Harry Potter a Kameň mudrcov

„Dám na to krk, že si nabudúce dobre rozmyslíte, či porušíte školský poriadok, alebo nie,“ povedal škodoradostne. „Veru tak... tvrdá práca a bolesť sú tými najlepšími učiteľmi, teda aspoň podľa mňa... koľká škoda, že stredoveké tresty pomaly vymierajú... keby ste viseli niekoľko dní zo stropu za zápästia, inak reťaze mám ešte stále u seba v dielni, udržujem ich naolejované pre prípad, že by ich bolo opäť treba... Tak, poďte za mnou a nech vám ani na um nezíde ujsť, to by ste si len priťažili.“

Kráčali po tmavom pozemku. Neville neustále fikal. Harry v duchu zvažoval, ako ich potrestajú. Musí to byť naozaj hrozný trest, keď je Filch taký veselý.

Mesiac bol velikánsky, no keďže sa popred neho neprestajne preháňali ťažké mraky, každú chvíľu ich obklopila tma ako v hrobe. Pred nimi svietili okná Hagridovej chatrče. Vtom začuli, ako niekto volá.

„Ste to vy, Filch?! Pohnite sa, nech sa do toho môžeme pustiť!“ Harrymu poskočilo srdce od radosti; ak pôjde s nimi Hagrid, nebude to také zlé. Úľava na jeho tvári bola zrejme očividná, pretože Filch poznamenal: „Ak si myslíte, že si s tým somárom bradatým budete užívať, tak ste na omyle. Nezabúdajte, že idete do Zakázaného lesa a som presvedčený, že živí odtiaľ nevyjdete.“

Pri tých slovách sa z Nevilla vydral slabý vzdych a Malfoy zostal stáť ako zarezaný.

„Do lesa?“ opýtal sa a jeho hlas veru neznel tak sebaisto ako inokedy. „Tam predsa v noci ísť nemôžeme – sú tam všelijaké príšery – a vlkolaky, vraveli mi to.“

Neville sa zakvačil do Harryho rukáva a vydával pazvuky, ako keby sa dusil.

„To je váš problém, nie?“ povedal Filch a hlas mu od škodoradosti až tak preskakoval. „Na vlkolakov ste mali myslieť vtedy, keď ste robili, čo ste nemali, nemám pravdu?“

Z tmy sa vynoril Hagrid a kráčal im naproti s Tesákom pri nohe. Na pleci mal obrovskú kušu a tuľajku so šípmi.

„No dosť, že ste došli,“ prskal. „Tvrdnem tu už pol hodiny. Harry, Hermiona, všetko okej?“

„Až taký milý k nim byť nemusíte, Hagrid,“ poznamenal ľadovým hlasom Filch, „sú tu preto, aby si odpykali trest, na to nezabúdajte.“

„A preto idete jak slimáci?“ zamračil sa Hagrid na Filcha. „Určite ste im čistili žalúdky, čo? Na to tu nie ste. Svoje ste urobili, teraz si ich beriem ja.“

„Na úsvite po nich prídem,“ povedal Filch, „teda po to, čo z nich ostane,“ dodal škodoradostne, zvrtol sa, vykročil smerom k hradu a jeho lampáš sa pomaly vzďaľoval do tmy.

Malfoy sa otočil k Hagridovi.

„Ja do toho lesa nejdem,“ vyhlásil a Harry sa potešil, keď postrehol v jeho hlase náznak paniky.

„Ak nechceš z Rokfortu vyletieť, tak pôjdeš,“ povedal Hagrid neľútostne. „Robil si hovadiny, teraz musíš pykať.“

„Nebudem robiť niečo, čo majú robiť sluhovia. Myslel som si, že budeme čosi odpisovať, alebo niečo také, keby môj tatko vedel, kam mám ísť, určite by...“

„...tu je to už raz tak,“ zavrčal Hagrid. „On by chcel odpisovať! A to je na čo dobré? Buď bude z teba osoh, alebo choď kade ľahšie. Ak si myslíš, že tvoj tatko bude od radosti skákať, že ťa vyrazili, tak migaj do hradu a zbaľ sa. Tak bež!“

Malfoy sa ani nepohol. Vrhol na Hagrida zúrivý pohľad, no potom sklopil zrak.

„Fajn,“ pokračoval Hagrid, „takže, nastražte uši, lebo to, čo budeme robiť dnes v noci, je nebezpečné jak šlak a nechcem, aby ste prišli k úrazu. Poďte ždibec za mnou.“

Doviedol ich celkom na kraj lesa. Zdvihol lampáš vysoko pred seba a ukázal na úzky, kľukatý chodníček, ktorý sa strácal medzi hustými tmavými stromami. Všetci upierali pohľady do lesa a nočný vánok im strapatil vlasy.

„Hentam,“ ukázal Hagrid, „vidíte to lesklé na zemi? To strieborné? To je krv jednorožca. V tom lese je jednorožec, ktorého dáky chmuľo škaredo zranil. Je to už druhý tento týždeň. Minulú stredu som našiel jedného, čo bol už mŕtvy. Skúsime toho úbožiaka nájsť. Možno mu ešte bude pomoci.“

„A čo ak to, čo zranilo jednorožca, nájde aj nás?“ opýtal sa Malfoy, ktorému sa nedarilo ukryť strach.

„Ak ste so mnou alebo s Tesákom, nič živé v tomto lese vám neublíži,“ povedal Hagrid. „No choďte len po chodníku. Rozdelím vás na dve grupy, každá pôjde opačným smerom. Všade je plno krvi, chudáčisko, musí hrozne trpieť.“

„Chcem Tesáka,“ povedal Malfoy rýchlo a hľadel na Tesákove veľké zuby.

„Ako myslíš, no varujem ťa, je to strachopud,“ povedal mu Hagrid. „Takže ja, Harry a Hermiona pôjdeme týmto smerom a Draco s Nevillom a Tesákom hentým. Keď niekto z vás uvidí jednorožca, vypustí do luftu zelenú rachetlu, dobre? Vyberte si prútiky a vyskúšajte si to – takto – ak bude niekto potrebovať pomoc, vyšle červenú rachetlu, a ostatní ho pôjdu hľadať – takže, dávajte si bacha, žiadne vylomeniny – ideme.“

Les bol čierny a tichý. Po chvíli dorazili na rázcestie, Harry, Hermiona a Hagrid vykročili po ľavom chodníku, zatiaľ čo Malfoy, Neville a Tesák sa pustili tým pravým.

Kráčali mlčky s očami upretými na zem. Z času na čas sa pomedzi konáre stromov nad ich hlavami predral mesačný lúč a dopadol na striebristomodrú krvavú škvrnu na napadanom lístí.

Harry si všimol, že Hagrid sa tvári ustarostene.