Harry Potter a Kameň mudrcov

A stalo sa mu to znova. Akoby sa ho metla pokúšala zhodiť. Ale Nimbus 2000 sa predsa nemôže len tak z ničoho nič rozhodnúť, že strasie svojho letca! Harry sa rozhodol, že zamieri k vlastnému bránkovisku – chcel poprosiť Wooda, aby si vyžiadal oddychový čas – no vtedy si uvedomil, že metla sa mu úplne vymkla spod kontroly. Nemohol sa otočiť. Vôbec ju nedokázal ovládať. Kľučkovala vzduchom a podchvíľou sa tak mykla, že sa z nej takmer skydol.

Lee komentoval ďalej.

„Útočí Slizolin – loptu má Flint – obišiel Spinnetovú – obišiel Bellovú – a teraz ho tvrdo zasiahla rovno do tváre dorážačka, dúfam, že mu zlomila nos – to mal byť žart, pani profesorka – Slizolin dáva gól – á, nie...“

Družstvo Slizolinu jasalo. Akoby si nik nevšimol, že Harryho metla sa správa čudne. Unášala ho stále vyššie, preč z ihriska, krútila sa a šklbala.

„Čo to tam ten Harry stvára?“ zašomral Hagrid, keď sa pozrel do ďalekohľadu. „Keby som ho nepoznal, namojdušu poviem, že nevie sedieť na metle ... no ale toto...“

Vtedy už všetci na tribúnach ukazovali hore na Harryho.

Metla sa niekoľkrát prevrátila a on len-len že nezletel. Odrazu všetci zalapali po dychu. Metla sa zúrivo trhla a Harry sa zošmykol. Zostal na nej visieť na jedenej ruke.

„Možno sa mu s ňou niečo stalo, keď doňho Flint vrazil,“ zašepkal Seamus.

„To sotva,“ povedal Hagrid ustarostene. „Metla sa predsa len tak nepokazí, tej ublíži jedine čierna mágia – nijaké decko nemá nato, aby znivočilo Nimbus 2000.“

Pri týchto slovách uchmatla Hermiona Hagridovi ďalekohľad, no nezaostrila na Harryho, ale horúčkovito sa rozhliadala po divákoch.

„Čo robíš?“ kňučal Ron, v tvári popolavosivý.

„Vedela som to,“ vyhŕkla Hermiona, „Snape – pozri sa.“

Ron si vzal ďalekohľad. Snape sedel v strede protiľahlej. Oči upieral na Harryho a hundral čosi popod nos.

„Niečo robí – začarováva metlu,“ povedala Hermiona.

„Čo spravíme?“

Skôr ako Ron stihol čosi povedať, Hermiony nebolo. Pozrel sa opäť ďalekohľadom na Harryho. Metla mu hrozným spôsobom vibrovala a bolo jasné, že Harry sa už dlho neudrží. Tribúny boli na nohách a zhrozene sa prizerali, ako obaja Weasleyovci vyleteli hore a pokúšali sa dostať Harryho do bezpečia na jednu zo svojich metiel, no nedarilo sa im to – vždy, keď mali Harryho na dosah, metla, na ktorej visel, poskočila o niečo vyššie. Zostúpili teda nižšie a krúžili pod Harrym, aby ho zachytili, keď bude padať. Marcus Flint sa zmocnil lopty a dal päť gólov, ani nikto nezbadal.

„Pohni kostrou, Hermiona,“ šepkal zúfalo Ron.

Hermiona sa predrala až na tribúnu, kde stál Snape, a razila si cestu medzi divákmi v rade nad ním; odrazu nechtiac vrazila do profesora Quirrella a zvalila ho, vôbec sa však neunúvala zastať a ospravedlniť sa mu. Prikradla sa odzadu k Snapovi, prikrčila sa, vytiahla prútik a zašepkala niekoľko vopred premyslených slov. Z prútika vyšľahol sýtomodrý plamienok a preskočil na lem Snapovho habitu.

Snapovi trvalo asi tridsať sekúnd, kým si uvedomil, že horí. Až jeho zdesený výkrik Hermione potvrdil, že odviedla dobrú prácu. Rýchlo odobrala ohník do zaváraninového pohára, ktorý mala vo vrecku, a predierala sa späť – Snape sa nikdy nedozvie, čo sa vlastne stalo.

Zabralo to. Vysoko nad zemou sa Harrymu konečne podarilo vyšplhať sa späť na metlu.

„Neville, už môžeš!“ zavolal Ron. Posledných päť minút totiž Neville vzlykal s tvárou zaborenou do Hagridovho kabáta.

Harry pikoval priamo k zemi a diváci videli, že si zakrýva dlaňou ústa, akoby mu bolo zle – dopadol na zem na všetky štyri – rozkašľal sa – a do dlane mu skočilo čosi zlaté.

„Mám ohnivú strelu!“ vykríkol, zamával ňou nad hlavou a na ihrisku i v hľadisku vypukol absolútny chaos.

„On ju nechytil, on ju takmer zhltol,“ vykrikoval Flint ešte dvadsať minút po zápase, ale nebolo mu to nič platné – Harry pravidlá neporušil a šťastný Lee Jordan ešte hodnú chvíľu vykrikoval výsledok zápasu – Chrabromil vyhral 170:60. To však už Harry nepočul. Sedel spolu s Ronom a Hermionou v Hagridovej chatrči a posilňoval sa šálkou dobrého čaju.

„Bol to Snape,“ vysvetľoval mu Ron, „Hermiona ho videla. Zaklínal tvoju metlu, v kuse si čosi hundral a nespúšťal z teba oči.“

„Hlúposť,“ povedal Hagrid, ktorý na ihrisku vôbec nevnímal, čo sa okolo neho dialo. „Prečo by to robil?“

Harry, Ron a Hermiona sa na seba pozreli a rozmýšľali, či mu to povedať. Harry sa rozhodol, že najlepšie bude vyrukovať s pravdou von.

„Niečo naňho viem,“ povedal Hagridovi. „Počas halloweenskej oslavy sa pokúsil prešmyknúť okolo trojhlavého psa. A ten ho pohryzol. Zrejme chcel ukradnúť to, čo ten psisko stráži.“

Hagridovi vypadla šálka z ruky.

„Ako ste sa dozvedeli o Chlpáčikovi?“ opýtal sa prekvapený.

„Tak on sa volá Chlpáčik?“

„Hej – je môj – vyhandloval som ho od jedného chlapíka z Grécka, stretol som sa s ním minulý rok v krčme – žičal som ho Dumbledorovi, aby strážil...“

„Aby strážil...?“ opýtal sa Harry dychtivo.

„Už mi dajte pokoj, nič vám nepoviem,“ odbil ich Hagrid nevrlo. „Je to fakt tajné, namojdušu.“

„Ale Snape sa to pokúša ukradnúť.“