Harry Potter a Kameň mudrcov

„To preto, lebo zabiť jednorožca sa považuje za čosi hrozne ohavné,“ povedal Firenze. „Také niečo môže spáchať len ten, kto nemá čo stratiť, no môže všetko získať. Krv jednorožca ťa udrží pri živote, aj keď máš smrť na jazyku. No vieš za akú cenu? Aby si zachránil seba, musíš zabiť niečo čisté a bezbranné a od chvíle, čo sa tvoje pery dotknú krvi, budeš žiť polovičatý, prekliaty život.“

Harry uprene hľadel na temeno Firenzovej hlavy, na ktorom sa v mesačnom svite trblietali striebristé fliačky.

„Kto len môže byť taký strašne zúfalý?“ rozmýšľal nahlas. „Ak má byť človek naveky prekliaty, potom je lepšie zvoliť smrť, nie?“

„To áno,“ súhlasil s ním Firenze, „no nie v prípade, keď chceš zostať nažive iba dovtedy, kým sa nenapiješ niečoho iného – niečoho, čo ti dá obrovskú silu a moc – niečoho, čo ti zaručí nesmrteľnosť. Pán Potter, vieš ty, čo je v tejto chvíli ukryté vo vašej škole?“

„Kameň mudrcov! No, jasné – elixír života! Ale nechápem, kto...“

„Nespomenieš si na nikoho, kto dlhé roky čaká na to, aby sa vrátil k moci, kto tak vytrvalo lipne na živote a čaká na svoju príležitosť?“

Harry mal odrazu pocit, akoby mu srdce zovrela akási železná päsť. Na pozadí šumiaceho lístia sa mu opäť vybavili Hagridove slová: „Niektorí vravia, že zomrel. Ja hovorím, somarina. Pochybujem, že v ňom zostalo toľko ľudskosti, aby zomrel.“

„Ty si myslíš,“ povedal Harry zachrípnutým hlasom, „že to bol Vol...?“

„Harry! Harry, nie si zranený?“

Po chodníčku sa k nim hnala Hermiona a za ňou fučal Hagrid.

„Nič mi nie je,“ povedal Harry, ktorý si vôbec neuvedomoval, čo hovorí. „Ten jednorožec je mŕtvy, leží tamto vzadu na čistinke.“

„Tu ťa zložím,“ zašepkal Firenze chvíľu po tom, ako sa Hagrid rozbehol za jednorožcom, „tu si v bezpečí.“

Harry sa mu zošuchol z chrbta.

„Veľa šťastia, Harry Potter,“ zaželal mu Firenze. „Pri čítaní z planét sa môžeme i zmýliť, aj keď sme kentauri. A toto bol zrejme jeden z tých prípadov.“

Otočil sa, odklusal späť do hlbokého lesa a nechal roztraseného Harryho tam.

Ron ich zatiaľ čakal v tmavej klubovni a zaspal. Harry ním zatriasol práve vo chvíli, keď zo sna vykrikoval čosi o nejakom metlobalovom faule. Potom mu aj s Hermionou vyrozprávali, čo sa stalo v lese, a Ron bol v priebehu pár sekúnd čulý ako rybička.

Harry nemohol obsedieť. Prechádzal sa pred kozubom sem a ta. Ešte stále sa triasol. „Snape chce ten kameň pre Voldemorta... a Voldemort čaká v lese... a my sme si po celý čas mysleli, že Snape ho chce preto, lebo túži byť bohatý...“

„Okamžite prestaň hovoriť jeho meno,“ zašepkal Ron zdesene, akoby ich Voldemort mohol počuť.

Harry ho však nevnímal.

„Firenze ma zachránil, ale nemal to robiť... Bane sa hrozne hneval... tvrdil, že tým zasahuje do vecí, ktoré predpovedali planéty... tie zrejme ukázali, že Voldemort sa chce vrátiť... Asi to tak stojí vo hviezdach.“

„Ak neprestaneš hovoriť to meno...“ zasyčal Ron.

„Takže teraz mi nezostáva nič iné, len čakať, kedy sa Snape pokúsi ukradnúť ten kameň,“ pokračoval Harry horúčkovito, „napokon sem Voldemort príde a bude som mnou koniec... Dúfam, že potom bude Bane spokojný.“

Hermiona sa síce tvárila zhrozene, no mala pre Harryho slová útechy.

„Harry, všetci vravia, že jediný, koho sa Veď-Vieš-Kto bál, je Dumbledore. Ak je Dumbledore nablízku, Veď-Vieš-Kto sa ťa ani nedotkne. A okrem toho, kto vraví, že kentauri musia mať pravdu? To, čo si o nich hovoril, mi pripadá skôr ako veštenie a profesorka McGonagallová tvrdí, že je to veľmi nespoľahlivé odvetvie mágie.“

Kým sa rozprávali, vonku začalo svitať. Do postele si líhali unavení a zachrípnutí. Nočným prekvapeniam však ešte nebol koniec.

Keď Harry odhrnul prikrývku, našiel pod ňou poskladaný neviditeľný plášť. Pri ňom bol lístok:

Pre každý prípad.

16 Pod padacími dvierkami

V priebehu nasledujúcich rokov Harry len ťažko vedel pochopiť, ako sa mu podarilo urobiť skúšky, keď stále musel myslieť na to, že každú chvíľu sa môže vo dverách objaviť Voldemort. Dni sa pomaly vliekli a nebolo pochýb o tom, že Chlpáčik je za zamknutými dverami stále nažive.

Bolo neznesiteľne sparno a vo veľkej učebni, v ktorej sa konali písomky, sa takmer nedalo vydržať. Každý dostal úplne nové brko, špeciálne začarované proti podvádzaniu.

Potom nasledovali ústne skúšky. Profesor Flitwick ich volal po jednom do triedy a pozorne sledoval, či sa im podarí začarovať ananás tak, aby stepoval po lavici. U profesorky McGonagallovej mali premeniť myš na tabatierku – v prípade, že bola tabatierka neobyčajne pekná, body pridala, no ak mala napríklad fúzy, naopak, strhla. Snape ich nesmierne znervózňoval, pretože im stál za chrbtom, keď sa snažili spomenúť si, ako sa pripravuje elixír proti zábudlivosti.