Demokrati

„Bývanie pre dvoch s kuchyňou dvesto korún, možno i viac. Musím sa zaujímať. Strava, raňajky, obed, olovrant, večera, kedy-tedy s pivom, minimo kalkulo denne dvadsať korún, to je mesačne už osemsto korún. Láska síce hreje, ale v zime bude treba prikurovať. Spáli sa i tristo korún, prerátajúc to na mesiac, dvadsaťpäť korún. To je spolu osemsto dvadsaťpäť. Zamilovaní najradšej sedia potme. Ale na „lucida intervalla“ titulom dosvetľovania musíme rátať mesačne tridsať korún. To je osemsto päťdesiatpäť. Potom, okrem riadneho piva osobitné pivo. Nič. Nemusíme piť, ako matka vravievala. Lenže po šťavnatých párkoch, údenine, oškvarkoch akože si nevypiť? To by človek dostal pípeť. Radšej ku krčmárovi, ako k lekárovi. Rátam jeden veľký pohár na deň po dve koruny. Hí! Šesťdesiat korún. To je deväťsto pätnásť. Fajčenie. Matka vravela: „Nefajčiť.“ Nefajčiť, nefajčiť! Čo máš zo života, keď si nedožičíš ani najmenšiu radosť. Rátam desať zoriek na deň. To je bagateľ. Mesačne tridsať korún. Spolu deväťsto štyridsaťpäť. Holenie každý druhý deň po tri koruny i s prepitným, päťdesiatštyri korún. Pre kristapána! To je deväťsto deväťdesiat! A čo by som nebol taký medveď ako Dubec. Želke nijako neprekážali tie chlpy na tvári, v nose, ušiach a na prstoch. Radšej išla s ním ako so mnou.“

Po Želke mu prišlo na um, že Anička nenosí krátke vlasy. To je úspora. Nebude sa jej treba ani holiť, ani strihať, ani kučeriť. Má svoje obrvy, svoje ústa, svoju pleť. Farby, vodičky, krémy odpadnú. Po farbení mu prešla myseľ na umývanie a pranie. No, koľko? Vezmeme štyridsať korún. Tisíc tridsať. Z prania preskočil na bielizeň. Nič. Veď nepríde bez košele. Zásteriek a rozličných tých šatôčok má iste dosť. Potom šaty. Anička vie šiť a ušije si, čo jej treba. Ale vezmime na šaty pre obidvoch ročne dvetisíc korún, to je na mesiac sto šesťdesiatšesť korún šesťdesiatšesť halierov. Klobúky, kravaty, topánky sú už zarátané v šatách.

No, čo ešte?

Pravda, výdavkov je toľko, ako trávy zelenej, nekosenej. Akej farby je tráva? Zelenej. Práve takej, akej sú tie podlhovasté papieriky. Skoro zabudol na splátky za knihy. Počkaj! To je tridsať korún mesačne. Za sošku Nedáme sa! mesačne desať korún. Za sošku Ani piaď z nášho! tiež desať korún. Za Čachtickú paniu s Móricom Beňovským zasa desať. Onyxové ťažidlo pre múzeum sedem korún. Za žreby Matice slovenskej je dlžen dvadsať korún. Na podiely Živeny má platiť päťdesiat korún štvrťročne…

Nuž a to všelijaké členské: do Matice slovenskej, do Muzeálnej spoločnosti, do Slovenskej ligy, do Sokola, do Združenia štátnych zamestnancov? Na Rovnosť, založenú s Tolkošom, ani nepomyslel. Potom noviny. Bez novín sa nedá žiť, ako bez vzduchu, čo len Polední list a Slovenskú politiku… Potom, potom, potom… Cirkevná daň…

I so svadbou budú mimoriadne výdavky. Najmä so zaopatrením dokumentov… Akože to bolo s tým rakúskym zajacom, čo prebehol k nám a ponosoval sa svojmu kolegovi, že je v Rakúsku pohon na zajace, chcú ich vyhubiť, i jemu už prestrelili ucho i labu, tam je nie v istote, v Československu bude mať azda pokojnejší život. „To sa mýliš,“ vraví mu kolega, československý zajac. „U nás je pohon na somáre.“ „Čo ja mám so somármi, ja som predsa zajac.“ „Veď áno, ale kým dokážeš, že si zajac a nie somár — sto ráz ťa chytia…“ Pre seba i Aničku domovský list, rodný list, krstný list. Treba dokázať, že si sa narodil, že ťa pokrstili, že si mal rodičov, že sa i tí narodili, pokrstili, zosobášili, že si mal starých rodičov, dedov, že mali meno a aké. Ináč nedostaneš vysvedčenie o štátnom občianstve, ktorého teraz i k smrti treba, lebo bez neho zostaneš bezprávnym subjektom, večne živým, nijaká matrika sa ti neotvorí, hrob ťa neprijme a zem vyhodí. Pod zemou si môžeš odpočinúť a ležať hore bradou len vtedy, ak máš vysvedčenie o štátnom občianstve… Duplované ohlášky. Duplovaná svadba, aby bola vernosť „na betóne“. U notára preto, aby sa notár nenahneval, u farára preto, aby sa ti nepomstil. Večná škoda, že sú štátne matričné úrady nie tak rozdelené ako kostoly, na katolícke a evanjelické, tak by bola vernosť zo železa. „Ozaj! Ešte i o nenarodených deťoch budú potrebné listiny, ak je Anička evanjelička, lebo bez reverzov ma náš farár nezosobáši.“ Kto to všetko bude financovať?