Harry Potter a Kameň mudrcov

Na druhý deň dopoludnia na hodine obrany proti temným silám si Harry s Ronom zapisovali rôzne spôsoby ošetrenia rany po uhryznutí vlkolakom a zároveň sa bavili o tom, čo by robili oni, keby mali kameň mudrcov. Keď Ron povedal, že by si kúpil vlastný metlobalový tím, Harry si s hrôzou spomenul na Snapa a nadchádzajúci zápas.

„Budem hrať,“ oznámil Ronovi a Hermione. „Keby som nehral, Slizolinčania by si mysleli, že sa Snapa bojím. Veď ja im ukážem... však im zamrzne úsmev na perách, keď vyhráme.“

„Len aby sme ťa nemuseli zoškrabávať z ihriska,“ neodpustila si Hermiona.

Deň zápasu sa blížil a Harry bol čoraz nervóznejší, hoci to pred Ronom a Hermionou nedával najavo. Ani ostatným hráčom veru nebolo všetko jedno. Predsavzatie poraziť Slizolin bola síce pekná vec, to za posledných sedem rokov nedokázal nik, len či sa im to podarí, keď bude rozhodovať taký zaujatý rozhodca?

Harry nevedel, či si to náhodou nenamýšľa, no mal pocit, že kam sa pohne, tam natrafí na Snapa. Chvíľami dokonca uvažoval, či ho Snape nesleduje a nečaká na chvíľu, keď ho stretne samého. Vďaka Snapovi prežíval Harry na hodinách elixírov týždeň čo týždeň úplné muky. Čo ak sa medzičasom dovtípil, že vedia o kameni mudrcov? Odkiaľ by to však vedel? Harry mával občas taký čudný pocit, že Snape vie čítať myšlienky.

Harry vedel, že keď mu Hermiona s Ronom na druhý deň popoludní želali pred šatňami veľa šťastia, mysleli na to, že ho možno už nikdy viac neuvidia. A nebol to veru bohvieako príjemný pocit. Obliekal si chrabromilský habit, chystal si svoj Nimbus 2000 a nevnímal ani slovo z toho, čo im Wood hovoril.

Ron a Hermiona sa zatiaľ usadili v hľadisku vedľa Nevilla, ktorý nechápal, prečo sa tvária tak ustarostene a zúbožene a prečo si priniesli na zápas čarodejnícke prútiky. Harry nevedel o tom, že Ron s Hermionou si trénovali zaklínadlo ‚Zauzlené nohy‘. Prebrali ho od Malfoya, ktorý ho skúšal na Nevillovi, a boli rozhodnutí použiť ho na Snapa, keď sa im bude zdať, že chce Harrymu ublížiť.

„Nezabudni, povie sa to Locomotor mortis,“ prízvukovala Ronovi Hermiona, keď si strkal prútik do rukáva.

„Viem,“ odvrkol Ron. „Nepoučuj zase.“

Wood si v šatni vzal Harryho nabok.

„Nechcem ťa stresovať, Potter, ale nikdy sme nepotrebovali tak rýchlo chytiť ohnivú strelu ako dnes. Zápas sa musí skončiť skôr, než začne Snape príliš favorizovať Bifľomor.“

„V hľadisku je celá škola!“ zvolal Fred Weasley, keď vykukol z dverí. „Dokonca – moje nervy – je tu dokonca aj Dumbledore!“

Harrymu až tak srdce poskočilo od radosti.

„Dumbledore?“ zvolal a uháňal k dverám, aby sa o tom presvedčil na vlastné oči. Fred mal pravdu. Tá strieborná brada nemohla patriť nikomu inému.

Harry sa od samej radosti takmer rozosmial. Je v bezpečí. Snape sa neodváži ublížiť mu, veď vie, že Dumbledore sa pozerá.

Možno preto bol Snape taký nahnevaný, keď obe družstvá vypochodovali na ihrisko, ba všimol si to aj Ron.

„Snape sa v živote netváril tak kyslo,“ povedal Hermione. „Pozri – už hrajú. Au!“

Niekto ho buchol zozadu do hlavy. Malfoy.

„Ach, prepáč, Weasley, nezbadal som ťa.“ Malfoy sa škeril na Crabba a Goyla.

„Som zvedavý, ako dlho sa udrží Potter na metle tentoraz. Nechce sa niekto staviť? Čo povieš, Weasley?“

Ron neodpovedal; Snape práve odpískal penaltu v prospech Bifľomoru, pretože George Weasley ho trafil dorážačkou. Hermiona mala obe ruky na kolenách a z celej sily zatínala päste, nespúšťajúc pritom oči z Harryho, ktorý krúžil vo vzduchu ako jastrab a jastril, či nezbadá strelu.

„Vieš, ako sa vyberajú hráči do chrabromilského družstva?“ zakričal Malfoy, práve vo chvíli, keď Snape celkom bez príčiny odpískal druhý pokutový hod Pre Bifľomor. „Berú tam len tých najväčších chudákov. Je tam Potter, ten nemá rodičov, sú tam obaja Weasleyovci, tí nemajú peniaze – a ty by si tam mal byť tiež, Longbottom, lebo ti chýba mozog.“

Neville očervenel a obrátil sa na sedadle k Malfoyovi.

„Som hodný dvanástich takých, ako si ty,“ vyjachtal zo seba.

Malfoy, Crabbe a Goyle sa išli popučiť od smiechu, no Ron, ktorý sa bál odtrhnúť zrak od hry, povedal: „Ale si mu dal, Neville.“

„Počuj, Longbottom, kebyže je mozog zo zlata, si ešte chudobnejší ako Weasley, a to už je čo povedať.“

Ronove nervy boli už aj bez toho napäté až na prasknutie, tak hrozne sa o Harryho bál.

„Malfoy, varujem ťa – ešte slovo...“

„Ron!“ vykríkla odrazu Hermiona, „Harry...!“

„Čo? Kde?“

Harry sa odrazu nebezpečne vrhol nadol, až ľudia v hľadisku zhíkli a hneď nato začali tlieskať. Hermiona sa postavila, od nervozity si len-len že nenapchala obe päste do úst, a s hrôzou hľadela na Harryho, ktorý letel na zem ako guľa.

„Teš sa, Weasley, Potter zrejme zbadal na zemi nejaké peniaze,“ povedal Malfoy uštipačne.

Ron po ňom skočil. Kým sa Malfoy stihol spamätať, Ron sa naňho vrhol a zvalil ho na zem. Neville chvíľu váhal, potom však prekročil sedadlo, odhodlaný pomôcť.