Harry Potter a Polovičný princ

„Dumbledora niet,“ šepkal pán Weasley, no pani Weasleyová mala oči iba pre svojho najstaršieho syna, začala vzlykať a slzy jej padali na dokaličenú Billovu tvár.

„Vôbec nezáleží na tom, ako vyzerá… to nie je také dôležité… ale bol to taký krásny chlapec… vždy bol krásny… a mal sa… mal sa ženiť!“

„A čo tým chcete povedať?“ odrazu zvolala Fleur nahlas. „Čo tým chcete povedať, že sa mal ženiť?“

Pani Weasleyová zdvihla uslzenú tvár a tvárila sa prekvapene.

„No… len že…“

„Myslíte si, že Bill sa uš so mnou nebude chcieť ošeniť?“ spytovala sa Fleur. „Myslíte si, že prhe tie uchrysnutia ma uš nebude milovať?“

„Nie, to som nechcela…“

„Lebo on bude!“ Fleur sa vystrela v celej svojej výške a dlhé strieborné vlasy si prehodila dozadu. „Na to jeden vlkolak nestačí, aby ma Bill prhestal milovať!“

„No áno, tým som si istá,“ upokojovala ju pani Weasleyová, „ale myslela som… že možno, keď… keď…“

„Mysleli ste si, že ja sa nebudem chcieť zaňho vydať? Alebo ste možno v to dúfali?“ spýtala sa Fleur a nozdry sa jej chveli. „Mne je jedno, ako vyzerhá. Ja som pekná aj za obidvoch, myslím! A všetky tie jazvy dokazujú, že môj manžel je statočný! A urhobím to ja!“ dodala energicky, odtisla pani Weasleyovú a vytrhla jej masť.

Pani Weasleyová sa oprela o manžela a zvedavo sledovala, ako Fleur natiera Billove rany. Nikto nevravel nič. Harry sa neodvažoval pohnúť. Ako všetci ostatní aj on čakal na výbuch.

„Naša pratetuška Muriel,“ povedala pani Weasleyová po dlhej pauze, „má krásny diadém – vyrobili ho raráškovia – a určite ju presvedčím, aby ti ho požičala na svadbu. Vieš, má Billa veľmi rada a v tvojich vlasoch by vyzeral krásne.“

„Ďakujem,“ poďakovala Fleur meravo. „Urhčite to bude krhásne.“

A vtom – Harry ani nevedel, ako sa to stalo – sa obe ženy rozplakali a objímali. Úplne zmätený, mysliac si, že sa celý svet zbláznil, sa otočil. Ron sa tváril rovnako ohromene, ako sa Harry cítil. A Ginny s Hermionou si vymieňali prekvapené pohľady.

„Vidíš!“ ozval sa napätý hlas. Tonksová sa mračila na Lupina. „Ona si ho chce aj tak vziať, aj keď bol uhryznutý! Jej je to jedno!“

„To je iné,“ odpovedal Lupin, sotva pohybujúc perami, a odrazu znervóznel. „Bill nebude úplný vlkolak. Sú to dva celkom odlišné prípady…“

„Ale aj mne je to jedno, je mi to jedno!“ hovorila Tonksová, chytila Lupina vpredu za habit a triasla ním. „Povedala som ti to miliónkrát…“

A Harrymu odrazu bolo všetko jasné – význam Tonksovej Patronusa, myšacia farba jej vlasov, dôvod, prečo pribehla hľadať Dumbledora, keď sa dopočula, že Greyback niekoho napadol. Tonksová sa nezaľúbila do Siriusa…

„A ja som miliónkrát hovoril tebe,“ povedal Lupin a odmietal pozrieť sa jej do očí, „že som pre teba pristarý, príliš chudobný… nebezpečný…“

„Nehovorila som ti, Remus, že sa v tomto smere správaš absurdne?“ ozvala sa pani Weasleyová ponad Fleurino plece, pričom ju hladkala po chrbte.

„Nesprávam sa absurdne,“ pevne tvrdil Lupin. „Tonksová si zasluhuje niekoho mladého a zdravého.“

„Ale ona chce teba,“ usmiala sa pani Weasleyová, „a koniec koncov, Remus, nie všetci mladí a zdraví muži musia takí aj zostať.“ Smutne ukázala na svojho syna, ktorý ležal medzi nimi.

„Teraz… nie je vhodná chvíľa to rozoberať,“ povedal Lupin, vyhýbal sa pozrieť niekomu do očí a zmätene sa obzeral. „Dumbledore je mŕtvy…“

„Dumbledore by sa tešil ešte väčšmi než ktokoľvek iný, že na svete je o trochu viac lásky,“ tvrdila profesorka McGonagallová, práve keď sa znova otvorili nemocničné dvere a vošiel Hagrid.

Ten kúsok tváre, čo mu nezakrývali vlasy či brada, mal mokrý a napuchnutý, otriasal sa plačom a v ruke držal velikánsku fľakatú vreckovku.

„Uro… urobil som to, pani profesorka,“ zadúšal sa. „Pre… preniesol som ho. Profesorka Sproutová zahnala decká do postelí. Profesor Flitwick leží, ale povedal, že friško bude zase v poriadku, a profesor Slughorn dal vedieť na ministerstvo.“

„Ďakujem, Hagrid,“ profesorka McGonagallová hneď vstala a otočila sa ku skupinke pri Billovej posteli. „Keď prídu z ministerstva, musím sa s nimi stretnúť. Hagrid, povedz, prosím ťa, vedúcim fakúlt – Slughorn môže zastupovať Slizolin – že sa chcem s nimi ihneď stretnúť v mojej pracovni. A bola by som rada, keby si prišiel aj ty.“

Hagrid prikývol, otočil sa a vyšiel z miestnosti. Profesorka pozrela na Harryho.

„Predtým, než sa stretnem s nimi, chcela by som sa rýchlo porozprávať s tebou, Harry. Keby si, prosím ťa, išiel so mnou…“

Harry vstal a zašepkal Ronovi, Hermione a Ginny: „O chvíľku prídem,“ a nasledoval profesorku McGonagallovú Chodby vonku boli prázdne a bolo počuť iba vzdialenú fénixovu pieseň. Až po chvíli si Harry uvedomil, že nejdú do pracovne profesorky McGonagallovej, ale do Dumbledorovej, a ďalšiu chvíľu mu trvalo, kým si spomenul, že vlastne ona je zástupkyňa riaditeľa… a teraz zrejme riaditeľka… takže miestnosť za kamennou obludou je teraz jej…