Harry Potter a Fénixov rád

NEHODY SPÔSOBENÉ Ľ UDSKÝMI VÝTVORMI…prízemie Výbuchy kotlíkov, spätná reakcia prútikov, havárie metiel atď.

ZRANENIA SPÔSOBENÉ TVORMI………….prvé poschodie Uhryznutia, bodnutia, popáleniny, zapichnuté ostne atď.

ČAROVNÉ BAKTÉRIE………………………druhé poschodie Nákazlivé choroby, napr. dračie kiahne, miznúca choroba, tuturkolóza atď.

OTRAVA ELIXÍRMI A RASTLINAMI………tretie poschodie Vyrážky, zvracanie, neovládateľný smiech atď.

ŠKODY SPÔSOBENÉ KÚZLAMI……………štvrté poschodie Nesnímateľné kliatby, pobosorovanie, nesprávne použité kúzla atď.

ČAJOVŇA PRE NÁVŠTEVY / NEMOCNIČNÝ OBCHOD…………piate poschodie

Ak si nie ste istí, kam máte ísť, a nemôžete normálne rozprávať alebo si neviete spomenúť, prečo ste tu, naša informátorka vám rada pomôže.

Teraz sa na začiatok radu došuchtal nejaký veľmi starý, zhrbený čarodejník s načúvadlom. „Prišiel som navštíviť Brodericka Boda!“ zasipel.

„Izba číslo štyridsaťdeväť, ale obávam sa, že zbytočne strácate čas,“ pohŕdavo povedala čarodejnica. „Je celkom popletený, stále si myslí, že je čajník. Ďalší!“

Už napohľad utrápený čarodejník pevne držal za členok svoju malú dcérku, ktorá mu poletovala okolo hlavy, pričom mávala obrovskými operenými krídlami, ktoré jej cez detskú kombinézu vyrastali priamo z chrbta.

„Štvrté poschodie,“ informovala čarodejnica otrávene bez toho, aby sa opýtala, a muž zmizol za dvojitými dverami vedľa stola, pričom dcéru držal ako nejaký zvláštny balón. „Ďalší!“

Pani Weasleyová podišla k stolu. „Dobrý deň, môjho manžela Artura Weasleyho mali dnes ráno preložiť do inej izby. Mohli by ste nám povedať…?“

„Artur Weasley?“ zopakovala čarodejnica a prstom prechádzala po dlhom zozname, ktorý mala pred sebou. „Áno, prvé poschodie druhé dvere vpravo, izba Dai Llewellyna.“

„Ďakujeme,“ poďakovala pani Weasleyová. „Poďme, panstvo.“

Šli za ňou cez dvojkrídlové dvere a po úzkej chodbe lemovanej ďalšími portrétmi slávnych liečiteľov, osvetlenej krištáľovými guľami plnými sviečok, ktoré sa vznášali pri strope a vyzerali ako obrovské mydlové bubliny. Cez dvere, popri ktorých prechádzali, vchádzali a vychádzali ďalší čarodejníci a čarodejnice v citrónovozelených habitoch, a spod jedných unikal žltý smradľavý dym a kdesi v diaľke počuli kvílenie. Vyšli po schodoch, vošli do chodby a ocitli sa na oddelení pre zranenia spôsobené tvormi, kde ceduľka na druhých dverách vpravo oznamovala: Nebezpečná izba Dai Lle-WeHyna: vážne uhryznutia. Na kartičke v mosadznom rámiku pod ňou bolo rukou napísané: Zodpovedný liečiteľ: Hippocrates Smethwyck. Liečiteľ praktikant: Augustus Pye.

„My počkáme vonku, Molly,“ navrhla Tonksová. Artur nezvládne toľko návštevníkov naraz… najprv by mala ísť jeho rodina.

Divooký Moody súhlasne zavrčal, oprel sa chrbtom o stenu a jeho čarovné oko sa krútilo všetkými smermi. Aj Harry sa stiahol, ale pani Weasleyová natiahla ruku a potisla ho cez dvere: „Neblázni, Harry, Artur sa ti chce poďakovať.“

Izba bola malá a dosť ošumelá, s jediným úzkym oknom vsadeným vysoko v stene oproti dverám. Osvetľovali ju najmä žiarivé krištáľové bubliny v strede pod stropom. Steny boli obložené dubom a na jednej visel portrét čarodejníka dosť brutálneho vzhľadu, pod ktorým bolo napísané: Urquhart Rackharrow, 1612 – 1697, vynálezca zaklínadla vypudzujúceho vnútornosti.

Ležali tam iba traja pacienti. Posteľ pána Weasleyho stála na vzdialenejšej strane izby vedľa malého okna. Harry sa potešil a odľahlo mu, keď ho videl podopretého niekoľkými vankúšmi čítať Denného Proroka v jedinom lúči slnečného svetla, ktorý dopadal na jeho posteľ. Ako podišli k nemu, zdvihol oči od novín a tvár sa mu rozžiarila.

„Vitajte!“ zavolal na nich a odhodil Proroka. „Práve odišiel Bill, Molly, musel sa vrátiť do práce, ale povedal, že neskôr za vami zaskočí.“

„Ako ti je, Artur?“ spýtala sa pani Weasleyová, sklonila sa k nemu, aby ho pobozkala na líce, a úzkostlivo mu pozrela do očí. „Ešte stále si trochu bledý.“

„Cítim sa celkom fajn,“ bodro odvetil pán Weasley a natiahol zdravú ruku, aby mohol objať Ginny. „Keby mi už dali dole obväzy, mohol by som ísť aj domov.“

„Prečo ti ich nedajú dole, tatko?“ spýtal sa Fred.