Harry Potter a Ohnivá čaša

„Týždeň,“ odvetil chladný hlas. „Možno i dlhšie. Je to tu celkom pohodlné a môj plán zatiaľ nemôžeme uskutočniť. Bolo by nerozumné rozbehnúť ho skôr, ako sa skončí Svetový pohár v metlobale.“

Frank si strčil do ucha zdeformovaný prst a pokrútil ním. Nadbytočný ušný maz zrejme spôsobil, že začul „metlobal“, ale veď také slovo neexistuje.

„Svetový pohár v metlobale, pane?“ spýtal sa Červochvost. Frank si zapichol prst ešte hlbšie do ucha. „Prepáčte mi, ale... nerozumiem... prečo musíme čakať, kým skončí Svetový pohár?“

„Preto, ty hlupák, lebo práve v tejto chvíli prúdia do našej krajiny čarodejníci z celého sveta a všetci mudrlanti z Ministerstva mágie sú v pozore a sliedia, či neodhalia náznak nejakej nezvyčajnej aktivity, a viacnásobne si preverujú totožnosť ľudí. Budú úplne posadnutí bezpečnostnými opatreniami, len aby si muklovia niečo nevšimli. Takže počkáme.“

Frank sa už ani nepokúšal čistiť si ucho. Celkom zreteľne zachytil slová „ministerstvo mágie“, „čarodejníci“ a „muklovia“. Bolo mu jasné, že každý z týchto výrazov znamená niečo tajné a on poznal iba dve skupiny ľudí, ktorí hovorili v šifrách: špióni a zločinci. Ešte mocnejšie zovrel svoju palicu a opäť nastražil uši.

„Vaše lordstvo je teda definitívne rozhodnuté?“ opýtal sa Červochvost potichu.

„Samozrejme, Červochvost.“ Z chladného hlasu zaznievala hrozba.

Chvíľu bolo ticho – a potom sa ozval Červochvost, slová sa z neho valili, akoby sa usiloval čo najrýchlejšie povedať, čo chce, kým stratí odvahu.

„Môžeme to predsa urobiť aj bez Harryho Pottera, môj pane.“

Opäť sa rozhostilo ticho, tentoraz o niečo dlhšie, a potom druhý hlas potichu vydýchol:

„Bez Harryho Pottera? Aha...“

„Môj pane, nehovorím to preto, že by som sa oňho bál!“ prehovoril Červochvost piskľavým hlasom. „Na tom chlapčiskovi mi vôbec nezáleží, ani najmenej! Ja len že, keby sme použili inú čarodejnicu alebo čarodejníka – hocijakého čarodejníka – celé by sme to mohli urobiť oveľa rýchlejšie! Keby ste mi dovolili, aby som vás na nejaký čas opustil... veď viete, že sa môžem veľmi rýchlo premeniť... o dva dni by som mohol byť tu aj s vhodnou osobou...“

„Mohol by som použiť iného čarodejníka,“ povedal chladný hlas pokojne, „to máš pravdu...“

„Môj pane, bolo by to rozumnejšie,“ prerušil ho Červochvost a v jeho hlase bolo cítiť úľavu. „Dostať Harryho Pottera bude ťažké, veľmi dobre ho chránia...“

„A preto si sa rozhodol nájsť mi za neho náhradu? Mám pocit, že ťa starostlivosť o mňa už unavuje, čo povieš, Červochvost? Neznamená tvoj návrh, aby som sa vzdal tohoto plánu, že chceš odo mňa utiecť?“

„Môj pane! Ja... nechcem od vás utiecť, to naozaj nie...“

„Mňa neoklameš!“ zasyčal druhý hlas. „Viem, na čo myslíš, Červochvost! Oľutoval si, že si sa ku mne vrátil. Hnusíš sa mi. Vidím, ako sa strhávaš pri pohľade na mňa, cítim, ako ťa striasa od odporu, keď sa ma dotýkaš...“

„Nie! Moja oddanosť, Vaše lordstvo...“

„Tvoja oddanosť je iba zbabelosť. Nebol by si tu, keby si mal kam ísť. Ako mám bez teba prežiť, keď potrebujem každých pár hodín kŕmiť? Kto bude dojiť Nagini?“

„Ale vyzeráte oveľa silnejší, pane môj.“

„Klamár,“ šepol druhý hlas. „Vôbec nie som silnejší, a keby som zostal pár dní osamote, prišiel by som aj o tú trošku síl, čo som nabral pri tvojej nešikovnej opatere. Ticho!“

Červochvost, ktorý čosi nezrozumiteľne bľabotal, okamžite stíchol. Niekoľko sekúnd počul Frank iba praskanie ohňa. Potom opäť prehovoril ten druhý muž a jeho šepot pripomínal syčanie.

„Už som ti raz povedal, že mám svoje dôvody, prečo chcem použiť toho chlapca a nikoho iného. Čakal som trinásť rokov. Na pár ďalších mesiacoch už nezáleží. A pokiaľ ide o to, ako dobre to chlapčisko strážia, myslím, že môj plán vyjde. Od teba, Červochvost, chcem len to, aby si v sebe našiel trochu odvahy – ak len nechceš pocítiť nekonečný hnev lorda Voldemorta...“

„Pane, musím vám niečo povedať!“ vykríkol Červochvost a v jeho hlase bolo cítiť hrôzu. „Rozmýšľal som nad tým plánom celú cestu... Záhadné zmiznutie Berty Jorkinsovej, môj pane, nezostane dlho utajené a ak budeme pokračovať, ak zavraždím...“

„Ak?“ zasipel druhý hlas. „Ak? Ak sa budeš držať môjho plánu, Červochvost, ministerstvo sa nikdy nedozvie, že zomrel aj niekto iný. Urobíš to v tichosti, bez zbytočného rozruchu; želal by som si, aby som to mohol urobiť sám, no v mojom súčasnom stave... No tak, Červochvost, už len jedna smrť a cestička k Harrymu Potterovi je voľná. Nechcem predsa od teba, aby si to urobil sám. Vtedy už bude pri nás aj môj verný služobník...“

„Ja som váš verný služobník,“ ohradil sa Červochvost trochu urazene.

„Červochvost, potrebujem niekoho, komu to myslí, niekoho, kto mi bol stále hlboko oddaný, a ty, žiaľ, nespĺňaš ani jednu z týchto podmienok.“

„Našiel som vás,“ prehovoril Červochvost, tentoraz naozaj urazene. „Ja som bol ten, kto vás našiel. Priviedol som vám Bertu Jorkinsovú.“