Harry Potter a Kameň mudrcov

„Slečna Grangerová, za toto strhávam Chrabromilu päť bodov,“ oznámila jej profesorka McGonagallová. „Veľmi ste ma sklamali. Ak nie ste zranená, okamžite sa odoberte do Chrabromilskej veže. Sviatočná hostina pokračuje na jednotlivých internátoch.“

Hermiona odišla.

Profesorka McGonagallová sa obrátila na Harryho a Rona.

„Ešte vždy si myslím, že ste mali obrovské šťastie, no priznávam, že len máloktorý prvák by dokázal skoliť dospelého trola. Každý z vás preto získava pre Chrabromil päť bodov. Oznámim to profesorovi Dumbledorovi. Môžete ísť.“

Náhlivo opustili miestnosť a mlčky vyšli o dve poschodia vyššie. Nesmierne sa im uľavilo, že už necítia trolov zápach.

„Zaslúžili sme si viac ako desať bodov,“ zahundral Ron.

„Chcel si povedať päť, Hermione predsa päť bodov strhla.“

„Bolo to od nej pekné, že sa nás zastala,“ pripustil Ron. „Nezabúdaj však, že sme ju naozaj zachránili.“

„Keby sme ju tam s tou obludou nezamkli, vôbec sa to nemuselo stať,“ pripomenul mu Harry.

Dorazili k portrétu Tučnej panej.

„Prasačí rypák,“ povedali a vošli dnu.

V klubovni bolo plno žiakov a hluku. Všetci sa napchávali jedlom, ktoré im sem zdola poslali. Hermiona stála sama pri dverách a čakala na nich. Nastalo veľmi trápne ticho. Bez toho, aby sa na seba pozerali, všetci traja naraz povedali ‚vďaka‘, a ponáhľali sa k svojim tanierom.

No od tej chvíle sa Hermiona Grangerová stala ich kamarátkou. Niektoré veci nemôže človek zdieľať s tým druhým, pokiaľ sa s ním neudobrí, a zneškodnenie štvormetrového trola je jednou z nich.

11 Metlobal

Prišiel november a s ním i chladné počasie. Hory okolo ich školy sa zmenili na studenosivé a jazero vyzeralo ako mrazivá oceľ. Z horných okien hradu bolo vidno Hagrida, ako zababušený v kabáte z krtka, rukaviciach z potkana a obrovských bagančiach z bobra odmrazuje metlobalové ihrisko.

Metlobalová sezóna sa začala. Po niekoľkotýždňovom tréningu bude v sobotu Harry hrať svoj prvý zápas: Chrabromil proti Slizolinu. Ak Chrabromil vyhrá, posunie sa v súťaži o školský pohár na druhé miesto.

Doteraz ho nevidel hrať takmer nik, lebo Wood rozhodol, že Harry je ich tajná zbraň a tajné zbrane musia zostať utajené. Informácia o tom, že hrá na poste stíhača, však predsa len akosi prenikla von a on veru nevedel, čo je horšie – ak mu ľudia vravia, že určite zahrá skvele, alebo ak si ho doberajú, že budú pod ním pre istotu behať s matracom.

Harry bol naozaj rád, že sa s Hermionou udobrili. Netušil, ako by si bez nej poradil s tou horou úloh a zároveň stíhal aj Woodove čoraz dlhšie tréningy. Hermiona mu požičala aj Metlobal v priebehu vekov a tá knižka ho skutočne zaujala.

Harry sa dozvedel, že v metlobale existuje sedemsto možných faulov a ku všetkým vraj došlo počas Svetového pohára v roku 1473; že stíhači sú zvyčajne tí najmenší a najrýchlejší hráči a že väčšina vážnych úrazov sa stáva práve im; že pri metlobale len zriedkakedy niekoho zabijú, no stalo sa už, že rozhodcovia z ničoho nič zmizli a po niekoľkých mesiacoch ich našli niekde na Sahare.

Hermiona od chvíle, čo ju Harry s Ronom zachránili pred horským trolom, zmenila svoj zásadný postoj voči porušovaniu školského poriadku, a hneď sa s ňou dalo vydržať. Deň pred Harryho prvým metlobalovým zápasom stáli všetci traja cez prestávku na zamrznutom školskom dvore a Hermiona pričarovala sýtomodrý ohníček, ktorý sa dal prenášať v zaváraninovom pohári. Stáli chrbtom k nemu a zohrievali sa, keď zbadali Snapa. Harry si hneď všimol, že Snape kríva. Všetci traja sa zomkli bližšie k sebe, aby ohník zakryli, tušili, že sa to asi nesmie. Previnilé tváre ich však zrejme prezradili. Snape krivkal rovno k nim. Oheň síce nevidel, no bolo úplne jasné, že hľadá nejakú zámienku, aby im mohol vynadať.

„Čo to máte v ruke, Potter?“

Bol to Metlobal v priebehu vekov. Harry mu tú knižku ukázal.

„Knihy z knižnice sa nesmú vynášať mimo budovy školy,“ vyhlásil Snape. „Dajte to sem. Strhávam Chrabromilu päť bodov.“

„To si práve vymyslel,“ hundral naštvaný Harry, keď Snape odkríval. „Ozaj, ktovie, čo má s nohou?“

„Neviem, ale dúfam, že ho to riadne bolí,“ povedal Ron namrzene.

V ten večer bolo v klubovni Chrabromilu veľmi rušno. Harry, Ron a Hermiona sedeli pri okne. Hermiona kontrolovala Harrymu a Ronovi úlohu z čarovania. Nikdy im nedala nič odpísať („Ako sa to chcete naučiť?“), no keď ju poprosili, aby im úlohy opravila, dozvedeli sa správne odpovede aj tak.

Harry bol trochu nervózny. Túžil po tom, aby mal späť Metlobal v priebehu vekov a mohol sa čítaním odreagovať pred zajtrajším zápasom. Prečo by sa mal Snapa vlastne báť? Vstal a oznámil Ronovi a Hermione, že ide za Snapom a požiada ho, aby mu tú knižku vrátil.

„S nami však nerátaj,“ povedali obaja svorne. Harry bol presvedčený, že v prítomnosti ostatných učiteľov ho Snape určite nevyhodí.

Zišiel dolu k zborovni a zaklopal. Nik sa neozval. Zaklopal znova. Nič.

Čo ak Snape nechal tú knihu tam? Za pokus to stálo. Otvoril dvere a nazrel dnu – naskytol sa mu hrozný pohľad.