Harry Potter a Kameň mudrcov

Všetci okrem Hermiony sa začali smiať, tá hneď vyskočila a odčarovala ho. Nevillovi razom odskočili nohy od seba, a keď vstal, celý sa triasol.

„To ti kto urobil?“ opýtala sa Hermiona. Viedla ho k Harrymu a Ronovi, aby si sadol.

„Malfoy,“ odvetil Neville trasľavým hlasom. „Stretli sme sa pred knižnicou. Povedal mi, že hľadá niekoho, na kom by si to vyskúšal.“

„Choď za profesorkou McGonagallovou!“ povedala rázne Hermiona. „Povedz jej to!“

Neville pokrútil hlavou.

„Nechcem mať ešte väčšie problémy,“ zahundral.

„Musíš sa mu postaviť, Neville!“ poučoval ho Ron. „Je zvyknutý robiť ľuďom zle, to však neznamená, že mu to musíš trpieť a uľahčovať.“

„Nemusíte mi opakovať, že nie som dosť odvážny na to, aby som bol v Chrabromile, to mi povedal už Malfoy,“ hneval sa Neville.

Harry siahol do vrecka svojho habitu a vytiahol čokoládovú žabku, poslednú, čo mu zostala z balíčka, ktorý dostal od Hermiony na Vianoce. Podal ju Nevillovi, ktorý vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače.

„Si hodný dvanástich Malfoyov,“ poznamenal. „Rokfortský klobúk ťa vybral do Chrabromilu, je tak? A kde je Malfoy? V prašivom Slizoline.“

Neville si rozbalil žabku a na perách sa mu zjavil úsmev.

„Ďakujem, Harry... tuším si idem ľahnúť... Chce niekto kartičku, zbierate ich, nie?“

Keď Neville odišiel, Harry sa na tú kartičku pozrel.

„Zase Dumbledore,“ vzdychol si, „toho som mal ako prvého...“

Zarazil sa. V nemom úžase civel na opačnú stranu kartičky. Potom sa zadíval na Rona a Hermionu.

„Mám ho!“ zašepkal. „Našiel som Flamela! Hovoril som vám, že som to meno kdesi čítal, bolo to vo vlaku cestou sem – počúvajte: ‚preslávil sa tým, že v roku 1945 porazil zlého bosoráka Grindelwalda, opísal dvanásť možností využitia dračej krvi a so svojím spolupracovníkom Nicolasom Flamelom dospel k viacerým dôležitým objavom na poli alchýmie‘!“

Hermiona vyskočila na rovné nohy. Taká naradostená bola naposledy, keď dostala za domácu úlohu svoju prvú jednotku.

„Počkajte ma tu!“ zvolala a vyštartovala hore schodmi smerom k dievčenskému internátu. Harry s Ronom si sotva stačili vymeniť udivené pohľady a už sa prihnala späť. V rukách držala obrovskú knihu.

„Vonkoncom mi nenapadlo pozrieť sa sem,“ šepkala vzrušene. „Požičala som si to z knižnice pred niekoľkými týždňami ako ľahšie čítanie.“

„Ľahšie, vravíš?“ opýtal sa posmešne Ron, Hermiona mu však prikázala, aby bol ticho, že musí niečo nájsť, prehadzovala strany ako zmyslov zbavená a stále si čosi hundrala.

Napokon našla, čo chcela.

„Vedela som to! Ja som to vedela!“

„Už môžeme hovoriť?“ opýtal sa Ron namrzene. Hermiona mu nevenovala pozornosť.

„Nicolas Flamel,“ šepkala vzrušene, „je doposiaľ jediný, komu sa podarilo vyrobiť kameň mudrcov!“

Hermionina správa sa však nestretla s primeraným ohlasom.

„Čo vyrobil?“ nechápal Harry, ani Ron.

„Ja sa z vás zbláznim, vy dvaja fakt vôbec nečítate? Aha. Tu to je – pozrite sa.“

Strčila im knihu pod nos a oni čítali:

Alchýmia sa už od nepamäti zaoberala myšlienkou vyrobiť kameň mudrcov, látku, ktorá má neuveriteľnú moc. Kameň mudrcov dokáže premeniť akýkoľvek kov na zlato. Jeho produktom je tiež elixír života, nápoj, po ktorom sa človek stane nesmrteľným. Za posledných niekoľko storočí sa objavilo viacero zaručených správ o existencii kameňa mudrcov, no v súčasnosti je za jediného jeho tvorcu považovaný Nicolas Flamel, uznávaný alchymista a vášnivý milovník opery.

Pán Flamel, ktorý minulý rok oslávil 665-te narodeniny, žije v ústraní v grófstve Devon so svojou ženou Perenellou (658).

„No, čo poviete?“ spýtala sa ich Hermiona, keď dočítali. „To psisko určite stráži Flamelov kameň mudrcov! Stavím sa, že Flamel poprosil Dumbledora, svojho priateľa, aby mu ho postrážil, ten vedel, že ho chce niekto ukradnúť, a preto ho preniesol z Gringottbanky sem!“

„Kameň, ktorý dokáže vyrobiť zlato a zaručí nesmrteľnosť...“ šepkal Harry neveriacky. „Nečudo, že má naň Snape zálusk! Kto by takú vecičku nechcel.“

„A nečudo, že sme Flamela nenašli v Štúdii o súčasnom vývoji čarodejníctva,“ podotkol Ron. „Má 665 rokov, takže už nie je z tých najsúčasnejších, je tak?“