Harry Potter a Polovičný princ

„Správne. Prišiel som až o dve hodiny. Vrátil som sa na Dumbledorov príkaz.“

„Na Dumbledorov…?“ začala rozhorčene.

„Rozmýšľaj!“ opäť ju netrpezlivo prerušil Snape. „Rozmýšľaj! Tým, že som čakal dve hodiny, iba dve hodiny, som si zabezpečil ďalší pobyt v Rokforte, kde môžem pôsobiť ako špión! Dumbledore si myslel, že podporujem Temného pána iba preto, lebo mi to prikázal, a mohol som odovzdávať informácie o Dumbledorovi a Fénixovom ráde. Len to posúď, Bellatrix: Temné znamenie mesiace silnelo, vedel som, že Temný pán sa vráti, všetci smrťožrúti to vedeli. Mal som dosť času porozmýšľať o tom, čo chcem robiť, naplánovať si postup, utiecť ako Karkarov, či nie?

Počiatočná nespokojnosť Temného pána s mojím oneskorením celkom zmizla, to ťa ubezpečujem, keď som mu vysvetlil, že som zostal verný, hoci Dumbledore ma považoval za svojho človeka. Áno, Temný pán si myslel, že som ho navždy opustil, ale mýlil sa.“

„Ale ako si mu pomáhal?“ pohŕdavo precedila Bellatrix. „Aké užitočné informácie sme mali od teba?“

„Informácie som odovzdával priamo Temnému pánovi,“ odvetil Snape. „Ak sa rozhodne, že sa o ne nepodelí s tebou…“

„O všetko sa delí so mnou!“ vypálila naňho Bellatrix okamžite. „Hovorí, že som jeho najvernejšia…“

„Naozaj?“ Snapov hlas jemne naznačoval, že tomu neverí. „Naozaj? Aj po tom fiasku na ministerstve?“

„To nebola moja chyba!“ začervenala sa Bellatrix. „Temný pán mi v minulosti zveril to najvzácnejšie… keby Lucius nebol…“

„Neopováž sa! Neopováž sa obviňovať môjho manžela,“ ozvala sa Narcissa tichým mŕtvolným hlasom a hľadela na sestru.

„Nemá zmysel, aby sme teraz na niekoho zvaľovali vinu,“ chlácholil ju Snape. „Čo sa stalo, stalo sa.“

„Ty si nerobil nič!“ zúrivo vyštekla Bellatrix. „Nie, teba zase nebolo, kým my ostatní sme sa vystavovali nebezpečenstvu, však, Snape?“

„Ja som dostal rozkaz držať sa v úzadí,“ vysvetlil Snape. „Možno nesúhlasíš s Temným pánom, možno si myslíš, že Dumbledore by si to nevšimol, keby som sa pridal k smrťožrútom a bojoval proti Fénixovmu rádu. A – odpusť mi – ty hovoríš o nebezpečenstvách – veď proti tebe stáli šiesti pubertiaci, či nie?“

„Ako veľmi dobre vieš, onedlho sa k nim pridala polovica rádu!“ zavrčala Bellatrix. „A keď už hovoríme o ráde, stále tvrdíš, že nemôžeš odhaliť miesto ich hlavného sídla?“

„Nie som strážca tajomstva, nemôžem vysloviť názov toho miesta. Myslím, že vieš, ako to kúzlo funguje. Temný pán je spokojný s informáciami, ktoré som mu o ráde poskytol. Ako si možno uhádla, nedávno sa vďaka nim podarilo chytiť a zabiť Emmelinu Vanceovú a rozhodne prispeli k záhube Siriusa Blacka, hoci ti prenechávam plnú zásluhu za jeho likvidáciu.“

Naklonil hlavu a zdvihol pohár na prípitok. Jej výraz sa nezmenil.

„Vyhýbaš sa mojej poslednej otázke, Snape. Harry Potter. Za uplynulých päť rokov si ho mohol kedykoľvek zlikvidovať. Neurobil si to. Prečo?“

„Hovorila si o tejto záležitosti s Temným pánom?“ spýtal sa Snape.

„On… v poslednom čase sme… ja sa spytujem teba, Snape!“

„Keby som odstránil Harryho Pottera, Temný pán by nemohol použiť jeho krv na oživenie a aby sa stal nepremožiteľným…“

„Tvrdíš, že si predvídal, ako toho chlapca využije?“ uškrnula sa posmešne.

„Netvrdím to, netušil som, aké má plány. Ako som už povedal, myslel som si, že Temný pán je mŕtvy. Iba sa pokúšam vysvetliť, prečo Temný pán neľutuje, že Potter prežil, aspoň do minulého roku…“

„Ale prečo si ho nechával nažive?“

„Ty si mi nerozumela? Neskončil som v Azkabane iba vďaka Dumbledorovej ochrane! Nemyslíš si, že po vražde jeho obľúbeného študenta by sa postavil proti mne? No išlo aj o viac. Mal by som ti pripomenúť, že v čase, keď prišiel Potter do Rokfortu, stále o ňom kolovalo množstvo rečí, chýry, že je veľký temný čarodejník a že preto prežil útok Temného pána. Naozaj si mnohí osvedčení stúpenci Temného pána mysleli, že by Potter mohol byť autoritou, okolo ktorej by sme sa znova mohli zhromaždiť. Priznám sa, že som bol zvedavý, a vôbec sa mi nepozdávala myšlienka zabiť ho v tej chvíli, keď vošiel do hradu. Samozrejme, rýchlo som prišiel na to, že to nie je nijaký mimoriadny talent. Vyviazol z niekoľkých povážlivých situácií vďaka číremu šťastiu a pomoci nadanejších priateľov. Je absolútne priemerný, i keď protivný a samoľúby, ako bol jeho otec. Robil som, čo som mohol, aby ho vyhodili z Rokfortu, kam podľa mňa ani nepatrí, ale zabiť ho alebo dovoliť, aby ho zabili pred mojimi očami? Bol by som hlupák, keby som to riskoval v Dumbledorovej blízkosti.“

„A po tom všetkom ti máme veriť, že ťa Dumbledore vôbec nepodozrieval?“ spýtala sa Bellatrix. „Netušil o tvojej skutočnej oddanosti, stále ti bezvýhradne verí?“