Harry Potter a Polovičný princ

„Prelistovala som všetkých starých Prorokov a našla som drobné oznámenie, že Eileen Princová sa vydáva za istého Tobiasa Snapa, a neskôr oznámenie, že sa jej narodil…“

„… vrah,“ vyprskol Harry.

„No… áno,“ prikývla Hermiona. „Takže som… tak trochu mala pravdu. Vieš, Snape musel byť hrdý na to, že je spolovice Princ. Podľa toho, čo píše Prorok, Tobias Snape bol mukel.“

„Áno, to sedí,“ potvrdil Harry. „Bude zveličovať tú čistokrvnú stranu, aby sa dostal k Luciusovi Malfoyovi a ostatným… je presne ako Voldemort. Čistokrvná matka, otec mukel… hanbí sa za svoj pôvod. Chce, aby sa ho báli, preto vyznáva čiernu mágiu, zvolí si pôsobivé nové meno – lord Voldemort – Polovičný Princ – ako to mohlo Dumbledorovi uniknúť…?“

Zmĺkol a hľadel von oknom. Nemohol si pomôcť, stále musel myslieť na Dumbledorovu neospravedlniteľnú dôveru voči Snapovi… No ako mu Hermiona nechtiac pripomenula, rovnako sa do toho nechal zatiahnuť aj on… napriek tomu, že tie načmárané zaklínadlá boli čoraz hanebnejšie, odmietal myslieť si niečo zlé o chlapcovi, ktorý bol taký múdry a tak veľmi mu pomohol…

Pomohol mu… teraz to bola skoro neznesiteľná myšlienka.

„No aj tak nechápem, prečo ťa neudal, že používaš tú knihu,“ čudoval sa Ron. „Musel vedieť, odkiaľ to všetko berieš.“

„Vedel,“ trpko si vzdychol Harry. „Vedel to, až keď som použil sectumsempru. Vlastne ani nepotreboval legilimenciu… a možno to vedel aj predtým, keď Slughorn rozprával, aký som na elixíroch vynikajúci… nemal nechať svoju starú knihu na dne skrine.“

„Ale prečo to neoznámil?“

„Myslím, že nechcel, aby ho spájali s tou knihou,“ usúdila Hermiona. „Dumbledorovi by sa to asi veľmi nepáčilo, keby sa to dozvedel. A aj keby Snape predstieral, že nebola jeho, Slughorn by bol hneď spoznal jeho rukopis. Kniha zostala v starej Snapovej triede a Dumbledore určite vedel, že jeho matka sa volala Princová.“

„Mal som tú knihu ukázať Dumbledorovi,“ uvedomil si Harry. „On mi celý čas ukazoval, aký bol Voldemort zločinec, ešte keď chodil do školy, a ja som mal dôkaz, že Snape je rovnaký…“

„Zločinec je silné slovo, Harry,“ zašepkala Hermiona.

„Veď ty si mi stále hovorila, že tá kniha je nebezpečná!“

„Usilujem sa iba ti ukázať, že berieš na seba priveľa viny, Harry. Myslela som, že Princ má nechutný zmysel pre humor, ale nikdy by som nepredpokladala, že je to možný vrah…“

„Nikto z nás by nepredpokladal, že Snape… no veď viete,“ povedal Ron.

Zavládlo ticho a každý sa ponoril do svojich myšlienok, no Harry si bol istý, že tak ako on myslia na nasledujúce ráno, keď Dumbledorovo telo uložia na odpočinok. Harry dosiaľ nikdy nebol na pohrebe. Keď zomrel Sirius, nemali telo, ktoré by pochovali. Nevedel, čo má čakať, a trochu sa obával, čo uvidí a čo pocíti. Rozmýšľal, či bude po pohrebe Dumbledorova smrť preňho skutočnejšia. Hoci chvíľami hrozilo, že ho tá strašná pravda premôže, občas ho zaplavila prázdna otupenosť, keď sa mu stále zdalo ťažké uveriť, že Dumbledora už naozaj niet, hoci všetci nerozprávali o ničom inom. Musel však priznať, že tentoraz nehľadal nejakú medzeru tak ako v prípade Siriusovej smrti, nejaký spôsob, ako by sa Dumbledore vrátil… vo vrecku nahmatal studenú retiazku falošného horcruxu, ktorý teraz všade nosil so sebou, nie ako talizman, ale aby mu pripomínal, za akú cenu ho získal a čo ešte treba urobiť.

Harry na druhý deň vstal zavčasu, aby sa pobalil. Rokfortský expres bude odchádzať hodinu po pohrebe. Dolu vo Veľkej sieni bolo ticho. Všetci mali na sebe slávnostné habity a nikto dohromady nič nejedol. Profesorka McGonagallová nechala veľké hlavné kreslo za učiteľským stolom prázdne. Aj Hagridova stolička bola opustená. Harry si pomyslel, že Hagrid asi nevládal prísť na raňajky, no Snapovo miesto bez okolkov zaujal Rufus Scrimgeour. Harry sa vyhýbal jeho žltkastým očiam, ktoré blúdili po Veľkej sieni. Mal nepríjemný pocit, že Scrimgeour hľadá jeho. Medzi členmi ministrovho sprievodu Harry zbadal červené vlasy a okuliare v rohovinovom ráme Percyho Weasleyho. Ron dával najavo, že o Percym vie, iba tým, že zvlášť zlostne pichal vidličkou do údenáča.

Crabbe a Goyle si šepkali pri slizolinskom stole. Hoci to boli mohutní chlapci, pôsobili zvláštne osamelo, keď medzi nimi nesedel vysoký bledý Malfoy, ktorý ich ustavične komandoval. Harry nevenoval Malfoyovi veľa myšlienok. Všetka jeho nevraživosť sa sústredila na Snapa, ale nezabudol na strach v Malfoyovom hlase na veži, ani na to, že prv než prišli ostatní smrťožrúti, sklopil prútik. Harry neveril, že by Malfoy zabil Dumbledora. Stále Malfoyom pohŕdal pre jeho očarenie čiernou mágiou, ale teraz sa k jeho odporu voči nemu pripojilo aj trochu ľútosti. Harry bol zvedavý, kde je Malfoy teraz a čo ho Voldemort nútil robiť pod hrozbou, že zabije jeho i jeho rodičov.

Harryho myšlienky prerušila Ginny tým, že ho štuchla. Profesorka McGonagallová vstala a smutný šum v sieni utíchol.

„Už je skoro čas,“ povedala. „Nasledujte, prosím, vedúcich svojich fakúlt. Chrabromil, za mnou.“