Harry Potter a Fénixov rád

Dumbledore odložil prístroj na vysoký a úzky stolík. Harry videl, ako ho mnohí zo starých riaditeľov sledujú, no len čo zbadali, že sa Harry na nich díva, zase rýchlo predstierali spánok. Harry sa chcel spýtať, načo je ten čudný prístroj, ale prv ako stihol, zhora napravo od nich sa ozvalo volanie a čarodejník Everard sa znovu zjavil vo svojom portréte a bol trochu zadychčaný.

„Dumbledore!“

„Čo je nové?“ ihneď sa spýtal riaditeľ.

„Volal som, až kým niekoľkí nepribehli,“ oznamoval čarodejník a do závesu za sebou si utieral čelo, „upozornil som ich, že som dolu zachytil nejaký podozrivý pohyb – nevedeli, či mi majú veriť, ale išli sa pozrieť – viete, dolu nie sú portréty, odkiaľ by sa dalo pozerať. No a o chvíľku ho vyniesli hore. Nevyzerá dobre, celý je zakrvavený. Bežal som k portrétu Elfridy Craggovej, aby som lepšie videl…“

„Dobre,“ prikývol Dumbledore, a vtedy sa Ron kŕčovito pohol. „Predpokladám, že Dilys ich uvidí prichádzať…“

O chvíľu sa vo svojom portréte zjavila aj čarodejnica so striebristými lokňami, v záchvate kašľa klesla do svojho kresla a povedala: „Áno, zobrali ho do svätého Munga, Dumbledore… niesli ho popri mojom obraze… vyzerá zle…“

„Ďakujem,“ poďakoval Dumbledore a pozrel na profesorku McGonagallovú.

„Minerva, prosím vás, zobuďte aj ostatné Weasleyho deti.“

„Pravdaže…“

Profesorka McGonagallová vstala a ponáhľala sa ku dverám. Harry úkosom pozrel na Rona, ktorý vyzeral vystrašene.

„A čo Molly, Dumbledore?“ profesorka McGonagallová zastala pri dverách.

„To bude práca pre Félixa, keď už nebude treba strážiť, či niekto nejde,“ odvetil Dumbledore. „Ale možno to už vie… tie jej vynikajúce hodiny…“

Harry vedel, že Dumbledore nemá na mysli hodiny, ktoré ukazujú čas, ale miesta, kde sa nachádzajú a čo robia členovia rodiny Weasleyovcov, a pichlo ho pri srdci, keď si uvedomil, že ručička pána Weasleyho teraz ukazuje na smrteľné nebezpečenstvo. Lenže je veľmi neskoro. Pani Weasleyová už asi spí a nepozerá na hodiny. Harryho zamrazilo, lebo si spomenul, ako sa v Siriusovom dome prízrak premenil na mŕtve telo pána Weasleyho s okuliarmi nakrivo, zakrvavenou tvárou… ale pán Weasley nezomrie… nesmie zomrieť…

Dumbledore teraz niečo hľadal v skrini za Harrym a Ronom. Vynoril sa z nej s očernetou starou kanvicou a opatrne ju postavil na stôl. Zdvihol prútik a zamumlal: „Portus!“ Kanvica sa chvíľu triasla, vyžarovala zvláštne modré svetlo a potom zastala, čierna ako predtým.

Riaditeľ prešiel k ďalšiemu portrétu, tentoraz k čarodejníkovi s múdrym výrazom tváre a so špicatou bradou, namaľovanému v odeve slizolinských farieb – zeleno-striebornom. Spal tak tvrdo, že zjavne Dumbledora nepočul.

„Phineas. Phineas.“

Obyvatelia portrétov lemujúcich miestnosť už nepredstierali, že spia. Posúvali sa vo svojich rámoch, aby lepšie videli, čo sa deje. Keď sa čarodejník naďalej tváril, že spí, pridali sa k budeniu aj niektorí z nich.

„Phineas! Phineas! PHINEAS!“

Dlhšie už nemohol predstierať, teatrálne sa strhol a dokorán otvoril oči.

„Volal ma niekto?“

„Potrebujem, aby si navštívil svoj druhý portrét,“ povedal Dumbledore. „Mám ďalší odkaz.“

„Mám navštíviť svoj druhý portrét?“ piskľavým hlasom spýtal Phineas a naoko zoširoka zívol (pohľadom pritom prešiel po miestnosti a sústredil ho na Harryho). „Och, nie Dumbledore, dnes v noci som priveľmi unavený.“

Harrymu sa zdal Phineasov hlas ktovie prečo známy. Kde ho predtým počul? No kým o tom mohol porozmýšľať, z ostatných portrétov sa ozvala búrka protestov.

„To je nedisciplinovanosť, vážený!“ zreval tučný čarodejník s červeným nosom a mával päsťami. „Zanedbanie povinnosti!“

„Naša česť nás zaväzuje, aby sme slúžili súčasnému riaditeľovi Rokfortu!“ zvolal napohľad krehký starý čarodejník, v ktorom Harry spoznal Dumbledorovho predchodcu Armanda Dippeta. „Hanbi sa, Phineas!“

„Mám ho presvedčiť, Dumbledore?“ zvolala čarodejnica s prenikavým pohľadom a zdvihla nezvyčajne hrubý prútik, ktorý vyzeral skoro ako brezový drúk.

„Och, no tak dobre,“ podvolil sa Phineas, hľadiac na prútik trochu s obavami, „hoci on už možno medzitým môj obraz zničil, zlikvidoval väčšinu našej rodiny…“

„Sirius vie, že tvoj portrét nemá zničiť,“ ubezpečil ho Dumbledore a Harry si ihneď uvedomil, kde už počul Phineasov hlas – ozýval sa z navonok prázdneho rámu v jeho a Ronovej izbe na Grimmauldovom námestí. „Odkáž mu, že Artur Weasley bol veľmi vážne zranený a jeho manželka, deti a Harry Potter zakrátko prídu do jeho domu. Rozumel si?“

„Artur Weasley zranený, manželka, deti a Harry Potter zakrátko prídu do domu,“ otrávene zopakoval Phineas. „Áno, áno… dobre…“

Zmizol za rámom práve vo chvíli, keď sa dvere pracovne otvorili. Profesorka McGonagallová priviedla Freda, Georga a Ginny, všetci traja boli v nočných úboroch, strapatí a vyľakaní.

„Harry – čo sa deje?“ spýtala sa Ginny prestrašene. „Pani profesorka vravela, že si videl, ako ocka zranili…“