Harry Potter a Fénixov rád

„Počul si… našiel si nejaké stopy… počul si tam niečo o.. o svojej matke?“

Hagridovo voľné oko sa uprelo na Hermionu a vyzeralo dosť vyľakane.

„Prepáč… ja… zabudla som…“

„Je mŕtva,“ zahundral Hagrid. „Zomrela pred rokmi. Povedali mi to.“

„Och… to je mi naozaj ľúto,“ celkom potichučky povedala Hermiona a Hagrid pokrčil mohutnými plecami.

„Nemusíš sa ospravedlňovať. Moc si na ňu nepamätám. Nebola to dobrá matka.“

Znova stíchli. Hermiona nervózne pozrela na Harryho a Rona a očividne chcela, aby niečo povedali.

„No stále si nevysvetlil, prečo si v takomto stave, Hagrid, vyzvedal Ron a ukazoval na Hagridovu zakrvavenú tvár.

„Ani prečo si sa vrátil tak neskoro,“ dodal Harry. „Sirius povedal, že madam Maxime sa vrátila už dávno…“

„Kto ťa napadol?“ spýtal sa Ron.

„Nikto ma nenapadol!“ dôrazne vyhlásil Hagrid. „Ja—“

Jeho ďalšie slová však prehlušilo náhle klopanie na dvere. Hermiona zjajkla, šálka sa jej vyšmykla z rúk, spadla na zem a rozbila sa, Tesák sa rozštekal. Všetci štyria hľadeli na okno pri dverách. Za tenkým závesom sa pohyboval tieň niekoho úzkeho a tučného.

„To je ona!“ zašepkal Ron.

„Poďte sem!“ rýchlo prikazoval Harry a schytil neviditeľný plášť a prehodil ho cez seba a Hermionu, kým Ron obehol stôl a tiež sa vrhol pod plášť. Pritúlení k sebe cúvali do kúta.

Tesák zúrivo brechal na dvere. Hagrid sa tváril úplne zmätene.

„Hagrid, schovaj šálky!

Hagrid schmatol Harryho a Ronovu šálku a strčil ich pod vankúše v Tesákovom koši. Tesák už vyskakoval na dvere. Hagrid ho nohou odtisol a otvoril.

Vo dverách stála profesorka Umbridgeová v zelenom tvídovom plášti a rovnakom klobúku s klapkami na uši. Pery mala stisnuté a zaklonila sa, aby videla Hagridovi do tváre, lebo mu nesiahala ani po pupok.

„Tak,“ povedala pomaly a nahlas, akoby sa rozprávala s niekým hluchým. „Vy ste Hagrid, však?“

Ani nečakala na odpoveď, vošla do izby a vypúlené oči obracala na všetky strany.

„Daj pokoj,“ zaháňala sa kabelkou na Tesáka, ktorý vyskakoval a pokúšal sa oblízať jej tvár.

„Ehm, nechcem byť drzý,“ povedal Hagrid, hľadiac na ňu, „ale kto, doparoma, ste?“

„Volám sa Dolores Umbridgeová.“

Očami prehľadávala chalupu. Dva razy hľadela priamo do kúta, kde stál Harry, vtlačený medzi Rona a Hermionu.

„Dolores Umbridgeová?“ nechápavo opakoval Hagrid. „Myslel som si, že ste z ministerstva – nerobíte u Fudgea?“

„Áno, bola som prvá námestníčka ministra,“ odpovedala Umbridgeová, prechádzala sa po chalupe a prezerala si v nej každý detail, od batohu opretého pri stene po odhodený cestovný plášť. „A teraz som učiteľka obrany proti čiernej mágii…“

„To je od vás statočné,“ ocenil Hagrid, „málokto sa prihlási na tú robotu.“

„…a vrchný inkvizítor Rokfortu,“ dokončila a tvárila sa, akoby ho ani nepočula.

„A to je čo?“ mračil sa Hagrid.

„Presne to som sa vás chcela spýtať,“ vyhlásila Umbridgeová, ukazujúc na kúsky porcelánu na zemi z Hermioninej rozbitej šálky.

„Och,“ Hagrid vrhol do kúta, kde sa skrývali Harry, Ron a Hermiona, bezmocný pohľad. „To bol… to bol Tesák. Rozbil šálku. Tak som si musel zobrať druhú.“

Hagrid ukázal na šálku, z ktorej pil, a jednou rukou si stále pritláčal na oko dračí rezeň. Umbridgeová teraz stála pred ním a namiesto chalupy si podrobne prezerala jeho tvár.

„Počula som hlasy,“ povedala potichu.

„Rozprával som sa s Tesákom,“ rozhodne vyhlásil Hagrid.

„A on vám odpovedal?“

„No… obrazne povedané,“ odvetil Hagrid a vyzeral nesvoj. „Niekedy hovorím, že Tesák je skoro jako človek.“

„Od hradu k vašej chalupe vedú stopy troch párov nôh,“ úlisne prehodila Umbridgeová.

Hermiona zhíkla a Harry jej prikryl ústa dlaňou. Našťastie Tesák s hlasným funením oňuchával okraj habitu profesorky Umbridgeovej a ona to zrejme nepočula.

„No ja som sa len teraz vrátil,“ Hagrid obrovskou rukou ukázal na batoh. „Možno niekto prišiel predtým a minuli sme sa.“

„Ale od dverí nijaké kroky nevedú.“

„No ja… ja neviem, prečo…“ povedal Hagrid, nervózne si poťahoval bradu a znova pozrel do kúta, kde stáli Harry, Ron a Hermiona, akoby sa dožadoval pomoci. „Ehm…“

Umbridgeová sa zvrtla, prešla po celej chalupe a pozorne sa rozhliadala. Zohla sa a nakukla pod posteľ. Otvorila Hagridove skrine. Prešla ani nie päť centimetrov od miesta, kde sa Hermiona a ostatní tisli k stene, ba Harry musel dokonca vtiahnuť brucho. Pozorne nazrela do kotla, ktorý Hagrid používal na varenie, potom sa znova otočila a povedala:

„Čo sa vám stalo? Ako ste prišli k tým zraneniam?“

Hagrid si rýchlo zložil z tváre dračí rezeň, čo bola podľa Harryho mienky chyba, pretože čierno-fialovú modrinu okolo oka mu teraz bolo jasne vidieť, nehovoriac o množstve čerstvej i zrazenej krvi na jeho tvári. „No… mal som nehodu,“ povedal nepresvedčivo.

„Akú nehodu?“

„Po-potkol som sa.“

„Potkli ste sa,“ zopakovala chladne.

„Áno, potkol. Na… na priateľovej metle. Viete, ja nelietam. Veď sa pozrite, jaký som veľký, myslím, že by ma žiadna metla neudržala. Jeden môj priateľ chová abraxanské kone, neviem, či ste ich videli, sú to veľké zvery, okrídlené, viete, trochu som si na jednom zajazdil a bolo…“