Harry Potter a Fénixov rád

„Áno, Weasley, práve sme nad tým rozmýšľali,“ ozval sa zlomyseľný hlas. Ani jeden z nich v snehu nepočul Malfoya, Crabba a Goyla, ktorí kráčali za nimi. „Myslíš, že keby si videl niekoho otrčiť kopytá, videl by si prehadzovačku lepšie?“

Nato sa s Crabbom a Goylom rozrehotali, prešli popri nich a zamierili do hradu, vyspevujúc Weasley je náš kráľ. Ronovi očerveneli uši.

„Ignoruj ich, jednoducho ich ignoruj,“ opakovala Hermiona, vytiahla prútik a znovu ním vyčarila horúci vzduch a roztopila schodnejšiu cestičku cez nedotknutý sneh ku skleníkom.

Prišiel december, priniesol so sebou ešte viac snehu a pre piatakov aj hotovú lavínu úloh.

Ako sa blížili Vianoce, Rona a Hermionu čoraz väčšmi zaťažovali aj povinnosti prefektov. Museli dozerať na výzdobu hradu. („Vešiate dekoračné lamely, Zloduch ich chytí na druhom konci a chce vás nimi zaškrtiť,“ sťažoval sa Ron.) Dozerali na prvákov a druhákov, keď museli prestávky tráviť dnu, lebo bola strašná zima („Sú to drzí sopliaci. My sme teda v prvom ročníku určite takí neboli,“ vyhlasoval), a na smeny hliadkovať na chodbách s Filchom, ktorý mal podozrenie, že vianočná nálada by mohla vyústiť do čarodejných súbojov. („Ten chlap má namiesto mozgu kopu hnoja,“ zúril Ron.) Mali toľko práce, že Hermiona prestala pliesť klobúky pre škriatkov a obávala sa, že je pozadu.

„Chudáci všetci tí škriatkovia, ktorých som ešte neoslobodila, musia tu zostať cez Vianoce, lebo klobúkov nie je dosť!“

Harry nemal to srdce prezradiť jej, že všetko, čo uplietla, berie Dobby, len sa hlbšie sklonil nad písomnú prácu z dejín mágie. V žiadnom prípade nechcel myslieť na Vianoce. Po prvý raz, odkedy chodil do školy, veľmi túžil stráviť prázdniny mimo Rokfortu. Vďaka zákazu hrať metlobal a obavám, že Hagrida podmienečne prepustia, sa mu toto miesto momentálne protivilo. Jediné, na čo sa skutočne tešil, boli stretnutia DA, lenže tie cez prázdniny nebudú, lebo skoro všetci členovia budú tráviť sviatky so svojimi rodinami.

Hermiona sa pôjde s rodičmi lyžovať. Rona to nesmierne pobavilo, lebo nikdy nepočul o tom, že si muklovia pripevňujú na nohy úzke drevené doštičky a šmýkajú sa na nich z kopcov.

Ron ide do Brlohu. Harry mu niekoľko dní závidel, kým mu Ron na otázku, ako pôjde domov, neodpovedal: „Ale ty ideš tiež! Nepovedal som ti? Mama mi už dávno písala, aby som ťa pozval.“

Hermiona prevrátila oči, ale Harrymu to pozdvihlo náladu, lebo predstava prázdnin v Brlohu bola nádherná, hoci ju Harrymu trochu kazili výčitky svedomia, že nebude môcť tráviť sviatky so Siriusom. Rozmýšľal, či by sa mu nepodarilo presvedčiť pani Weasleyovú, aby na hostinu pozvala aj jeho krstného otca. Hoci pochyboval, že by Dumbledore dovolil Siriusovi opustiť Grimmauldovo námestie, pomyslel si, že pani Weasleyová by ho možno aj tak nechcela, lebo často boli na nože. Odvtedy, ako Sirius zmizol v ohni, sa s Harrym vôbec nespojil a hoci Harry vedel, že kým Umbridgeová striehne, bolo by nerozumné pokúšať sa o kontakt, nerád myslel na to, aký je Sirius v matkinom dome osamelý a že mu možno z tej samoty s Kreacherom už preskakuje.

Na posledné stretnutie DA pred prázdninami prišiel do núdzovej miestnosti skôr a bol rád, lebo keď sa rozhoreli fakle, videl, že Dobby sa podujal urobiť vianočnú výzdobu. Vedel, že je to dielo domáceho škriatka, lebo nikto iný by na strop nenavešal stovky zlatých ozdôbok s Harryho obrázkom a nápisom Veselé Harrynoce!

Harry len-len že stihol postŕhať aj posledné, keď sa s vrzgotom otvorili dvere a vošla Luna Lovegoodová, ktorá sa tvárila rovnako zasnene ako vždy.

„Ahoj,“ pozdravila neurčitým tónom a obzerala si zvyšky výzdoby. „Je to pekné, to si urobil ty?“

„Nie, domáci škriatok Dobby.“

„Imelo,“ zasnene ukázala Luna na veľký konárik s bielymi bobuľkami priamo nad Harryho hlavou. Harry uskočil.

„Správne uvažuješ,“ vážne povedala Luna. „Často býva napadnuté narglami.“

Harry bol ušetrený otázky, čo sú to nargly, lebo prišla Angelina s Katie a Aliciou. Všetky tri boli zadychčané a zmrznuté.

„Konečne sme ťa nahradili,“ skleslo oznámila Angelina a odhodila plášť do kúta.

„Nahradili ste ma?“ nechápavo opakoval Harry.

„Teba, Freda a Georgea,“ podráždene vysvetlila Angelina „Máme iného stíhača!“

„Koho?“ rýchlo sa spýtal Harry.

„Ginny Weasleyovú,“ povedala Katie.

Harry na ňu hľadel s otvorenými ústami.

„Áno, viem,“ hovorila Angelina, vytiahla si prútik a rozcvičovala si ruku, „ale je celkom dobrá. Pravdaže, tebe sa nevyrovná,“ nevraživo naňho pozrela, „ale keďže teba mať nemôžeme…“

Harry si zahryzol do jazyka, aby jej neodsekol, tak ako mal chuť. Vari netuší, že ľutuje svoje vylúčenie z tímu sto ráz väčšmi než ona?

„A čo odrážači?“ spýtal sa a usiloval sa hovoriť pokojne.

„Andrew Kirke,“ bez nadšenia oznamovala Alicia, „a Jack Sloper. Ani jeden z nich nie je skvelý, ale v porovnaní s tými ostatnými idiotmi, čo prišli…“

Príchod Rona, Hermiony a Nevilla ukončil tento deprimujúci rozhovor a o päť minút už bola miestnosť taká plná, že Harry nevidel Angelinine spaľujúce a vyčítavé pohľady.