Harry Potter a Kameň mudrcov

„Už je skoro vonku.“ Súril ich dovnútra. Vajce ležalo na stole. Boli na ňom hlboké praskliny. Vo vnútri sa niečo hýbalo, ozývalo sa odtiaľ čudné pukanie.

Prisunuli si stoličky bližšie k stolu a hľadeli na vajce so zatajeným dychom.

Odrazu sa ozvalo prasknutie a škrupina sa rozletela. Na stole sa rozčapilo dračie mláďa. Nebolo bohvieaké pekné, Harrymu pripomínalo polámaný čierny dáždnik. Malo veľké ostnaté krídla, ktoré v porovnaní s drobným čiernym telíčkom pôsobili veľmi komicky, dlhú papuľu so širokými nozdrami, miesto rožkov len akési pahýle a vypučené oranžové oči.

Dráčik si kýchol. Z papule mu vyletelo zopár iskier.

„Nie je nádherný?“ rozplýval sa Hagrid. Natiahol ruku a pohladkal draka po hlave. Ten sa naňho zahnal, pričom odhalil svoje ostré zubiská.

„Božíčku, kuknite, on pozná svoju mamičku!“ tešil sa Hagrid.

„Hagrid,“ ozvala sa Hermiona, „do akej veľkosti dorastajú nórske ostnáče?“

Hagrid jej chcel práve odpovedať, keď odrazu celkom zbledol – vyskočil na rovné nohy a rýchlo sa hnal k oknu.

„Čo sa stalo?“

„Niekto nás špízoval – nejaký fagan – beží ku škole.“

Harry dobehol ku dverám a vyzrel von. Aj na tú diaľku vedel, že to nemôže byť nik iný.

Malfoy toho draka videl.

Celý nasledujúci týždeň sa Malfoy potmehúdsky usmieval, čo Harryho, Rona a Hermionu dosť znervózňovalo. Väčšinu voľného času trávili u Hagrida, v jeho zatemnenej chatrči, a dohovárali mu.

„Nechaj ho, nech si ide,“ vravel mu Harry. „Pusť ho na slobodu.“

„Nemôžem,“ povedal Hagrid. „Ešte je maličký. Zomrel by.“

Upreli pohľad na draka. Za týždeň trojnásobne zväčšil svoj objem. Z nozdier mu neprestajne stúpal dym. Hagrid zanedbával svoje správcovské a hájnické povinnosti, pretože všetok čas teraz venoval drakovi. Všade na dlážke sa váľali prázdne fľaše od koňaku a slepačie perie.

„Rozhodol som sa, že ho budem volať Norbert,“ vyhlásil Hagrid a zahľadel sa do vlhkých dračích očí. „On ma pozná, kuknite. Norbert! Noruško! Kde je mamička?“

„Celkom mu preskočilo,“ pošepol Ron Harrymu.

„Hagrid,“ povedal Harry dôrazne, „o dva týždne bude Norbert taký veľký ako tvoja chalupa. A Malfoy to čo nevidieť Dumbledorovi aj tak povie.“

Hagrid si zahryzol do pery.

„Ja – viem, že ho nebudem mať na furt, ale nemôžem ho len tak odvrhnúť, namojdušu, že nie.“

Harry sa odrazu otočil k Ronovi.

„Charlie...“ povedal.

„Aj tebe už šibe,“ poznamenal Ron. „Ja som Ron, nepoznávaš ma?“

„Nie – Charlie – tvoj brat, Charlie. Čo je v Rumunsku. Študuje draky. Čo keby sme mu Norberta poslali? Charlie sa oňho postará a potom ho pustí na slobodu!“

„Skvelé!“ vykríkol Ron. „Čo ty na to, Hagrid?“

Hagrid napokon súhlasil, aby poslali Charliemu sovu s odkazom.

Nasledujúci týždeň sa neuveriteľne vliekol. V nedeľu v noci sedeli Hermiona s Ronom sami v klubovni, ostatní už dávno spali. Hodiny na stene práve odbili polnoc, keď sa obraz zakrývajúci otvor v stene zrazu odsunul. Z ničoho nič zazreli Rona, ako si vyzlieka neviditeľný plášť. Bol u Hagrida a pomáhal mu kŕmiť Norberta, ktorý teraz jedával potkany po celých debničkách.

„Pohrýzol ma!“ ukázal im ruku, obviazanú krvavou vreckovkou. „Minimálne týždeň nebudem môcť písať. Teda poviem vám, ten drak je najhroznejšie šelma, akú som kedy videl, a Hagrid sa s ním mazná ako s malým zajačikom. Keď ma pohrýzol, presviedčal ma, že sa ho vôbec, ale vôbec nemusím báť. A keď som odchádzal, spieval mu uspávanku.“

Odrazu sa ozvalo klopkanie na okno.

„To je Hedviga!“ zvolal Harry a ponáhľal sa otvoriť jej. „Určite nesie správu od Charlieho!“

Všetci traja sklonili hlavy a začali čítať.

Ahoj, Ron! Ako sa darí? Vďaka za list – veľmi rád si toho nórskeho ostnáča vezmem, no nebude jednoduché dostať ho sem. Najlepšie by bolo, keby si ho poslal po mojich priateľoch, ktorí sa za mnou chystajú budúci týždeň. Len musíš dať pozor, aby nik nevidel, že nelegálne prevážajú draka. Mohol by si nejakým spôsobom dopraviť toho ostnáča na budúcu sobotu o polnoci na najvyššiu rokfortskú vežu? Moji priatelia sa tam s tebou stretnú a zoberú ho, kým bude tma. Pošli čo najrýchlejšie odpoveď.

S láskou Charlie

Pozreli sa jeden na druhého.

„Máme neviditeľný plášť,“ povedal Harry. „Nemal by to byť až taký problém – je dosť veľký, aby zakryl dvoch z nás i Norberta.“

To, že s ním obaja súhlasili, iba potvrdzovalo, že predchádzajúci týždeň im dal riadne zabrať. Urobia všetko, len aby sa zbavili Norberta – a Malfoya.