Hałasy pra nieabchodnasć skaračennia dasledavanniaŭ złučalisia z patrabavanniami vykarystać bolš dziejsnyja srodki. Najbolš maksimalisckimi byli patrabavanni administratyŭnaha dyrektara Ŭsieziamnoha kasmałahičnaha instytuta. Dyrektar nastojliva pierakonvaŭ, što žyvy Akijan nie ihnaruje ludziej, jon prosta nie zaŭvažaje ich, jak słon — muraša, jaki paŭzie pa jaho spinie, i, kab pryciahnuć uvahu i skancentravać jaje na nas, patrebny mahutnyja razdražnialniki i mašyny-vielikany ŭ maštabach usioj płaniety. Cikava, što, jak zjedliva padkreslivała presa, takich darahich mierapryjemstvaŭ patrabavaŭ dyrektar Kasmałahičnaha instytuta, a nie Instytuta płanietałohii, jaki finansavaŭ salarystyčnyja dasledavanni. Heta była ščodrasć za čužy košt.
A pazniej mitusnia hipotez, krychu padnoŭlenych, nieistotna zmienienych, zabyccio adnych abo pierabolšanaja ŭvaha da druhich, zavodziła salarystyku, da hetaha času zrazumiełuju, niahledziačy na šmatlikija adchilenni, u ciomnyja i biespierspiektyŭnyja zavułki łabirynta. U atmasfiery ahulnaj abyjakavasci, zastoju, rasčaravannia inšy akijan — akijan biaspłodnych publikacyj supierničaŭ z salarysnym.
Za dva hady da taho, jak ja, vypusknik Instytuta, staŭ pracavać u łabaratoryi Hibaryjana, byŭ zasnavany fond Mieta — Irvinha, jaki pryznačaŭsia dla zaachvočvannia tych, chto znojdzie sposab vykarystannia dla patreb čałavieka enierhii akijaničnaha hleju. Heta zvablivała i raniej, i nieadnojčy kasmičnyja karabli dastaŭlali na Ziamlu hrudy płazmatyčnaha sciudzieniu. Doŭha i nastojliva vyvučali sposaby jaho kansiervacyi, skarystoŭvali vysokija abo nizkija tempieratury, štučnyja mikraatmasfieru i mikraklimat, što adpaviadali salarysnym, fiksavali apramieńvannie, prymianiali tysiaču chimičnych reaktyvaŭ — i ŭsio dziela taho, kab nazirać bolš abo mienš viały praces raspadu, zrazumieła, jak i ŭsie inšyja šmatrazova vykładzieny sama najlepšym čynam u roznych stadyjach: samazniščennia, vysychannia, zvadkavannia, piarvičnaha i druhasnaha, ranniaha abo pozniaha. Anałahičnyja vyniki davali ŭsie proby, jakija bralisia ŭ roznych častkach Akijana i z utvarenniaŭ płazmy. Adroznivalisia tolki šlachi, jakija viali da vyniku, a jon byŭ adnolkavy: lohkaja, jak popiel, mietalova bliskučaja, vytančanaja aŭtafiermientacyjaj substancyja. Jaje sastaŭ, suadnosiny elemientaŭ i chimičnyja formuły kožny salaryst moh nazvać navat u snie.
Usie sproby zachavać pa-za płanietaj žyccio (albo choć časovuju viehietacyju, navat pry zvyšnizkich tempieraturach) bolšaj abo mienšaj častki pačvary, zakančvalisia niaŭdačaj. Heta pakłała pačatak teoryi, jakuju raspracavała škoła Mieńie i Prarocha, ab tym, što treba adkryć adnu-adzinuju tajamnicu, i kali da jaje budzie padabrany adpaviedny kluč, usio stanie zrazumieła…
Na pošuki hetaha kluča, hetaha fiłasofskaha kamienia Salarys daremna hublali čas i enierhiju ludzi, jakija časta nie mieli nijakich adnosin da navuki, a ŭ čacviortaj dekadzie isnavannia salarystyki stała hetulki kambinataraŭ-mańiakaŭ, jakija vyjšli z asiarodkaŭ, nie zviazanych z navukaj, i apantanych svaim zachaplenniem macniej, čym ichnija papiaredniki — praroki „pierpietuum-mobile” i „kvadratury kruha”, što heta ŭžo nabyło charaktar epidemii i turbavała niekatorych psichołahaŭ. Adnak praz niekalki hadoŭ strasci scichli. Kali ja rychtavaŭsia da palotu na Salarys, prablema Akijana i šum vakol jaje ŭžo daŭno znikli sa staronak haziet i z razmoŭ, hetyja pytanni bolš nie abmiarkoŭvalisia.