Harry Potter a Kameň mudrcov

Čo pokazili, to sa napraviť nedalo, Harry sa však zaprisahal, že sa už nikdy nebude miešať do vecí, do ktorých ho nič. To má za to, že stále strká do niečoho nos. Tak hrozne sa hanbil, až zašiel za Woodom a povedal mu, že chce odísť z metlobalového družstva.

„Odísť?!“ zahrmel Wood. „A čo sa tým vyrieši? Metlobalový turnaj už síce nevyhráme, potrebujeme však získať aspoň nejaké body.“

Ale ani z metlobalu nemal takú radosť ako predtým. Spoluhráči sa s ním na tréningu nerozprávali, keď mu potrebovali čosi povedať, tak ho oslovovali ,stíhač‘.

Aj Hermiona s Nevillom si vytrpeli svoje. Neboli na tom síce tak zle ako Harry, pretože neboli takí známi ako on, no ani s nimi sa nik nechcel rozprávať. Hermiona prestala na seba v triede upozorňovať, sedela so zvesenou hlavou a mlčky pracovala.

Harry sa už takmer tešil na skúšky. Mali strašne veľa učenia, no aspoň nemyslel stále na svoje nešťastie. Trávil všetok čas s Hermionou a Ronom, študovali dlho do noci, pokúšali sa zapamätať si prísady všetkých tých zložitých elixírov, učili sa naspamäť kúzla, opakovali si dátumy čarodejníckych objavov a škriatkovských povstaní...

Asi týždeň pred skúškami sa Harryho rozhodnutie nepchať nos do cudzích vecí muselo podrobiť neočakávanej skúške. Keď sa raz popoludní vracal sám z knižnice, začul z triedy pred ním akýsi šepot. Podišiel bližšie a spoznal Quirrellov hlas.

„Nie – nie – n-nezačínajte s tým z-zase, prosím...“

Zrejme sa mu niekto niečím vyhrážal. Pristúpil tesne k dverám.

„D-dobre – dobre...“ vzlykal Quirrell.

A sekundu nato vybehol z triedy a nervózne si naprával turban. Bol bledý a vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače. Náhlivo odkráčal z dohľadu; Harry bol presvedčený, že Quirrell si ho nevšimol. Počkal, kým doznie ozvena jeho krokov a nakukol do triedy. Nik tam nebol, len dvere na opačnej strane miestnosti boli odchýlené. Harry vykročil smerom k nim, no vtom si spomenul na sľub, ktorý si dal.

Stavil by sa však o dvanásť kameňov mudrcov, že tadiaľ pred chvíľou vyšiel Snape, a z toho, čo počul, usúdil, že jeho krok bol určite radostný – bolo totiž viac než pravdepodobné, že Quirrell sa práve definitívne vzdal.

Harry sa vrátil do knižnice, kde Hermiona práve skúšala Rona z astronómie. Harry im rozpovedal, čo počul.

„Tak sa to Snapovi napokon predsa len podarilo!“ zvolal Ron. „Ak mu Quirrell prezradil to svoje protikúzlo...“

„Už zostáva len Chlpáčik,“ poznamenala Hermiona.

„Možno Snape medzičasom prišiel aj na to, ako prejsť okolo neho bez toho, aby sa pýtal Hagrida,“ povedal Ron a zahľadel sa na tisíce kníh, ktoré ich obkolesovali. „Stavím sa, že tu niekde je aj kniha, v ktorej sa píše, ako prekabátiť trojhlavého psa. Čo urobíme, Harry?“

V Ronových očiach opäť zažiarila tá stará túžba po dobrodružstve, Hermiona sa však ozvala skôr, ako stihol Harry otvoriť ústa.

„Choď za Dumbledorom. To sme mali urobiť už dávno. Ak podnikneme niečo na vlastnú päsť, okamžite poletíme, to si môžete byť istí.“

„Ale nemáme nijaký dôkaz,“ povedal Harry. „Quirrell sa tak hrozne bojí, že nás určite nepodrží. A stačí, aby Snape povedal, že netuší, ako sa počas Halloweenu dostal do školy ten trol a že v blízkosti zakázanej chodby sa v tom čase vôbec nezdržoval – a hádajte, komu uveria – jemu, alebo nám? Nie je nijakým tajomstvom, že ho nemáme radi, Dumbledore si bude myslieť, že to robíme preto, aby ho vyhodil. Filch nám tiež nepomôže, prečo by riskoval vlastný krk, je so Snapom zadobre, a okrem toho si povie, čím viac študentov zo školy vyletí, tým lepšie preňho. A nezabúdajte, že o kameni mudrcov ani o Chlpáčikovi vlastne nevieme. To by sme museli veľmi dlho vysvetľovať.“

Zdalo sa, že Hermionu presvedčil, o Ronovi sa to však povedať nedalo.

„A keby sme sa tu sami trošku porozhliadli...?“

„Nie,“ povedal Harry rozhodne, „už sme sa tu rozhliadali až-až.“

Pritiahol si k sebe mapu Jupitera a začal si opakovať názvy jeho mesiacov.

Na druhý deň pri raňajkách dostali Harry, Hermiona i Ron lístok. Všetci traja mali na ňom to isté:

Uložený trest si začnete odpykávať dnes večer o jedenástej.

Pán Filch bude na vás čakať vo vstupnej hale.

Profesorka M. McGonagallová

Harry celkom zabudol na to, že okrem bodov, ktoré im strhli, si musia odpykať aj trest. Už-už čakal, kedy sa Hermiona začne sťažovať, že prídu o celú jednu noc, čo sa mohli učiť, no tá nepovedala ani slovo. Aj ona, podobne ako Harry, vedela, že ten trest si naozaj zaslúžili.

O jedenástej večer sa v klubovni rozlúčili s Ronom a spolu s Nevillom zišli do vstupnej haly. Filch tam už bol – rovnako i Malfoy. Harry celkom zabudol, že aj Draco Malfoy je v tom s nimi.

„Poďte za mnou,“ prikázal im Filch, zapálil lampáš a viedol ich von.