Harry Potter a Kameň mudrcov

„Áno i nie,“ vysvetľoval Dumbledore pokojne. „Ukazuje nám iba naše najtajnejšie a najvrúcnejšie želania. Ty si nikdy nepoznal svoju rodinu, teraz ju vidíš okolo seba. Ronald Weasley, ktorý bol odjakživa v tieni niektorého zo svojich bratov, sa vidí, ako stojí celkom sám a je najlepší zo všetkých. Toto zrkadlo nám však neponúka ani múdrosť, ani pravdu. Mnohí ľudia v úžase nad tým, čo videli, strávili pred zrkadlom hrozne veľa času, niektorí sa z toho dokonca zbláznili a nevedeli napokon rozlíšiť, čo je skutočné a čo zrkadlový odraz.

Harry, dnes poputuje zrkadlo na nové miesto a ja ťa žiadam, aby si ho už nehľadal. Ak naň niekedy v budúcnosti natrafíš, budeš na to pripravený. Lipnúť na snoch a zabúdať žiť sa nevypláca, zapamätaj si to. A teraz si prehoď ten úžasný plášť a šup do postele.“

Harry vstal.

„Pán – profesor Dumbledore? Môžem sa vás niečo spýtať?“

„Práve si to urobil,“ usmial sa Dumbledore, „Ale môžeš sa spýtať ešte raz.“

„Čo vidíte v zrkadle vy?“

„Ja? Seba, ako držím pár teplých, vlnených ponožiek.“

Harry naňho nechápavo pozeral.

„Ponožiek nikdy nie je dosť,“ povedal Dumbledore. „Ďalšie Vianoce sú za nami a ja som zas nedostal ani jediné. Všetci mi dávajú len samé knihy.“

Keď Harry neskôr ležal v posteli, zišlo mu na um, že Dumbledore to zrejme nemyslel úplne vážne. No vzápätí, keď striasol Prašivca zo svojho vankúša, usúdil, že to, na čo sa ho pýtal, bolo zrejme až príliš dôverné.

13 Nicolas Flamel

Dumbledore presvedčil Harryho, aby po zrkadle z Erisedu viac nepátral, a tak neviditeľný plášť zostal až do konca vianočných prázdnin zložený na dne kufra. Harry hrozne túžil čo najrýchlejšie zabudnúť na to, čo v zrkadle videl, no nebolo to také jednoduché. Dokonca sa mu o tom snívalo. Stále znova a znova videl svojich rodičov, ako miznú v záblesku zelenej žiary a v ušiach počul prenikavý hlas a smiech.

„Vidíš, Dumbledore mal pravdu, ešte sa z toho zblázniš,“ poznamenal Ron, keď mu o tom Harry rozprával.

Hermiona, ktorá sa vrátila deň pred začiatkom druhého polroka, mala na to iný názor. Bola zhrozená, že Harry sa tri noci po sebe túlal po škole („Keby ťa tak chytil Filch!“), a zároveň sklamaná, že sa mu nepodarilo zistiť, kto je Nicolas Flamel.

Pomaly sa už vzdávali nádeje, že sa im v školskej knižnici podarí natrafiť na jeho meno, hoci Harry bol stále presvedčený, že ho niekde videl. Keď sa začala škola, trávili opäť všetky prestávky tak, že sa vždy desať minúť prehrabávali v knihách. Harry mal oveľa menej času ako Hermiona s Ronom, pretože musel chodiť na metlobalové tréningy.

Wood im dával zabrať ako nikdy predtým. Neodradil ho ani vytrvalý dážď, ktorý vystriedal sneženie. Weasleyovci sa sťažovali, že je ako posadnutý, no Harry dával za pravdu Woodovi. Ak vyhrajú nasledujúci zápas proti Bifľomoru, po prvýkrát za posledných sedem rokov predbehnú Slizolin. Harry túžil vyhrať a navyše, ak sa na tréningu poriadne vyšťavil, nemával také divoké sny.

Jedného dňa, keď trénovali v mimoriadne silnom daždi a samom blate, im Wood oznámil dosť zlú novinu. Práve sa nahneval na Weasleyovcov, ktorí sa púšťali na metlách strmhlav dolu, vrážali do seba a predstierali, že padajú.

„Prestaňte sa už konečne blázniť!“ kričal na nich. „Presne kvôli takýmto somarinám môžeme prehrať celý zápas! Rozhodca Snape využije každú príležitosť, aby nám strhol body!“

Tentoraz sa George Weasley skydol z metly naozaj.

„Snape bude rozhodovať?“ bľabotal s ústami plnými blata. „Veď doteraz nerozhodoval ani jediný metlobalový zápas. Dobre vie, že môžeme Slizolin predbehnúť, zaručene bude nadržať súperovi.“

Zvyšní hráči pristáli vedľa Georgea a tiež frflali.

„Ja za to nemôžem,“ povedal Wood. „Nezostáva nám nič iné, len hrať čisto a nedať Snapovi najmenšiu šancu, aby nás potrestal.“

To bolo síce veľmi pekné, Harry mal však pádne dôvody, prečo nechcel mať pri metlobale Snapa vo svojej blízkosti...

Po tréningu hráči ako vždy postávali v hlúčiku a debatovali, no Harry zamieril rovno do klubovne, kde Hermiona s Ronom hrali šach. Šach bolo to jediné, v čom Hermiona prehrávala, a Harry s Ronom usúdili, že jej takéto partičky len a len prospejú.

„Teraz ma nevyrušuj,“ upozornil ho Ron, keď si Harry sadal vedľa neho, „musím sa sústrediť...“ Kútikom oka si však všimol Harryho tvár. „Čo je s tebou? Vyzeráš hrozne.“

Harry im celkom potichu, aby to nik nepočul, povedal, že Snape sa z ničoho nič rozhodol, že bude rozhodovať metlobalový zápas.

„Tak nehraj,“ vyhlásila Hermiona rezolútne.

„Povedz, že si chorý,“ poznamenal Ron.

„Predstieraj, že si si zlomil nohu,“ radila mu Hermiona.

„Zlom si nohu naozaj,“ povedal Ron.

„To nemôžem,“ vzdychol si Harry. „Iného stíhača nemáme. Ak sa z toho vyzujem, Chrabromil nebude môcť nastúpiť.“

V tej chvíli vpadol do miestnosti ako vrece zemiakov Neville. Ako sa mu podarilo preliezť cez dieru v stene, to im bolo záhadou, lebo obe nohy mal akoby prilepené k sebe, a hneď pochopili, že sa stal obeťou zaklínadla ‚Zviazané nohy‘. Zrejme musel celú cestu do Chrabromilskej veže skákať ako zajac.