Harry Potter a Fénixov rád

„Stalo sa ti niečo, Hagrid?“ spýtal sa Harry a šiel za Hagridom, ktorý sa vliekol za Bystrohlavčanmi, chabo sa pokúsil tváriť bezstarostne a mávol rukou, no len-len že tak nespôsobil otras mozgu okoloidúcej a vyľakanej profesorke Vectorovej. „Mám len moc roboty, jako vždycky – pripravovať hodiny… pár salamandier dostalo kožnú chorobu… a som podmienečne prepustený,“ zamumlal.

„Ty si podmienečne prepustený?“ veľmi nahlas zopakoval Ron, takže mnohí študenti nablízku sa zvedavo obzerali. „Prepáč… teda… naozaj si podmienečne prepustený?“ zašepkal.

„Áno,“ prikývol Hagrid. „Pravdu povediac, nič iné som ani nečakal. Možno ste si nevšimli, ale tá inšpekcia neprebehla moc dobre… no ale aj tak,“ zhlboka si vzdychol. „Radšej idem, musím ešte salamandrám natrieť kožu čili práškom, lebo im odpadnú chvosty. Majte sa, Harry… Ron…“

Namáhavo kráčal k hlavnému vchodu a dolu kamennými schodmi do premáčaného areálu. Harry hľadel za ním a rozmýšľal, koľko zlých správ ešte znesie.

V nasledujúcich dňoch sa po škole roznieslo, že Hagrid je podmienečne prepustený, ale na Harryho zlosť to sotva niekoho pohoršovalo. Vlastne niektorí, predovšetkým Draco Malfoy, sa jednoznačne tešili. A pokiaľ išlo o čudnú smrť zamestnanca tajomného Oddelenia záhad v Nemocnici svätého Munga, Harry, Ron a Hermiona boli zrejme jediní, čo o tom vedeli, či komu na tom záležalo. Teraz bol jedinou témou rozhovorov na chodbách útek desiatich smrťožrútov, o ktorom sa študenti dozvedeli od toho mála spolužiakov, čo čítali noviny. Doniesli sa chýry, že niektorých zo zločincov videli v Rokville, vraj sa skrývajú v Škriekajúcej búde, a vpadnú do Rokfortu tak ako kedysi Sirius Black.

Tí čo pochádzali z čarodejníckych rodín, počúvali, ako doma vyslovujú mená týchto smrťožrútov skoro s rovnakými obavami ako Voldemortovo. Ich zločiny z obdobia jeho teroru sa stali legendárne. Medzi rokfortskými študentmi boli aj príbuzní obetí, tí sa teraz na chodbách vďaka tejto desivej sláve nedobrovoľne stali stredobodom pozornosti. Susan Bonesová, ktorej strýko, teta a bratanci zomreli rukou jedného z desiatich utečencov, na herbológii nešťastne vyhlásila, že už sa vie vžiť do Harryho situácie.

„A neviem, ako to môžeš vydržať – je to hrozné,“ vravela mu otvorene a na tácku so semenáčmi škriekavých cvakáčov hodila priveľa dračieho hnoja, až sa krútili a nespokojne pišťali.

O Harrym sa po tieto dni znova šepkalo a ukazovali si naňho na chodbách prstom, a predsa sa mu zdalo, že tón tejto šuškandy je trochu iný. Teraz akoby v nej prevládala skôr zvedavosť než nepriateľstvo a raz či dva razy začul útržky rozhovorov a vyrozumel z nich, že zhovárajúci sa nie sú spokojní s verziou úteku Proroka, najmä so zdôvodnením, prečo sa desiatim smrťožrútom podarilo ujsť z azkabanskej pevnosti. Zdalo sa, že v tom zmätku a strachu sa pochybovači upínajú k ďalšiemu možnému vysvetleniu – k tomu, ktoré od vlaňajška predkladali Harry s Dumbledorom.

Nálada sa zmenila nielen medzi študentmi. Človek teraz mohol bežne vidieť na chodbách skupinku dvoch-troch učiteľov, ako si potichu zaujato niečo šepkajú, a len čo zbadajú študentov, zmĺknu.

„V zborovni sa zrejme nemôžu slobodne rozprávať,“ zašepkala Hermiona, keď s Harrym a Ronom prechádzali popri profesorke McGonagallovej, Sproutovej a profesorovi Flitwickovi, ktorí jedného dňa stáli pri učebni čarovania. „Pri Umbridgeovej to nejde.“

„Myslíte, že vedia niečo nové?“ Ron sa obzrel na troch učiteľov.

„Aj keby vedeli, my sa predsa o tom nedozvieme, nie?“ nahnevane zašomral Harry. „Najmä nie po Dekréte… po ktorom čísle sme teraz?“ V to ráno po zverejnení správy o úteku väzňov z Azkabanu sa totiž na oznamovacích tabuliach fakúlt zjavili nové oznamy:

NARIADENIE VRCHNÉHO INKVIZÍTORA ROKFORTU

Týmto nariadením sa zakazuje, aby učitelia nepodávali študentom akékoľvek informácie bezprostredne nesúvisiace s predmetmi, ktoré vyučujú a za ktoré sú platení.

Vyššie uvedené je v súlade z Dekrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťšesť.

Podpísaná: Dolores Jane Umbridgeová, vrchný inkvizítor

Tento posledný dekrét bol medzi študentmi terčom mnohých vtipov. Lee Jordan upozornil Umbridgeovú, že podľa ustanovení tejto novej vyhlášky nesmie Fredovi a Georgeovi vyčítať, že vzadu pod lavicou hrajú rachotiacu sedmu.

„Rachotiaca sedma nemá nič spoločné s obranou proti čiernej mágii, pani profesorka! Táto informácia sa netýka vášho predmetu!“

Pri najbližšom stretnutí s Leem Harry videl, že mu ruka dosť krváca. Odporúčal mu esenciu z murtlapov.