Harry Potter a Kameň mudrcov

„Takže sme mali pravdu, je to kameň mudrcov a Snape tlačí na Quirrella, aby mu pomohol dostať sa k nemu. Pýtal sa ho, či nevie, ako sa dá prejsť popri Chlpáčikovi – a vravel tiež o nejakom Quirrellovom hókuse-pókuse – myslím si, že okrem Chlpáčika stráži kameň aj niečo iné, asi nejaké čary, a Quirrell má zrejme vymyslieť protikliatbu, ktorá Snapovi pomôže dostať sa...“

„Chceš tým povedať, že kameň je v bezpečí iba dovtedy, kým sa Snapovi nepodarí Quirrella zlomiť?“ opýtala sa Hermiona zhrozene.

„A to sa stane na budúci týždeň,“ povedal Ron.

14 Norbert, nórsky ostnač

Ouirrell bol zrejme statočnejší, než si o ňom všetci mysleli.

Zdalo sa síce, že počas nadchádzajúcich týždňov vyzeral čoraz bledší a chudší, no všetko nasvedčovalo tomu, že zatiaľ nič neprezradil.

Kedykoľvek šli Harry, Ron a Hermiona popri dverách na treťom poschodí, ktoré viedli na zakázanú chodbu, priložili k nim ucho, aby sa presvedčili, či začujú Chlpáčikovo vrčanie. Snape sliedil po škole, zle naladený ako vždy, čo bol neklamný znak, že kameň je ešte v bezpečí. Keď Harry v týchto dňoch náhodou Quirrella stretol, zakaždým sa naňho povzbudzujúco usmial, a Ron zase vytrvalo presviedčal spolužiakov, aby sa Quirrellovi nesmiali, že sa zajakáva.

Hermiona však na rozdiel od nich nemyslela iba na kameň mudrcov. Začala kresliť tabuľky, do ktorých si značila presný časový harmonogram príprav na skúšky a všetky poznámky si zvýrazňovala farebnými ceruzkami.

„Hermiona, veď do skúšok je ešte času habadej!“

„Desať týždňov,“ odsekla Hermiona. „Pre Nicolasa Flamela to je asi toľko, čo pre nás sekunda.“

„Ale my nemáme šesťsto rokov,“ upozornil ju Ron. „A načo sa vlastne učíš, keď aj tak všetko vieš.“

„Vraj načo sa učím? Ja odpadnem! Vám zrejme nedošlo, že ak neurobíte skúšky, nepostúpite do druhého ročníka! Tie skúšky sú veľmi dôležité, mala som sa začať pripravovať už pred mesiacom, neviem, prečo som to toľko odkladala...“

Najhoršie bolo, že učitelia rozmýšľali presne tak ako Hermiona. Naváľali im toľko úloh, že veľkonočné sviatky si už zďaleka tak neužili ako tie vianočné. Ťažko mohol človek oddychovať, keď mu Hermiona pri uchu recitovala dvanásť využití dračej krvi, alebo si vedľa vás donekonečna precvičovala mávanie prútikom. Harry a Ron trávili teda väčšinu voľného času s ňou v knižnici, achkajúc a zívajúc sa snažili pokoriť tú horu úloh, čo dostávali.

„Toto si v živote nezapamätám,“ zrútil sa Ron raz popoludní, hodil o zem brko a túžobne sa zadíval cez okno knižnice. Vonku bol krásny deň, prvý po mnohých mesiacoch. Obloha bez mráčika, nezábudkovomodrá, a vo vzduchu bolo cítiť, že sa blíži leto.

Harry, ktorý práve v knižke Tisíc zázračných bylín a húb hľadal heslo ,Dictamnus albus‘, si ho nevšímal a zdvihol hlavu až vtedy, keď Ron prekvapený zvolal: „Hagrid! A čo ty tu, v knižnici?“

Hagrid sa prišuchtal k nim a ukrýval čosi za chrbtom. Na sebe mal svoj kabát z krtka a bol akýsi nesvoj.

„Prišiel som sa na vás mrknúť,“ povedal vyhýbavo, čo len zvýšilo ich zvedavosť. „Na čom práve pracujete?“ Odrazu sa tváril veľmi podozrievavo. „Dúfam, že Nicolasa Flamela ste už nechali plávať, hm?“

„Ale, o ňom už dávno všetko vieme,“ povedal Ron naoko ľahostajne. „A vieme aj, čo stráži to psisko, kameň mudrc...“

„Pssst!“ Hagrid sa rýchlo pozrel za seba, či nik nepočúva. „Čo tak hučíš, nemáš rozum?“

„No chceli by sme sa ťa ešte na pár vecí opýtať,“ ozval sa Harry, „kto alebo čo okrem Chlpáčika ešte...“

„PSSST!“ zahriakol ho opäť Hagrid. „Počujte – dojdite radšej ku mne, no netešte sa, že vám niečo poviem, a vôbec, prestaňte s tým, už ma štvete, študáci o tom nemajú čo vedieť. Potom bude na mňa, že som vám to...“

„Tak ahoj,“ prerušil ho Harry.

Hagrid sa odšuchtal von.

„Čo to mal za chrbtom?“ spýtala sa Hermiona zamyslene.

„Myslíte si, že to nejako súviselo s kameňom mudrcov?“

„Idem zistiť, v ktorom oddelení bol,“ vyhlásil Ron, ktorý už mal učenia plné zuby. Vrátil sa asi o minútu, v rukách niesol kopu kníh a hodil ich na stôl.

„Draky,“ zašepkal. „Hagrid si listoval v knihách o drakoch! Len sa pozrite: Druhy drakov vo Veľkej Británii a Írsku; Od vajíčka po peklo, Príručka chovateľa drakov.“

„Hagrid odjakživa túžil po drakovi, povedal mi to, keď sme sa po prvý raz stretli,“ povedal Harry.

„Ale naše zákony to nedovoľujú,“ poznamenal Ron. „Čarodejnícky dekrét z roku 1709 chov drakov zakazuje, to vie predsa každý. Keby sme v záhrade za domami chovali draky, muklovia by si nás veľmi rýchlo všimli – a navyše drak sa nedá skrotiť, a preto je veľmi nebezpečný. Mali by ste vidieť, aké popáleniny mal Charlie od divo žijúcich drakov v Rumunsku.“

„Ale veď v Británii divoké draky nie sú,“ podotkol Harry.

„Čoby neboli,“ vyviedol ho z omylu Ron. „Welšský zelený a hebridský čierny. Ministerstvo mágie má plné ruky práce, aby to utajilo, to ti teda poviem. Muklov, ktorí náhodou nejakého zahliadli, treba vždy začarovať, aby na to zabudli.“