Harry Potter a Kameň mudrcov

„Prestaň, dobre?“ hnevala sa Hermiona, no súhlasila a odišla pred zborovňu.

„A my pôjdeme k chodbe na treťom poschodí,“ povedal Harry Ronovi. „Poď.“

No tento plán im nevyšiel. Ešte ani poriadne nedorazili k dverám oddeľujúcim Chlpáčika od zvyšku školy, keď sa pred nimi opäť objavila profesorka McGonagallová a tentoraz jej naozaj došla trpezlivosť.

„Vy si skutočne myslíte, že si s vami neporadím?!“ zahrmela. „Okamžite s tými hlúposťami prestaňte! Ak sa dozviem, že ste sa tu opäť potulovali, strhnem Chrabromilu ďalších päťdesiat bodov! Áno, Weasley, svojej vlastnej fakulte!“

Harry s Ronom sa vrátili do klubovne. Harry práve povedal, „aspoň že Hermiona má Snapa pod kontrolou,“ keď sa podobizeň s Tučnou paňou odsunula a vošla Hermiona.

„Mrzí ma to, Harry,“ nariekala. „Snape vyšiel von a spýtal sa ma, čo tam robím, povedala som, že čakám na profesora Flitwicka, Snape mi ho zavolal, a potom sa kamsi stratil.“

„Tak, to by sme mali,“ vyhlásil Harry.

Ron s Hermionou z neho nespúšťali zrak. Bol bledý a oči sa mu leskli.

„Dnes v noci tam pôjdem a pokúsim sa dostať ku kameňu skôr ako on.“

„Ty si sa zbláznil!“ skríkol Ron.

„To nesmieš!“ zvolala Hermiona. „Po tom, čo nám povedala McGonagallová so Snapom? Veď ťa vyrazia!“

„NO A ČO?!“ skríkol Harry. „Vy to naozaj nechápete? Ak sa Snape zmocní kameňa, Voldemort sa vráti! Nepočuli ste, čo robil, keď sa pokúšal dostať vtedy k moci? Potom už nebude existovať nijaký Rokfort, z ktorého by ma vyhodili! Zrovná ho so zemou, alebo z neho urobí školu čiernej mágie! Čo tam po nejakých strhnutých bodoch! Myslíte si, že ak Chrabromil vyhrá školský pohár, tak Voldemort nechá vás a vaše rodiny na pokoji? Ak ma chytia skôr, ako sa zmocním kameňa, pošlú ma späť k Dursleyovcom a budem čakať tam, kedy si po mňa Voldemort príde, možno si požijem o dáky ten deň-dva dlhšie, no ja sa k temným silám nikdy nepridám! Dnes v noci prejdem padacími dvierkami a môžete si vravieť, čo chcete, nezabránite mi v tom! Voldemort mi zabil rodičov, zabudli ste?“

Hľadel na oboch upretým pohľadom.

„Máš pravdu, Harry,“ povedala Hermiona potichu.

„Vezmem si neviditeľný plášť,“ oznámil im. „Ako dobre, že som ho dostal späť.“

„Ale zakryje nás všetkých troch?“ opýtal sa Ron.

„Ako to – všetkých troch?“

„Prosím ťa, hádam si nemyslíš, že ťa necháme ísť samého?“

„Jasné, že nenecháme,“ dodala Hermiona rozhodne. „Ako sa chceš dostať ku kameňu bez nás? Radšej sa idem mrknúť do kníh, či tam nenájdem niečo, čo by sa nám mohlo zísť...“

„Ale ak nás chytia, vyhodia aj vás.“

„To ťažko,“ povedala Hermiona a zatvárila sa záhadne. „Flitwick mi prezradil, že som jeho skúšku urobila na stodvanásť percent. Naozaj si nemôžu dovoliť vyhodiť ma.“

Po večeri sedeli všetci traja v klubovni bokom od ostatných a bojovali s nervozitou. Nikto ich neotravoval, s Harrym sa predsa nik z Chrabromilu nebavil. Dnes večer mu to po prvý raz neprekážalo. Hermiona si prelistovala všetky svoje poznámky v nádeji, že natrafí na kúzlo, ktoré budú musieť použiť. Harry s Ronom toho veľa nenahovorili. Obaja premýšľali nad tým, čo ich čaká.

Ich spolužiaci pomaly odchádzali spať a miestnosť sa postupne vyprázdňovala.

„Radšej už choď po ten plášť,“ pošepol Harrymu Ron, keď konečne odišiel, zívajúc a preťahujúc sa, aj Lee Jordan. Harry vybehol hore do tmavej izby. Zobral plášť a pohľad mu padol na flautu, ktorú dostal od Hagrida na Vianoce. Strčil si ju do vrecka, môžu ju použiť na Chlpáčika – nebolo mu totiž dvakrát do spevu.

Potom zbehol späť do klubovne.

„Radšej si ho oblečme už tu, aby sme mali istotu, že nás zakryje všetkých troch – ak Filch zbadá niekoho nohu, ako sa len tak sama potuluje po chodbe...“

„Kam idete?“ prekvapil ich hlas z rohu miestnosti. Spoza kresla sa vynoril Neville, v rukách zvieral Gertrúdu, svoju ropuchu, ktorá sa tvárila, akoby mu opäť chcela ujsť.

„Ale nič, Neville, nič,“ zahováral Harry a rýchlo skryl plášť za chrbát.

Neville hľadel na ich previnilé tváre.

„Vy zase chcete ísť preč,“ povedal.

„Nie, nie, nie,“ zapierala Hermiona. „Nikam nejdeme. Prečo si už nejdeš ľahnúť, Neville?“

Harry sa pozrel na vysoké stojacie hodiny pri dverách. Už nemôžu strácať čas, možno práve v tejto chvíli sa Snapovi podarilo uspať hudbou Chlpáčika.

„Nemôžete ísť preč,“ povedal Neville, „znova vás chytia. A Chrabromil bude mať opäť problémy.“

„Nerozumieš tomu,“ snažil sa mu vysvetliť Harry, „toto je naozaj veľmi dôležité.“

No Neville sa rozhodol na zúfalý krok.

„Nepustím vás,“ povedal a rýchlo zatarasil otvor v stene zakrytý obrazom. „Ja – ja vám v tom zabránim!“

„Neville!“ vybuchol Ron. „Okamžite odstúp od toho obrazu a prestaň sa správať ako pako...“

„Nehovor mi pako!“ naježil sa Neville. „Nedovolím, aby ste znova porušili školský poriadok! Vy sami ste mi vraveli, že sa mám ľuďom postaviť, keď som v práve!“

„Áno, ale nie nám,“ povedal Ron podráždene. „Neville, nevieš, čo robíš.“

Harry urobil krok vpred a Neville v tej chvíli pustil ropuchu, ktorá v mihu odskákala nevedno kam.

„Tak poď, udri ma!“ vyzval ho Neville a zaťal päste. „Som pripravený!“

Harry sa obrátil na Hermionu.