Harry Potter a Kameň mudrcov

„Nimbus 2000!“ vzdychol Ron závistlive . „Takej som sa v živote ani len nedotkol.“

Náhlivo opustili sieň, pretože chceli metlu rozbaliť ešte pred vyučovaním, no v polovici vstupnej haly im cestu zahradili Crabbe a Goyle. Malfoy vytrhol Harrymu balíček z ruky a ohmatal ho.

„To je metla,“ zhodnotil a hodil ju naspäť Harrymu, v tvári sa mu zračila závisť i hnev. „Toto si veru odskáčeš, Potter, prváci to majú zakázané.“

Ron to už nemohol dlhšie vydržať.

„To nie je hocijaká oblietaná metla,“ povedal, „ale Nimbus 2000. Čo si vravel, že máš doma? Kométu 260?“ Ron sa uškrnul na Harryho. „Kométy sú síce vymakané, ale na Nimbusy ani zďaleka nemajú.“

„Čo ty o tom môžeš vedieť, Weasley, ty, čo si nemôžeš dovoliť ani pol rúčky,“ osopil sa naňho Malfoy. „S bratmi určite musíte šetriť vetvičku po vetvičke.“

Ron chcel práve niečo namietnuť, no v tej chvíli sa vedľa Malfoya objavil profesor Flitwick.

„Dúfam, že sa nehádate, chlapci?“ zapišťal.

„Potter dostal metlu, pán profesor,“ povedal rýchlo Malfoy.

„Áno, áno, veľmi správne,“ prikyvoval profesor Flitwick a usmieval sa pri tom na Harryho. „Profesorka McGonagallová mi už všetko, povedala. A akýže je to model?“

„Nimbus 2000, pane,“ odvetil Harry a mal čo robiť, aby sa pri pohľade na zhrozeného Malfoya nerozrehotal. „A za to, že som ju dostal, vďačím tuto Malfoyovi,“ dodal.

Harry a Ron utekali hore schodmi a išli sa popučiť od smiechu.

„Veď je to pravda,“ uškŕňal sa Harry, keď vyšli na samý vrch mramorového schodišťa. „Keby neukradol Nevillovi ten Nezabudal, nebol by som v družstve...“

„Takže vy to beriete ako odmenu za porušovanie školského poriadku?“ ozval sa nahnevaný hlas za nimi. Hore schodmi sa hnala Hermiona a znechutene hľadela na balíček v Harryho ruke.

„Myslel som si, že sa s nami nerozprávaš,“ povedal Harry.

„Veru, pokojne v tom môžeš pokračovať,“ povedal Ron, „ani nevieš, ako nám to robí dobre.“

Hermiona odpochodovala s nosom zapichnutým do neba.

Harry sa v ten deň len ťažko sústredil na vyučovanie. Mysľou bol každú chvíľu buď na internátnej izbe, kde pod posteľou ležala jeho nová metla, alebo na metlobalovom ihrisku, kde bude mať večer tréning. Večeru do seba nahádzal, ani poriadne nevedel, čo je, a potom vybehol s Ronom hore schodmi, aby si konečne rozbalil svoj Nimbus 2000.

„Páni!“ zvolal Ron, keď na Harryho posteli zbadal rozbalenú metlu.

Dokonca i Harrymu, ktorý toho o metlách veľa nevedel, sa zdala nádherná. Štíhla, lesklá, s mahagónovou rúčkou, dlhým chvostom z rovných prútikov a zlatým nápisom Nimbus 2000 navrchu.

Keď sa priblížila siedma hodina, Harry vyšiel z hradu a vykročil súmrakom smerom k meltobalovému ihrisku. Na štadióne doposiaľ nebol. Vôkol neho sa nachádzali stovky sedadiel a tribúny stáli vysoko nad zemou, aby diváci videli, čo sa vo vzduchu deje. Po oboch stranách ihriska stáli tri zlaté žrde s obručami na konci. Harrymu to pripomínalo plastové paličky s krúžkom, cez ktoré muklovské deti fúkali bubliny, len s tým rozdielom, že tieto mali pätnásť metrov.

Harry sa nevedel dočkať, kedy bude opäť lietať. Napokon to čakanie nevydržal, vysadol na metlu a odpichol sa od zeme. To vám bol pocit – niekoľkokrát preletel obručami a potom sa preháňal horedolu po ihrisku. Nimbus 2000 reagoval aj na ten najjemnejší dotyk.

„Hej, Potter, poď dolu!“

To naňho volal Oliver Wood. Pod pazuchou niesol veľkú drevenú debničku. Harry pristál vedľa neho.

„Lietaš fakt krásne,“ pochválil ho Wood a v očiach sa mu zablysli iskierky, „už chápem, čo tým McGonagallová myslela... máš naozaj talent. Dnes večer ťa trochu oboznámim s pravidlami a potom budeš trénovať trikrát do týždňa spolu s ostatnými.“

Otvoril debničku. Vnútri boli štyri loptičky; dve rovnaké a zvyšné dve každá iná.

„Takže,“ začal Wood, „pravidlá metlobalu sú veľmi ľahké, avšak hrať ho až také ľahké nie je. Na každej strane je po sedem hráčov. Traja z nich sú triafači.“

„Traja triafači,“ opakoval Harry, zatiaľ čo Wood vyberal sýtočervenú loptu, ktorá veľkosťou pripomínala futbalovú.

„Toto je prehadzovačka,“ povedal Wood. „Triafači si ju navzájom prihrávajú a snažia sa trafiť ju do niektorej z obručí a dať tak gól. Za každý gól si družstvo pripíše desať bodov. Je to zatiaľ jasné?“

„Triafači si hádžu prehadzovačku a snažia sa trafiť ju do obruče, aby dali gól,“ odrecitoval Harry. „To je niečo podobné ako basketbal, akurát košov je šesť a lieta sa pritom na metle, nie?“

„Čo je to basketbal?“ spýtal sa Wood nechápavo.

„Ale nič,“ zahovoril to rýchlo Harry.

„Na každej strane je potom jeden hráč, ktorému hovoríme strážca – strážcom Chrabromilu som ja. Mojou úlohou je lietať okolo obručí a zabrániť súperovi, aby dal gól.“

„Traja triafači, jeden strážca,“ zopakoval Harry, pevne odhodlaný si všetko zapamätať. „Tí hrajú s prehadzovačkou. Dobre, mám to. A tieto sú načo?“ ukázal na zvyšné tri lopty v debničke.

„Hneď ti ukážem,“ povedal Wood. „Chyť to.“

Podal Harrymu malú pálku, vyzerala skoro ako bejzbalová, len bola o niečo kratšia.

„Teraz ti predvediem, čo robia dorážačky,“ povedal Wood. „Dorážačky sú tieto dve.“