Harry Potter a Polovičný princ

„Dobre,“ profesorka McGonagallová pozrela cez okno na areál, či sa už blíži minister, „tak teda musím súhlasiť s Filiusom, že sa treba poradiť so správnou radou, ktorá urobí konečné rozhodnutie.

A teraz, pokiaľ ide o to, ako dopraviť študentov domov… je lepšie urobiť to radšej skôr ako neskôr. Mohli by sme zariadiť, aby Rokfortský expres prišiel zajtra, ak to bude potrebné…“

„A čo Dumbledorov pohreb?“ konečne prehovoril Harry.

„No…“ profesorke McGonagallovej sa trochu zatriasol hlas a nebol až taký rázny, „viem, že Dumbledore si želal odpočívať tu, v Rokforte…“

„Splníte jeho. želanie, však?“ prudko sa spýtal Harry.

„Ak to ministerstvo bude považovať za vhodné,“ odvetila profesorka McGonagallová. „Nikdy nijaký riaditeľ alebo riaditeľka neboli…“

„Nikdy nijaký riaditeľ ani riaditeľka nedali tejto škole viac,“ zavrčal Hagrid.

„Rokfort by mal byť miestom Dumbledorovho posledného odpočinku,“ pridal sa profesor Flitwick.

„Rozhodne,“ podporila kolegov profesorka Sproutová.

„V tom prípade by ste nemali študentov posielať domov, kým nebude po pohrebe,“ povedal Harry. „Budú chcieť…“

Posledné slová mu uviazli v hrdle, ale profesorka Sproutová dokončila vetu zaňho.

„Rozlúčiť sa.“

„To bolo pekne povedané!“ zapišťal Flitwick. „Naozaj pekne! Naši študenti by mu mali vzdať poctu, hodí sa to. Dopravu domov môžeme zariadiť potom.“

„Som za,“ zvolala profesorka Sproutová.

„Myslím… áno,“ dosť rozrušene sa pridal Slughorn, kým Hagrid súhlasne vzlykol.

„Už ide,“ oznámila profesorka McGonagallová odrazu, hľadiac na areál. „Minister… a zdá sa, že priviedol aj delegáciu…“

„Môžem odísť, pani profesorka?“ ihneď sa spýtal Harry.

Vôbec nemal chuť stretnúť sa dnes večer s Rufusom Scrimgeourom, ani sa dať vypočúvať.

„Môžeš,“ prikývla McGonagallová, „a rýchlo.“

Šla k dverám a otvorila mu. Harry zbehol po točitom schodisku a po opustených chodbách. Neviditeľný plášť si nechal na Astronomickej veži, ale na tom nezáležalo. Na chodbách nebol nikto, kto by ho videl, ani len Filch, pani Norrisová či Zloduch. Nestretol ani dušu, kým nezabočil do chodby smerujúcej k chrabromilskej klubovni.

„Je to pravda?“ zašepkala Tučná pani. „Naozaj je to pravda? Dumbledore je mŕtvy?“

„Áno,“ odvetil Harry.

Tučná pani zakvílila, ani nečakala na heslo, prehupla sa dopredu a vpustila ho.

Ako Harry očakával, klubovňa bola úplne plná. Len čo preliezol cez portrétovú dieru, nastalo ticho. Videl Deana a Seamusa sedieť v skupinke neďaleko, čo znamenalo, že spálňa musí byť prázdna, či aspoň skoro prázdna. Bez slova, bez toho, aby na niekoho pozrel, prešiel krížom cez klubovňu a cez dvere do chlapčenských spálni.

Tak ako dúfal, Ron naňho čakal, ešte oblečený sedel na posteli. Harry si sadol na svoju a chvíľu iba hľadeli na seba.

„Hovoria o zavretí školy,“ oznámil mu Harry.

„Aj Lupin vravel, že ju zavrú,“ povedal Ron.

Zmĺkli.

„Tak čo?“ veľmi potichu sa spýtal Ron, akoby si myslel, že aj nábytok môže počúvať. „Našli ste nejaký? Máte ho? Nejaký horcrux?“

Harry pokrútil hlavou. Všetko to, čo sa udialo na čiernom jazere, sa mu teraz zdalo ako zlý sen. Naozaj sa to stalo iba pred pár hodinami?

„Nezískali ste ho?“ spýtal sa Ron a tváril sa skľúčene. „Nebol tam?“

„Nie,“ povedal Harry. „Niekto ho už vzal a nechal na jeho mieste falošný.“

„Už ho niekto vzal…?“

Harry bez slova vytiahol z vrecka falošný medailón, otvoril ho a podal Ronovi. Celý príbeh môže počkať… dnes večer na tom nezáležalo… nezáležalo na ničom iba na konci, na konci toho nezmyselného dobrodružstva, na konci Dumbledorovho života…

„R. A. B.,“ šepkal Ron, „ale kto to bol?“

„Neviem,“ Harry si oblečený ľahol na posteľ a tupo hľadel na strop. Vôbec nebol zvedavý na to R. A. B., pochyboval, že ho ešte niekedy bude niečo zaujímať. A ako tam tak ležal, odrazu si uvedomil, že je ticho. Félix dospieval.

Vedel, hoci si neuvedomoval, ako to vie, že fénix je preč, že opustil Rokfort navždy, tak ako Dumbledore opustil školu. Opustil svet… opustil Harryho.

30 Biela hrobka

Vyučovanie bolo pozastavené, všetky skúšky odložené. V nasledujúcich dňoch niektorí rodičia rýchlo brali svoje deti z Rokfortu – dvojčatá Patilové odišli ešte pred raňajkami hneď ráno po Dumbledorovej smrti a Zachariasa Smitha odvádzal z Rokfortu jeho naduto sa tváriaci otec. Na druhej strane Seamus Finnigan rozhodne odmietol odísť s matkou domov, vo vstupnej hale sa nahlas hádali, a nakoniec sa to vyriešilo tak, že pani Finniganová dovolila synovi zostať na pohreb. Ledva zohrala v Rokville ubytovanie, ako povedal Seamus Harrymu a Ronovi, lebo do dediny sa hrnuli zástupy čarodejníkov a čarodejníc, ktorí chceli zložiť Dumbledorovi poslednú poklonu.