Harry Potter a Fénixov rád

„Vášho otca zranili pri práci pre Fénixov rád,“ povedal Dumbledore, kým Harry stihol zareagovať. „Odviezli ho do Nemocnice svätého Munga pre čarovné choroby a zranenia. Posielam vás do Siriusovho domu, odkiaľ sa do nemocnice dostanete pohodlnejšie než z Brlohu. Tam sa stretnete s mamou.“

„Ako pôjdeme?“ spýtal sa Fred a bolo vidieť, že je otrasený. „Hop-šup práškom?“

„Nie,“ pokrútil hlavou Dumbledore, „hop-šup prášok momentálne nie je bezpečný, sieť sledujú. Vezmete si prenášadlo.“ Ukázal na starú kanvicu, ktorá nevinne stála na stole. „Čakáme len, kým sa vráti Phineas Nigellus so správou… Prv než vás ta pošlem, chcem si byť istý, že vzduch je čistý.“

V strede pracovne sa zablysli plamene a zostalo po nich zlaté pierko, ktoré sa pomaly znášalo na zem.

„To bolo Félixovo varovanie,“ povedal Dumbledore a zachytil padajúce pierko. „Profesorka Umbridgeová určite vie, že nie ste vo svojich posteliach… Minerva, choďte a zadržte ju – povedzte jej, čo chcete…“

Profesorka McGonagallová odišla, len sa tak mihli kocky na jej župane.

„Odkázal, že sa teší,“ ozval sa otrávený hlas za Dumbledorom -Phineas sa znovu zjavil pred slizolinskou zástavou. „Môj prapravnuk mal vždy čudný vkus, pokiaľ ide o hostí.“

„Tak poďte sem,“ vyzval Dumbledore Harryho a Weasleyovcov. „A rýchlo, kým sem niekto nepríde.“

Harry a ostatní sa zhŕkli okolo Dumbledorovho stola.

„Všetci ste už použili prenášadlo?“ spýtal sa Dumbledorea všetci prikývli a všetci sa dotkli očernetej kanvice. „Dobre. Tak na tri… jeden… dva…“

Stalo sa to v zlomku sekundy, v tej maličkej pauze, kým Dumbledore vyslovil ‚tri‘. Harry pozrel naňho – boli veľmi blízko – a Dumbledorov jasnomodrý pohľad prešiel z prenášadla na Harryho tvár. Harryho jazva sa okamžite rozpálila dobiela, akoby sa stará rana znova otvorila – a v Harrym vyrástla neočakávaná, nevítaná, ale desivo silná nenávisť, taká silná, až mal v tom okamihu pocit, že nič na svete by si neželal väčšmi, než udrieť, hrýzť, zaboriť tesáky do muža, ktorý stojí pred ním – „…tri.“

Harry pocítil, ako mu mocne myklo trupom, zem spod nôh mu zmizla, ruku mal prilepenú ku kanvici a vrážal do ostatných a všetci leteli vo víre farieb a vetra a kanvica ich ťahala dopredu… až kým sa mu nohy nedotkli zeme tak prudko, že sa mu podlomili kolená, kanvica s rachotom dopadla na zem a niekde nablízku počul hlas:

„Zase sú tu tí zradcovskí fagani?! Je to pravda, že ich otec umiera?“

„VON!“ zreval druhý hlas.

Harry sa pozviechal na nohy a obzeral sa. Dorazili do pochmúrnej suterénnej kuchyne na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Jedinými zdrojmi svetla boli oheň a osamotená kvapkajúca sviečka, ktorá osvetľovala zvyšky večere. Kreacher vybehol na chodbu, pričom sa ešte nenávistne za nimi obzrel a napravil si utierku na bedrách. Sirius sa ponáhľal k nim a tváril sa znepokojene. Bol neoholený a ešte v dennom oblečení a trochu z neho bolo cítiť alkohol a zatuchlinu ako z Mundungusa.

„Čo sa deje?“ spýtal sa a pomáhal Ginny vstať. „Phineas Nigellus povedal, že Artur je ťažko zranený…“

„Spýtajte sa Harryho,“ povedal Fred.

„Áno, aj ja to chcem počuť,“ pridal sa George.

Dvojčatá a Ginny hľadeli naňho. Kreacherove kroky vonku na schodoch utíchli.

„Bol som…“ začal Harry a rozprávalo sa mu to ešte horšie, než McGonagallovej a Dumbledorovi. „Mal som takú nočnú vidinu…“

A rozpovedal im všetko, čo videl, len rozprávanie pozmenil tak, že to vyzeralo, akoby sa na hadí útok pozeral ako nepriamy účastník, a nie očami hada. Ron, ešte stále biely ako stena, letmo naňho pozrel, ale nepovedal nič. Keď Harry skončil, Fred, George a Ginny naňho chvíľu hľadeli. Harry nevedel, či sa mu to iba zdá, ale pomyslel si, že v ich pohľadoch je čosi vyčítavé. Ak ho budú obviňovať za to, že ten útok videl, je lepšie, ak nevedia, že bol v tom hadovi.

„Je tu mama?“ spýtal sa Fred Siriusa.

„Ona asi ešte nevie, čo sa stalo,“ povedal Sirius. „Bolo dôležité dostať vás preč prv, než zasiahne Umbridgeová. Predpokladám, že Dumbledore dá Molly vedieť.“

„Musíme ísť k svätému Mungovi,“ naliehala Ginny. Pozrela na svojich bratov. Všetci boli, pravdaže, v pyžamách. „Sirius, požičiate nám nejaké plášte?“

„Vydržte, nemôžete k svätému Mungovi len tak vtrhnúť!“

„Do svätého Munga môžeme ísť, kedy sa nám zachce,“ vyhlásil Fred tvrdohlavo. „Je to náš otec!“

„A ako vysvetlíte, že viete o Arturovom zranení skôr, než nemocnica vôbec informovala jeho manželku?“

„Na tom predsa nezáleží!“ prchko odsekol George.

„Záleží na tom, pretože nechceme upozorňovať na Harryho jasnozrivosť! Na to, že vidí také vzdialené udalosti,“ hneval sa Sirius. „Viete si predstaviť, čo by z takej informácie urobilo ministerstvo?“

Fred a George sa tvárili, akoby im bolo absolútne jedno, čo urobí ministerstvo. Ron bol stále popolavý a mlčal.

„Mohol nám to povedať niekto iný,“ ozvala sa Ginny, „mohli sme to počuť od niekoho iného, nie od Harryho.“

„Napríklad od koho?“ nervózne sa spýtal Sirius. „Počujte, váš otec bol zranený práve v službe pre Fénixov rád, a okolnosti sú podozrivé aj bez toho, aby to jeho deti hneď vedeli. Mohli by ste vážne poškodiť rád…“