Bellatrix. „Mňa, ktorá som toľké roky preňho strávila v Azkabane!“

„To je skutočne obdivuhodné,“ unudeným hlasom prehodil Snape. „Vo väzení si mu, pravda, nebola veľmi užitočná, ale bolo to nepochybne skvelé gesto…“

„Gesto!“ zvreskla a v zlosti vyzerala skoro ako šialenec. „Kým ja som znášala dementorov, ty si si hovel v Rokforte a pekne v pohodlí si sa hral na Dumbledorovho miláčika.“

„Nie celkom,“ pokojne odvetil Snape. „Nechcel mi dať miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii, veď vieš. Zrejme si myslel, že by sa to u mňa mohlo zvrhnúť… že by ma to pokúšalo podľahnúť starým sklonom.“

„To bola tvoja obeť Temnému pánovi, že si neučil svoj obľúbený predmet?“ posmievala sa. „Prečo si tam celý ten čas zostal, Snape? Stále si špehoval Dumbledora pre pána, ktorého si považoval za mŕtveho?“

„To sotva,“ odvetil Snape, „hoci Temný pán je rád, že som neopustil to miesto. Keď sa vrátil, mohol som mu poskytnúť šestnásťročné informácie o Dumbledorovi, čo bol oveľa užitočnejší darček ako nekonečné poznámky o tom, aký bol Azkaban nepríjemný…“

„Ale zostal si…“

„Áno, Bellatrix, zostal,“ potvrdil Snape a po prvý raz mu trochu bolo na hlase poznať podráždenie. „Mal som pohodlné miesto, ktorému som dal prednosť pred pôsobením v Azkabane. Vieš, že išli po smrťožrútoch. Vďaka Dumbledorovej ochrane som sa vyhol väzeniu. Bolo to pohodlné a ja som to využil. Opakujem: Temný pán sa nesťažuje, že som tam zostal, tak nechápem, prečo by to malo prekážať tebe.

Myslím, že ďalej si chcela vedieť,“ pokračoval trochu hlasnejšie, lebo Bellatrix dávala najavo, že ho chce prerušiť, „prečo som stál medzi Temným pánom a Kameňom mudrcov. Na to sa dá odpovedať ľahko. Nevedel, či mi môže veriť. Tak ako ty si myslel, že z verného smrťožrúta som sa zmenil na Dumbledorovu nastrčenú figúrku. Bol v poľutovaniahodnom stave, veľmi slabý, v tele priemerného čarodejníka. Neodvážil sa odhaliť bývalému spojencovi, veď ho ten spojenec mohol zradiť Dumbledorovi alebo niekomu na ministerstve. Hlboko ľutujem, že mi neveril. Bol by sa vrátil k moci o tri roky skôr. Takto som vnímal iba chamtivého a nehodného Quirrella, ktorý sa pokúšal ukradnúť Kameň mudrcov, a pripúšťam, robil som všetko, aby som mu v tom zabránil.“

Bellatrix vykrivila ústa, akoby prehltla horkú pilulku.

„Ale neprišiel si, keď sa vrátil, nepriletel si hneď k nemu, len čo si zacítil pálenie Temného znamenia…“