Povzbudení víťazstvom rozbehli sa naspäť k spojovacej chodbe, no keď dobehli až na roh, začuli zvuk, pri ktorom im až srdce zamrelo – vysoký, prenikavý výkrik – a vychádzal z miestnosti, ktorú práve zamkli.
„Ach, nie,“ vzdychol Ron, v tvári bledý ako Krvavý barón.
„Veď to sú dievčenské záchody!“ vykríkol s hrôzou Harry.
„
Toto bolo veru naozaj to posledné, po čom túžili, ale čo im zostávalo? Vyštartovali späť k dverám, v panike nahmatali kľúč a otočili ním. Harry otvoril dvere a obaja vbehli dnu.
Hermiona Grangerová sa krčila pri náprotivnej stene a zdalo sa, že už-už omdlie. Trol sa blížil k nej a cestou zrážal na zem umývadlá.
„Odpútame jeho pozornosť,“ navrhol zúfalý Harry, vytrhol vodovodný kohútik a šmaril ho z celej sily o stenu.
Trol zastal asi dva metre od Hermiony. Ťažkopádne sa obrátil, pritom hlúpo žmurkal očkami, aby zistil, odkiaľ ten zvuk vyšiel. Jeho malé, podlé očičká spočinuli na Harrym. Chvíľu váhal, no napokon sa rozhodol, vykročil smerom k nemu a kyjak pomaly dvíhal nad hlavu.
„Hej, slepačí mozog!“ zvolal Ron z opačnej strany miestnosti a hodil doňho vodovodnú rúrku. Trol vôbec nezaregistroval, že ho kovová rúrka trafila do pleca, začul však výkrik, zarazil sa, otočil svoju ohyzdnú gebuľu smerom k Ronovi a dožičil Harrymu čas, aby ho obehol.
„Rýchlo, bež,
Ten krik a jeho ozvena privádzali trola do nepríčetnosti. Hrozivo zavrčal a pohol sa smerom k Ronovi, ktorý bol najbližšie a nemal kam ujsť.
Harry vtedy urobil niečo, čo bolo veľmi odvážne a hlúpe zároveň: rozbehol sa, vyskočil a oboma rukami schmatol trola zozadu pevne okolo krku. Trol síce necítil, že na ňom niečo visí, no nemohol si nevšimnúť, že mu ktosi vrazil do nosa dlhý kus dreva, Harry totiž ešte stále držal v ruke svoj čarodejnícky prútik – a pichol ho trolovi rovno do nozdry.
Ten skučal od bolesti, krútil sa a mlátil kyjakom okolo seba a Harry sa ho držal zubami-nechtami. Hrozilo mu, že ho trol buď zhodí, alebo trafí kyjakom.
Hermiona v hrôze skĺzla na zem. Ron vytiahol svoj prútik – ani poriadne nevedel, čo chce urobiť, odrazu sa len počul, ako volá prvé zaklínadlo, ktoré mu zišlo na um:
Kyjak odrazu vyskočil trolovi z ruky, stúpal vysoko do vzduchu, potom sa pomaly natočil a s ohlušujúcim rachotom dopadol svojmu majiteľovi na hlavu. Trol sa zapotácal a padol na zem dolu nosom takou silou, až sa celá miestnosť zatriasla.
Harry vyskočil na rovné nohy. Chvel sa na celom tele a nevládal lapiť dych. Ron tam ešte vždy stál so zdvihnutým prútikom a žasol nad tým, čo práve urobil.
Ako prvá sa zmohla na slovo Hermiona.
„Je po ňom?“
„Myslím, že nie,“ povedal Harry, „zrejme je len omráčený.“
Zohol sa a vytiahol trolovi z nosa prútik. Celý bol pokrytý akousi neforemnou, sivou lepkavou hmotou.
„Fuj – trolov sopeľ.“
Utrel prútik trolovi do nohavíc.
Odrazu všetkých troch vyrušil buchot a približujúce sa kroky. Vôbec si neuvedomili, aký hrmot narobili. Určite ich niekto zdola počul. O chvíľu vtrhla do miestnosti profesorka McGonagallová, hneď za ňou Snape a skupinku uzatváral Quirrell. Quirrell zazrel trola, slabo zakňučal, sadol si na záchodovú misu a držal sa za srdce.
Snape sa sklonil nad trola. Profesorka McGonagallová hľadela na Rona s Harrym. Harry ju takú nazlostenú ešte nezažil. Pery mala takmer biele. Nádej, že získajú pre Chrabromil päťdesiat bodov, z Harryho mysle razom vyprchala.
„Čo si o sebe myslíte?!“ kričala na nich profesorka McGonagallová. Harry sa pozrel na Rona, ktorý tam ešte vždy stál s prútikom nad hlavou. „Máte z pekla šťastie, že vás nezabil. Prečo nie ste vo svojej izbe?“
Odrazu Snape uprel na Harryho svoj prenikavý pohľad. Harry sklopil oči. Želal si, aby Ron konečne dal tú ruku dolu.
Vtom sa z tieňa ozval slabý hlások.
„Prosím, pani profesorka Gonagallová – oni ma hľadali.“
„Slečna Grangerová!“
Hermione sa konečne podarilo vstať.
„Ja som sa vydala hľadať trola, lebo som – som si myslela, že si s ním dokážem poradiť aj sama – viete, ja som o troloch veľmi veľa čítala.“
Ronovi v tej chvíli vypadol prútik z ruky. Hermiona Grangerová klame učiteľovi do očí?
„Keby ma neboli našli, určite by už bolo po mne. Harry mu strčil do nosa svoj prútik a Ron ho ovalil jeho vlastným kyjakom. Nemali čas zavolať pomoc. Keď prišli, trol sa ma práve chystal zabiť.“
Harry s Ronom sa snažili tváriť, že táto verzia nie je pre nich ničím novým. „Slečna Grangerová, ste jedno nezodpovedné dievča, ako ste si mohli myslieť, že sama premôžete horského trola?“
Hermiona zvesila hlavu. Harry stál ako obarený. Hermiona bola tá posledná, ktorá by urobila niečo, čo sa nemá, a teraz tu stála a predstierala, že to naozaj urobila, len aby ich vytiahla z kaše. Bolo to preňho asi také nepredstaviteľné, ako keby im Snape z ničoho nič začal rozdávať cukríky.